Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnené, rozšírené so zdrojmi |
|||
Riadok 37:
Krátko po získaní moci v auguste 1969, začalo Husákovo vedenie na jeseň 1969 uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia a postupne aj z najvyšších miest. Čistky sa netýkali len členov KSČ. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' (prejsť bez úhony kádrovaním) znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým pádom aj s normalizačnou politikou KSČ. Či straníkom alebo nestraníkom hrozila strata zamestnania a prenasledovanie (aj rodinných príslušníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický a kol.|meno=Valerian|titul=Rok 1968 na Slovensku-a-v-Ceskoslovensku-Chronologia-udalosti|url=http://www.history.sav.sk/eknihy/Valerian-Bystricky-a-kol_Rok-1968-na-Slovensku-a-v-Ceskoslovensku-Chronologia-udalosti.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=16. feb. 2017|vydavateľ=Historický ústav SAV}}</ref>) štátmi orgánmi alebo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
V novembri 1969 sa rozhodlo o „očiste“ národných výborov od „oportunistov“. 20.
Začiatkom roka 1970 ÚV KSČ rozhodol o „výmene členských preukazov“. Tento proces sa stal hlavným prostriedkom v boji proti reformným komunistom. Vznikli tzv. ''previerkové komisie'' na rôznych úrovniach, ktorých úlohou bolo vybrať nové vedenie organizácií tzv. ''zdravé jadro''. Zo strany boli vylúčení nielen členovia, ktorí sa zúčastnili na obrodnom procese, ale i tí, ktorí nesúhlasili s prebiehajúcou normalizáciou.
Prvá fáza masových previerok sa začala od polovice februára a trvala do polovice apríla 1970. Predchádzal jej list ÚV KSČ základným organizáciám, ktorý koncipoval [[Vasil Biľak]], ktorý vyzýval
Na zasadnutí predsedníctva ÚV KSČ 14. apríla 1970 preto Husák predložil návrh, podľa ktorého sa malo postupovať "prísnejšie" v základných organizáciách „silno zasiahnutých pravicovým oportunizmom". Išlo najmä o vedecké ústavy, vysoké školy, kultúrne inštitúcie
Činnosť previerkových komisií v Česku koordinoval [[Alois Indra]] a na Slovensku [[Viliam Šalgovič]]. Pohovory s preverovanými mali písomnú a ústnu časť. Bolo treba vyplniť dotazník s desiatimi otázkami, resp. ich súbormi. Kľúčové otázky zneli<ref name=":1" />:
* * Ako ste ho prijali? * Aký je váš názor na opatrenia pléna ÚV KSČ z apríla 1969 (vtedy Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil Husák., ktorý povedal, že hlavnou úlohou straníckeho vedenia je vyviesť naše národy z krízovej situácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=PETER GREGUŠ|odkaz na autora=|titul=Počiatok Husákovskej normalizácie|url=https://www.noveslovo.sk/c/25679/Pociatok_Husakovskej_normalizacie|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=1999-04-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-08|miesto=|jazyk=}}</ref>) ?"<ref name=":1" /> Správnou odpoveďou bolo so všetkým súhlasiť. Rozhodnutia komisií boli aj tak často subjektívne. Na Slovensku sa máločo zaobíde bez korupcie a protekcie.<ref name=":1" /> Politické čistky neboli výnimkou. Husákovým priateľom z Povstania napríklad vôbec neboli položené nepríjemné otázky, na ktoré ak by odpovedali záporne museli by byť vylúčení.<ref name=":1" /> Vylúčenie znamenalo nielen zaradenie medzi "úchylkárov" ale aj postih (často zákaz) výkonu povolania. Stranícka tlač postupne zverejňovala mená niektorých vtedy známych vylúčených Slovákov: Miroslava Kusého, publicistu Eda Friša, redaktorku Pravdy Renatu Štefelovú a ďalších. O stranícku legitimáciu aj spisovateľ Dominik Tatarka, ktorého vzápätí postihol zákaz publikovania.<ref name=":1" /> Medzi postihnutými však boli aj len budúci významní predstavitelia ako prezident Michal Kováč, Vladimír Mečiar a ďalší. Sám Dubček bol do konca roka 1969 odstránený z predsedníctva strany a v roku 1970 bol aj vylúčený.
| |||