Prvoky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: infobox malé písmená
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 14:
 
== Charakteristika ==
Sú to drobné organizmy, veľké od tisícin milimetra po niekoľko milimetrov, prípadne centimetrov; voľným okom je však viditeľné len malé percento druhov. Telo je zložené z jednej bunky, ktorá vykonáva funkcie celého organizmu. U niektorých druhov však vidíme tendenciu vytvárať agregácie rovnakých ([[Gonium]], [[Pandorina]]), ale i kolónie diferencovaných buniek ([[Volvox]]), a práve tu niekde prebieha prirodzená hranica medzi jednobunkovými a mnohobunkovými eukaryotickými organizmani. Vo vnútri tela má cytoplazmu.
 
== História ==
Prvoky boli objavené až po vynáleze mikroskopu [[Anton van Leeuwenhoek]]om (v roku: 1675). V 18. storočí boli nazývané ''animacula infusoria'' – „zvieratká z nálevov“. Ich systematické postavenie bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V minulosti prevládali dva extrémne názory – prvoky boli považované buď za larválne štádiá neznámych (vyhynutých?) živočíchov, alebo za „zmenšeniny“ bežných zvierat s príslušnými orgánmi, ako sú oči, ústa so zubami, atď. Bol to dôsledok nedokonalej optiky a mikroskopovacej techniky.
 
Dnes poznáme niečo vyše 20 000 druhov napr. Črievička čierna, z čoho voľne vo vode žije asi 15 000 druhov napr. Črievička stopová, 10 000 z toho v moriach napr. Črievička vavrincová. Asi 5 000 druhov sú symbionty, komenzály, no väčšinou parazity Parazotnica vel'káveľká. Systém prvokov je zložitý a sčasti ešte nedotvorený.
 
== Zloženie ==
 
[[Bunka]] obsahuje organely, tzv. „orgánčeky“, ktoré však nie sú analogické s orgánmi mnohobunkových živočíchov!. Sú to vlastne špecializované bunkové inklúzie. Tu sú dôležitejšie z nich:
* [[cytoplazmatická membrána]] – je to semipermeabilná blana na povrchu bunky. Niekedy je veľmi tenká ([[Sarcodina]]), niekedy je však dvojitá (mimobunkové štádiá [[Apicomplexa]]) alebo dokonca trojitá ([[Gregarina]]). Ak je spevnená systémom mikrotubulov, nazýva sa kortex, resp. pelikula ([[Opalinida]], [[Ciliophora]]). U mnohých skupín produkuje schránku;
* [[cytoplazma]] – nie je organela v pravom zmysle slova, pretože obaľuje všetky organely v bunke. Niekedy je diferencovaná na povrchovú viskóznu ektoplazmu a zrnitejšiu endoplazmu vnútri bunky ([[Ciliophora]], väčšina [[Sarcodina]]), tieto vrstvy môžu byť aj zreteľne oddelené ([[Lobosia]]);
Riadok 35:
== Pohyb ==
Pohyb prvokov je pasívny (prúdením vody a vzduchu) alebo aktívny. Aktívny pohyb môže byť
améboidný, „prelievaním“ cytoplazmy, hoci mechanizmus tohto pohybu stále presne nepoznáme (pôjde zrejme o sťahovanie plazmatických makromolekúl), alebo pomocou bŕv (cilie) a bičíka (flagellum), resp. bičíkov. Brvy a bičíky majú u všetkých eukaryotických organizmov (vrátane spermií) rovnakú stavbu: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov, čo je jeden z najvýznamnejších dôkazov jednoty života na Zemi!. Bičík sa môže priložiť k povrchu bunky, tak vzniká undulujúca membrána (niektoré [[Zoomastigophorea]]). Splývaním bŕv vznikajú ciliálne deriváty – [[cirra|cirry]] alebo [[membranela|membranely]].
 
== Príjem potravy ==