Slovinsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Shaggy885 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Shaggy885 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 183:
{{Hlavný článok|Slovinská armáda}}
[[Súbor:ASIV Slovenia 19 (23929783333).jpg|náhľad|Slovinskí vojaci 3. roty 10. pluku na vojenskom cvičení]]
[[Súbor:AS AL 532 SLO.jpg|vľavo|náhľad|[[Eurocopter AS532 Cougar]] slovinskej armády|185x185bod165x165pixelů]]
[[Slovinské ozbrojené sily]] poskytujú vojenskú obranu nezávisle alebo v rámci aliancie v súlade s medzinárodnými dohodami. Keďže v roku 2003 bolo branné právo zrušené, je organizované ako plne profesionálna armáda.<ref>{{Citácia knihy|titul=The CIA world factbook 2010|url=https://www.worldcat.org/oclc/444758844|vydavateľ=Skyhorse Pub Co Inc|rok=2009|miesto=New York|isbn=978-1-60239-727-9}}</ref> Hlavným veliteľom je prezidentom Slovinskej republiky, zatiaľ čo operačné velenie je v právomoci náčelníka generálneho štábu slovinských ozbrojených síl. V roku 2016 predstavovali vojenské výdavky odhadom 0,91% HDP krajiny. Od vstupu do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] sa slovinské ozbrojené sily aktívnejšie podieľajú na podpore medzinárodného mieru. Zúčastnili sa na operáciách na podporu mieru a humanitárnych činnostiach. Slovinskí vojaci sú okrem iného súčasťou medzinárodných síl pôsobiacich v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Kosovo|Kosove]] a [[Afganistan|Afganistane]].<ref>{{Citácia periodika|titul=SLOVENIAN ARMED FORCES UP TO 2025 AND BEYOND|url=http://dx.doi.org/10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.1|periodikum=CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES|dátum=2019-05-10|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=2019|číslo=21/1|strany=15–34|issn=2232-2825|doi=10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.1|meno=FRANJO|priezvisko=LIPOVEC}}</ref>
 
<br />
 
== Ekonomika ==
Řádek 202 ⟶ 203:
=== Národný dlh ===
Celkový [[Dlh verejnej správy|štátny dlh]] Slovinska sa počas [[Veľká recesia|veľkej recesie]] výrazne zvýšil a od roku 2019 klesal; na konci roku 2018 predstavoval 32,223 miliónov €, čo je 70% HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government net borrowing / net lending|url=http://dx.doi.org/10.1787/088437007575|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref>
 
=== Služby a priemysel ===
[[Súbor:Slovenia treemap.png|náhľad|Grafické zobrazenie vývozu slovinských výrobkov do 28 farebne označených kategórií]]
Takmer dve tretiny ľudí sú zamestnaných v službách a viac ako tretina v priemysle a stavebníctve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Factbook, 1989|url=http://dx.doi.org/10.3886/icpsr09366|vydavateľ=ICPSR Data Holdings|dátum vydania=1990-10-16|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref> Slovinsko využíva výhody vzdelanej pracovnej sily, dobre rozvinutej infraštruktúry a svojej polohy na križovatke hlavných obchodných ciest.
 
Úroveň [[Priama zahraničná investícia|priamych zahraničných investícií]] (PZI) na obyvateľa v Slovinsku je jednou z najnižších v EÚ a produktivita práce a konkurencieschopnosť slovinskej ekonomiky sú stále výrazne pod priemerom EÚ.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jurij Senegačnik: Slovenija in njene pokrajine|url=http://dx.doi.org/10.4312/dela.38.135-136|periodikum=Dela|dátum=2012-12-01|dátum prístupu=2020-06-07|číslo=38|strany=135–136|issn=1854-1089|doi=10.4312/dela.38.135-136|meno=Darko|priezvisko=Ogrin}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=From 31 October 2010 to 13 October 2011|url=http://dx.doi.org/10.1016/s0300-9084(11)00400-7|periodikum=Biochimie|dátum=2011-12|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=93|číslo=12|strany=I–VI|issn=0300-9084|doi=10.1016/s0300-9084(11)00400-7}}</ref> Dane sú relatívne vysoké, trh práce vnímajú obchodné záujmy ako nepružné a priemyselné odvetvia strácajú predaj v Číne, Indii a inde.<ref>{{Citácia periodika|titul=Outward FDI and Productivity: Micro-evidence from Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.1111/j.1467-9701.2007.00876.x|periodikum=The World Economy|dátum=2007-01|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=30|číslo=1|strany=135–155|issn=0378-5920|doi=10.1111/j.1467-9701.2007.00876.x|meno=Jože P.|priezvisko=Damijan|meno2=Sašo|priezvisko2=Polanec|meno3=Janez|priezvisko3=Prašnikar}}</ref>
 
Vysoká miera otvorenosti spôsobuje, že Slovinsko je mimoriadne citlivé na ekonomické podmienky svojich hlavných obchodných partnerov a zmeny v medzinárodnej cenovej konkurencieschopnosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenia's trade in goods|url=https://www.worldcat.org/oclc/813588394|vydavateľ=Statistični urad Republike Slovenije|rok=2012|miesto=Ljubljana|isbn=978-961-239-240-6}}</ref> Hlavnými priemyselnými odvetviami sú motorové vozidlá, elektrické a elektronické zariadenia, stroje, [[Liečivo|farmaceutika]] a palivá. Medzi hlavné slovinské spoločnosti pôsobiace v Slovinsku patria výrobca domácich spotrebičov [[Gorenje]], farmaceutické spoločnosti [[Krka (firma)|Krka]] a Lek (dcérska spoločnosť [[Novartis]]), ropná distribučná spoločnosť [[Petrol Group]], distribučná spoločnosť GEN-I a [[Revoz]], výrobná dcérska spoločnosť [[Renault|Renaultu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biggest net CO2 importers and exporters, 2005|url=http://dx.doi.org/10.1787/888932485557|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=cia report central intelligence bulletin april 18 1973 top secret codeword not declassified crest|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004287648.useo_b07240|vydavateľ=U.S. Intelligence on Europe, 1945-1995|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Mir i imperija u novom svetskom poretku|url=http://dx.doi.org/10.5937/vojdelo1803009c|periodikum=Vojno delo|dátum=2018|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=70|číslo=4|strany=9–20|issn=0042-8426|doi=10.5937/vojdelo1803009c|meno=Damjan|priezvisko=Ćuprić}}</ref>
 
=== Energia ===
{{Hlavný článok|Energia v Slovinsku}}
V roku 2018 bola čistá výroba energie 12 262 GWh a spotreba 14 501 GWh. Vodné elektrárne vyrobili 4 421 GWh, tepelné elektrárne 4 049 GWh a [[jadrová elektráreň Krško]] vyrobila 2 742 GWh (50% podiel ide do Slovinska; ďalších 50% ide do Chorvátska kvôli spoločnému vlastníctvu). Domáca spotreba elektrickej energie bola pokrytá domácou produkciou 84,6%; percento klesá z roka na rok, čo znamená, že Slovinsko je stále viac závislé od dovozu elektriny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Report: Poročilo o projektu 'Meseci ustvarjalnosti M. J. Lermontova na univerzah v Sloveniji' in mednarodnem znanstvenem simpoziju 'Mihail Lermontov v globalnem diskurzu'|url=http://dx.doi.org/10.17161/1808.18783|periodikum=Slavia Centralis|dátum=2015|dátum prístupu=2020-06-07|issn=1855-6302|doi=10.17161/1808.18783}}</ref>
 
Stavba nového bloku [[Šoštanj|tepelnej elektrárne Šoštanj]] s výkonom 600 MW bola na jeseň roku 2014 uvedená do prevádzky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ecological remediation of the Šoštanj thermal power plant with respect to sustainable development of the Šalek valley, Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.2298/tsci1003773p|periodikum=Thermal Science|dátum=2010|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=14|číslo=3|strany=773–782|issn=0354-9836|doi=10.2298/tsci1003773p|meno=Al|priezvisko=Petkovsek|meno2=Helena|priezvisko2=Policnik|meno3=Rudi|priezvisko3=Ramsak}}</ref> Nová vodná elektráreň HE Krško s výkonom 39,5 MW bola dokončená v roku 2013 a odvtedy je najväčším samostatným výrobcom energie, ktorý predstavuje hrubú výrobu energie v roku 2018.<ref>{{Citácia knihy|titul=Sodobne dileme prekrškovnega prava energetike|url=http://dx.doi.org/10.18690/978-961-286-336-4.2|vydavateľ=University of Maribor Press|rok=2020-02-26|isbn=978-961-286-336-4|strany=51–60|meno=Luka|priezvisko=Martin Tomažič}}</ref> V roku 2018 boli na rieke [[Sáva (rieka)|Sáva]] postavené vodné elektrárne Brežice s výkonom 41,5 MW a elektrárňa Mokrice s výkonom 30,5 MW. V roku 2030 sa plánuje dokončenie výstavby ďalších 10 vodných elektrární s kumulatívnou kapacitou 338 MW. V štádiu plánovania je veľká [[prečerpávacia vodná elektráreň]] Kozjak na rieke [[Dráva]].
 
Na konci roku 2018 bolo nainštalovaných najmenej 295 MWp [[Fotovoltaický modul|fotovoltaických]] modulov a 31,4 MW bioplynových elektrární. Oproti roku 2017 prispeli obnoviteľné zdroje energie k celkovej spotrebe energie o 5,6 percentuálneho bodu viac. Existuje záujem pridať viac výroby v oblasti solárnych a veterných zdrojov energie (dotačné schémy zvyšujú ekonomickú uskutočniteľnosť), ale postupy urovnávania mikroklóbií si vyžadujú obrovské úsilie o efektívnosť tejto iniciatívy (dilema ochrany prírody a zariadení na výrobu energie).<ref>{{Citácia periodika|titul=Report: Poročilo o projektu 'Meseci ustvarjalnosti M. J. Lermontova na univerzah v Sloveniji' in mednarodnem znanstvenem simpoziju 'Mihail Lermontov v globalnem diskurzu'|url=http://dx.doi.org/10.17161/1808.18783|periodikum=Slavia Centralis|dátum=2015|dátum prístupu=2020-06-07|issn=1855-6302|doi=10.17161/1808.18783}}</ref>
 
=== Cestovný ruch ===
[[Súbor:Postojna (22206343750).jpg|náhľad|[[Postojnska jama|Postojnska jaskyňa]]]]
{{Hlavný článok|Cestovný ruch v Slovinsku}}
Slovinsko ponúka turistom širokú škálu prírodných a kultúrnych za><<riadení. Rozvinuli sa rôzne formy cestovného ruchu. Gravitačná oblasť cestovného ruchu je značne veľká, turistický trh je však malý. Neexistoval rozsiahly cestovný ruch ani akútne environmentálne tlaky;<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenia : a geographical overview|url=https://www.worldcat.org/oclc/447416511|vydavateľ=Association of the Geographical Societies of Slovenia|rok=2004|miesto=Ljubljana|isbn=961-6500-49-X}}</ref> v roku 2017 vyhlásil časopis [[National Geographic]] Traveller's Magazine Slovinsko za krajinu s najudržateľnejším cestovným ruchom na svete.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sweden—the world´s most sustainable country: Political statements and goals for a sustainable society|url=http://dx.doi.org/10.31542/j.ecj.887|periodikum=Earth Common Journal|dátum=2016-10-30|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=6|číslo=1|strany=16–22|issn=1929-8706|doi=10.31542/j.ecj.887|meno=Maria|priezvisko=Mansson}}</ref>
[[Súbor:Panoramics of Piran 2015.jpg|vľavo|náhľad|Staré mesto [[Piran]] na slovinskom pobreží]]
Hlavné mesto krajiny Ľubľana má mnoho významných [[Barok|barokových]] a [[Viedenská secesia|viedenských secesných]] budov, s niekoľkými významnými dielami rodeného architekta [[Jože Plečnik|Jožeho Plečnika]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Internet Archive Wayback Machine|url=http://dx.doi.org/10.5860/choice.48-6007|periodikum=Choice Reviews Online|dátum=2011-07-01|dátum prístupu=2020-06-07|ročník=48|číslo=11|strany=48–6007-48-6007|issn=0009-4978|doi=10.5860/choice.48-6007}}</ref> a tiež jeho žiaka, architekta Eda Ravnikara.
 
Na severozápadnom cípe krajiny ležia [[Júlske Alpy]] s jazerom [[Bledské jazero|Bled]] a údolím [[Soča]], ako aj najvyšší vrchol národa, [[Triglav|hora Triglav]] uprostred [[Národný park Triglav|národného parku Triglav]]. Medzi ďalšie pohoria patria [[Kamnicko-Savinjské Alpy]], [[Karavanky]] a [[Pohorje]], ktoré sú obľúbené medzi lyžiarmi a turistami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenia - Official Gazette|url=http://dx.doi.org/10.1163/2213-2996_flg_com_170406|vydavateľ=Foreign Law Guide|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref>
 
== Obyvateľstvo ==