Slovinsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Shaggy885 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Shaggy885 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 56:
| Poznámky = Gramotnosť: 99%
}}
'''Slovinsko''' ([[Slovinčina|slov]]. ''Slovenija''),<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenski pravopis, I. Pravila /Dictionnaire d'orthographe slovène. Première partie. Règles/. Comité de rédaction: Jože Toporišič et"alii. SAZU-Državna založba Slovenije, Ljubljana 1990, pags. 242.|url=http://dx.doi.org/10.4312/linguistica.30.1.231-232|periodikum=Linguistica|dátum=1990-12-01|dátum prístupu=2020-06-04|ročník=30|číslo=1|strany=231–232|issn=2350-420X|doi=10.4312/linguistica.30.1.231-232|meno=Mitja|priezvisko=Skubic}}</ref> dlhý tvar '''Slovinská republika''' (slov. ''Republika Slovenija''), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest. Hraničí na západe s [[Taliansko|Talianskom]], na severe s [[Rakúsko|Rakúskom]], na severovýchode s [[Maďarsko|Maďarskom]], na juhovýchode s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na juhozápade s [[Jadranské more|Jadranským morom]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Europe beyond 2000 : the enlargement of the European Union towards the East|url=https://www.worldcat.org/oclc/39483462|vydavateľ=Whurr Publishers|rok=1998|miesto=London|isbn=1-86156-064-8}}</ref> Slovinsko má rozlohu 20 271 km2 a 2 095 000036 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=INFORMS NEWS: New office for INFORMS|url=http://dx.doi.org/10.1287/orms.2013.03.16in|vydavateľ=Volume 40, Number 3, June 2013|dátum vydania=2019-08-22|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref> Je jedným z bývalých štátov [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Je to [[parlamentná republika]], a je členom [[Európska únia|Európskej únie]], Spojených národov a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Hlavným a najväčším mestom je [[Ľubľana]].
 
Slovinsko má prevažne hornatý terén<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LANDSCAPE DIVERSITY, TYPES AND HOTSPOTS OF SLOVENIA|url=http://dx.doi.org/10.18509/gbp.2016.03|vydavateľ=Geobalcanica Society|dátum vydania=2016-09-09|dátum prístupu=2020-06-04|doi=10.18509/gbp.2016.03|meno=Drago|priezvisko=Perko|meno2=Rok|priezvisko2=Ciglič|meno3=Matija|priezvisko3=Zorn}}</ref> s prevažne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym podnebím]],<ref>{{Citácia knihy|edícia=5th ed.|titul=Slovenia.|url=https://www.worldcat.org/oclc/82672248|vydavateľ=Lonely Planet|rok=2007|miesto=Footscray, Vic.|isbn=978-1-74104-480-5|priezvisko=Fallon, Stephen.}}</ref> s výnimkou [[Prímorie (Slovinsko)|Slovinského prímoria]], ktoré má [[stredozemné podnebie]], a [[Júlske Alpy|Júlskych Álp]] na severozápade, ktoré majú [[alpské podnebie]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenia : a geographical overview|url=https://www.worldcat.org/oclc/447416511|vydavateľ=Association of the Geographical Societies of Slovenia|rok=2004|miesto=Ljubljana|isbn=961-6500-49-X}}</ref> Zároveň sa na území Slovinska stretávajú [[Dináre]] a [[Panónska panva|Panónska nížina]]. Je to krajina, ktorá sa vyznačuje významnou biologickou diverzitou,<ref>{{Citácia knihy|titul=2017 Press Conference Records of Ministry of Environmental Protection, the People's Republic of China|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-981-13-7330-5_4|vydavateľ=Springer Singapore|rok=2019-05-30|miesto=Singapore|isbn=978-981-13-7329-9|strany=63–77}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Biological and landscape diversity in Slovenia : an overview|url=https://www.worldcat.org/oclc/445811051|vydavateľ=Ministry of the Environment and Spatial Planning, Environmental Agency of the Republic of Slovenia|rok=2001|miesto=Ljubljana|isbn=961-6324-17-9}}</ref> je jednou z najbohatších na vodu v Európe<ref>{{Citácia knihy|titul=World Drug Report|url=http://dx.doi.org/10.18356/ff5c9d24-en|vydavateľ=UN|rok=2011-08-18|isbn=978-92-1-054919-6|strany=207–253}}</ref> s hustou riečnou sieťou, bohatým [[Hydrologický kolektor|vodným]] systémom a významnými [[Kras|krasovými]] podzemnými tokmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Reducing risks to electric power infrastructure due to extreme weather events by means of spatial planning: Case studies from Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.jup.2016.10.007|periodikum=Utilities Policy|dátum=2017-02|dátum prístupu=2020-06-04|ročník=44|strany=12–24|issn=0957-1787|doi=10.1016/j.jup.2016.10.007|meno=Maruša|priezvisko=Matko|meno2=Mojca|priezvisko2=Golobič|meno3=Branko|priezvisko3=Kontić}}</ref> Viac ako polovica územia je pokrytá lesmi.<ref>{{Citácia knihy|titul=Future of America’s Forest and Rangelands: Forest Service 2010 Resources Planning Act Assessment|url=http://dx.doi.org/10.2737/wo-gtr-87|rok=2012|miesto=Washington, DC|meno=Forest Service.|priezvisko=U.S. Department of Agriculture}}</ref> Ľudské osídlenie Slovinska je roztrúsené a nerovnomerné.
Riadok 228:
 
Na severozápadnom cípe krajiny ležia [[Júlske Alpy]] s jazerom [[Bledské jazero|Bled]] a údolím [[Soča]], ako aj najvyšší vrchol národa, [[Triglav|hora Triglav]] uprostred [[Národný park Triglav|národného parku Triglav]]. Medzi ďalšie pohoria patria [[Kamnicko-Savinjské Alpy]], [[Karavanky]] a [[Pohorje]], ktoré sú obľúbené medzi lyžiarmi a turistami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenia - Official Gazette|url=http://dx.doi.org/10.1163/2213-2996_flg_com_170406|vydavateľ=Foreign Law Guide|dátum prístupu=2020-06-07}}</ref>
 
Najznámejšími jaskyňami sú [[Postojnska jama|jaskyňa Postojna]] a [[Škocjanske jame|jaskyne Škocjan]] zapísané na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Región [[Slovinská Istria|Slovinskej Istrie]] sa stretáva s [[Jadranské more|Jadranským morom]], kde najdôležitejšou historickou pamiatkou je [[Benátska gotická architektúra|benátske gotické]] stredomorské mesto [[Piran]], zatiaľ čo sídlo [[Portorož]] v lete láka davy ľudí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mobilne kulture: razvojne možnosti turizma v občini Piran|url=http://dx.doi.org/10.5379/urbani-izziv-2003-14-01-012|periodikum=Urbani izziv|dátum=2003|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=14|číslo=1|strany=72–78|issn=0353-6483|doi=10.5379/urbani-izziv-2003-14-01-012|meno=Lučka|priezvisko=Ažman Momirski}}</ref>
[[Súbor:Bled Overview.JPG|náhľad|233x233bod|[[Bledské jazero]] so svojím ostrovom]]
Kopce okolo druhého najväčšieho slovinského mesta [[Maribor]] sú známe svojou výrobou vína. Severovýchodná časť krajiny je bohatá na kúpele,<ref>{{Citácia knihy|titul=Bone, James, (16 May 1872–23 Nov. 1962), London Editor of the Manchester Guardian, 1912–45|url=http://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u56361|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2007-12-01}}</ref> pričom v posledných dvoch desaťročiach rástol význam miest [[Rogaška Slatina]], [[Radenci]], [[Čatež ob Savi]], [[Dobrna]] a [[Moravske Toplice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenia - Official Gazette|url=http://dx.doi.org/10.1163/2213-2996_flg_com_170406|vydavateľ=Foreign Law Guide|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref>
 
Medzi ďalšie obľúbené turistické destinácie patria historické mestá [[Ptuj]] a [[Škofja Loka]] a niekoľko hradov, ako napríklad [[Predjamský hrad]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenia - Official Gazette|url=http://dx.doi.org/10.1163/2213-2996_flg_com_170406|vydavateľ=Foreign Law Guide|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenia - Official Gazette|url=http://dx.doi.org/10.1163/2213-2996_flg_com_170406|vydavateľ=Foreign Law Guide|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref>
 
Medzi dôležité súčasti cestovného ruchu v Slovinsku patrí kongresová a [[Turistika|hazardná turistika]]. Slovinsko je krajina s najvyšším percentuálnym podielom [[Kasíno (herňa)|kasín]] na 1 000 obyvateľov v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=49 Printed books, newspapers, pictures, printed products; manuscripts, typescripts, plans: Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.1787/dabf090b-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2019-10-18|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> Perla v [[Nova Gorica|Novej Gorici]] je najväčšie kasíno v regióne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Band 22, Heft 3, September 2012 / Vol. 22, Issue 3, September 2012|url=http://dx.doi.org/10.1159/000178082|periodikum=Verhaltenstherapie|dátum=2012|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=22|číslo=3|strany=142–142|issn=1423-0402|doi=10.1159/000178082}}</ref>
 
Väčšina zahraničných turistov v Slovinsku pochádza z kľúčových európskych trhov: [[Taliansko|Talianska]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Benelux|Beneluxu]], [[Srbsko|Srbska]], Ruska a [[Ukrajina|Ukrajiny]], po ktorých nasleduje [[Spojené kráľovstvo]] a [[Írsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PDF Croatia-Slovenia [Report Number 8-20 (Add. 1)]|url=http://dx.doi.org/10.1163/imbo-book_8_38|vydavateľ=International Maritime Boundaries|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> Európski turisti vytvárajú viac ako 90% turistického príjmu Slovinska. V roku 2016 bolo holandskou organizáciou Green Destinations vyhlásené za prvú ekologickú krajinu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Country statistical profile: Slovenia 2017/3|url=http://dx.doi.org/10.1787/csp-svn-table-2017-3-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2017-08-03|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> Po vyhlásení za najudržateľnejšiu krajinu v roku 2016 malo Slovinsko veľkú úlohu v ITB v Berlíne na podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu.
 
=== Doprava ===
{{Hlavný článok|Doprava v Slovinsku}}
[[Súbor:Pendolino ETR 310.jpg|náhľad|Sklápací vlak [[Pendolino]]]]
Od staroveku diktovala geografia dopravné trasy v Slovinsku. Pri rozvoji dopravných koridorov oblasti zohrávali úlohu významné pohoria, hlavné rieky a blízkosť Dunaja. Jednou z nedávnych zvláštnych výhod sú [[paneurópske dopravné koridory]] [[Paneurópsky dopravný koridor V|V]] (najrýchlejšie spojenie medzi severným Jadranom a strednou a východnou Európou) a [[Paneurópsky dopravný koridor X|X]] (spájajúce strednú Európu s Balkánom). To dáva Slovinsku osobitné postavenie v európskej sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácii a reštrukturalizácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Country statistical profile: Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.1787/20752288-table-svn|vydavateľ=Country statistical profiles: Key tables from OECD|dátum vydania=2012-10-22|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref>
[[Súbor:Motorways-SLO-map 2018.jpg|vľavo|náhľad|Diaľnice v Slovinsku v decembri 2018; hlavné mesto Ľubľana leží v priesečníku hlavných smerov sever - juh a západ - východ]]
Cestná nákladná a osobná doprava predstavuje najväčšiu časť dopravy v Slovinsku s 80%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Country statistical profile: Slovak Republic 2009|url=http://dx.doi.org/10.1787/20752288-2009-table-svk|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2009-04-06|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> Osobné automobily sú omnoho obľúbenejšie ako verejná cestná osobná doprava, ktorá sa výrazne znížila.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mycobacterium spp. in wild game in Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.tvjl.2015.10.004|periodikum=The Veterinary Journal|dátum=2016-02|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=208|strany=93–95|issn=1090-0233|doi=10.1016/j.tvjl.2015.10.004|meno=Mateja|priezvisko=Pate|meno2=Urška|priezvisko2=Zajc|meno3=Darja|priezvisko3=Kušar}}</ref> V porovnaní s priemerom Európskej únie má Slovinsko veľmi vysokú hustotu diaľníc.<ref>{{Citácia knihy|titul=Strategic Evaluation on Innovation and the knowledge based economy in relation to the Structural and Cohesion Funds, for the programming period 2007-2013: Country report Austria|url=http://dx.doi.org/10.22163/fteval.2006.118|rok=2006-06|meno=Fritz|priezvisko=Ohler}}</ref> Diaľničný systém, ktorého výstavba sa po roku 1994 zrýchlila,<ref>{{Citácia periodika|titul=Financing local government in Slovenia|url=http://dx.doi.org/10.1080/1463137042000309575|periodikum=Post-Communist Economies|dátum=2004-12|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=16|číslo=4|strany=483–496|issn=1463-1377|doi=10.1080/1463137042000309575|meno=Zan|priezvisko=Oplotnik|meno2=Bostjan|priezvisko2=Brezovnik}}</ref> Slovinsko pomaly, ale stabilne zmenilo na veľké [[súmestie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Slovenian road transport tax system today|url=http://dx.doi.org/10.1787/b064ff6b-en|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2019-05-22|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> Ostatné štátne cesty sa rýchlo zhoršovali v dôsledku zanedbávania a celkového nárastu premávky.
 
Existujúce slovinské železnice sú zastarané a nemôžu konkurovať diaľničnej sieti; čiastočne aj v dôsledku rozptýleného osídlenia obyvateľstva.<ref>{{Citácia periodika|titul=Parking Standards, an Overlooked Tool in Transport Policy|url=http://dx.doi.org/10.31522/p.27.2(58).11|periodikum=Prostor|dátum=2019-12-23|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=27|číslo=2 (58)|strany=322–333|issn=1333-9117|doi=10.31522/p.27.2(58).11|meno=Luka|priezvisko=Mladenovič|meno2=Aljaž|priezvisko2=Plevnik}}</ref> Z tohto dôvodu a predpokladaného nárastu premávky cez prístav [[Koper]], ktorý je predovšetkým vlakom, je druhá železničná trať na trase Koper-Divača v počiatočných fázach začatia výstavby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pomen študij ranljivosti okolja za sonaravni razvoj Slovenije|url=http://dx.doi.org/10.4312/dela.18.585-599|periodikum=Dela|dátum=2002-12-19|dátum prístupu=2020-06-08|číslo=18|strany=585–599|issn=1854-1089|doi=10.4312/dela.18.585-599|meno=Metka|priezvisko=Špes}}</ref> Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa zanedbávala údržba a modernizácia slovinskej železničnej siete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biofuels Production by Torrefaction Process Supplied with Different Biomasses|url=http://dx.doi.org/10.18690/978-961-286-211-4.17|vydavateľ=Univerzitetna založba Univerze v Mariboru / University of Maribor Press|dátum vydania=2018-11|dátum prístupu=2020-06-08|doi=10.18690/978-961-286-211-4.17|meno=Danijela|priezvisko=Urbancl|meno2=Sanja|priezvisko2=Potrč|meno3=Julijan Jan|priezvisko3=Salamunić}}</ref> V dôsledku zastaranej infraštruktúry sa podiel železničnej nákladnej dopravy v Slovinsku znížil.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pomen notranje integracije javnega potniškega prometa za izboljšanje njegove ponudbe|url=http://dx.doi.org/10.5379/urbani-izziv-2004-15-01-002|periodikum=Urbani izziv|dátum=2004|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=15|číslo=1|strany=13–18|issn=0353-6483|doi=10.5379/urbani-izziv-2004-15-01-002|meno=Aljaž|priezvisko=Plevnik|meno2=Marjan|priezvisko2=Lep}}</ref> Železničná osobná doprava sa zotavuje po veľkom poklese z 90. rokov. Celoeurópske železničné koridory V a X a niekoľko ďalších významných európskych železničných tratí sa pretínajú v Slovinsku. Všetky medzinárodné tranzitné vlaky v Slovinsku prechádzajú železničným uzlom v Ľubľane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Original PDF|url=http://dx.doi.org/10.15438/rr.5.1.7|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref>
[[Súbor:Ljubljana airport 2017.jpg|náhľad|[[Letisko Joža Pučnika Ľubľana]] je najväčším medzinárodným letiskom v krajine]]
Hlavným slovinským prístavom je [[Koper|prístav Koper]]. Je to najväčší prístav na severnom Jadrane z hľadiska kontajnerovej dopravy<ref>{{Citácia periodika|titul=Container Boom in the Port of Koper|url=http://dx.doi.org/10.7307/ptt.v24i2.289|periodikum=PROMET - Traffic&Transportation|dátum=1970-01-01|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=24|číslo=2|strany=169–175|issn=1848-4069|doi=10.7307/ptt.v24i2.289|meno=Elen|priezvisko=Twrdy|meno2=Igor|priezvisko2=Trupac|meno3=Jurij|priezvisko3=Kolenc}}</ref> s takmer 590 000 [[Twenty foot equivalent unit|TEU]] ročne<ref>{{Citácia periodika|titul=Erratum to the January/February 2012 issue|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.urolonc.2012.02.003|periodikum=Urologic Oncology: Seminars and Original Investigations|dátum=2012-03|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=30|číslo=2|strany=233|issn=1078-1439|doi=10.1016/j.urolonc.2012.02.003}}</ref> a smeruje do všetkých hlavných svetových prístavov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Potovanja študentov geografije - primer vrednotenja prostora za rekreativne potrebe specifične socialnogeografske skupine prebivalcev Slovenije/Jugoslavije|url=http://dx.doi.org/10.4312/dela.6.261-275|periodikum=Dela|dátum=1989-12-01|dátum prístupu=2020-06-08|číslo=6|strany=261–275|issn=1854-1089|doi=10.4312/dela.6.261-275|meno=Anton|priezvisko=Gosar}}</ref> Je to omnoho bližšie k cieľom východne od [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]] ako k prístavom v severnej Európe. Okrem toho sa námorná osobná doprava väčšinou uskutočňuje v Koperi.<ref>{{Citácia knihy|titul=Informacije MIDEM - Journal of Microelectronics, Electronic Components and Materials|url=http://dx.doi.org/10.33180/infmidem|vydavateľ=Drustvo MIDEM}}</ref> Dva menšie prístavy používané na medzinárodnú osobnú a nákladnú dopravu sa nachádzajú v [[Izola|Izole]] a [[Piran|Pirane]]. Osobná preprava sa uskutočňuje hlavne s Talianskom a Chorvátskom.<ref>{{Citácia periodika|titul=DEVELOPMENT OF THE SLOVENIAN ARMED FORCES MARITIME BRANCH AND IMPLEMENTATION OF SLOVENIAN DEFENSE STRATEGY|url=http://dx.doi.org/10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.4.|periodikum=CONTEMPORARY MILITARY CHALLENGES|dátum=2019-05-10|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=2019|číslo=21/1|strany=73–92|issn=2232-2825|doi=10.33179/bsv.99.svi.11.smc.21.1.4.|meno=BOGOMIR|priezvisko=TOMAŽIČ}}</ref> Splošna plovba, jediná slovinská lodná spoločnosť, prepravuje náklad a je aktívna iba v zahraničných prístavoch.
 
Letecká doprava v Slovinsku je pomerne nízka, od roku 1991 sa však výrazne zvýšila.<ref>{{Citácia knihy|titul=Grain Transportation Report, November 26, 2015|url=http://dx.doi.org/10.9752/ts056.11-26-2015|rok=2015-11-26}}</ref> Z troch medzinárodných letísk v Slovinsku je [[letisko Joža Pučnika Ľubľana]] v strednom Slovinsku najrušnejšie a má spojenie s mnohými významnými európskymi destináciami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Climate Change: Evidence, Impacts, and Choices|url=http://dx.doi.org/10.17226/14673|dátum=2012|dátum prístupu=2020-06-08|doi=10.17226/14673}}</ref> [[Letisko Edvarda Rusjana Maribor]] sa nachádza vo východnej časti krajiny a [[letisko Portorož]] v západnej časti. Štátna spoločnosť [[Adria Airways]] je najväčšou slovinskou leteckou spoločnosťou; v roku 2019 však vyhlásila bankrot a ukončila operácie. Od roku 2003 vstúpilo na trh niekoľko nových dopravcov, najmä nízkonákladové letecké spoločnosti. Jediným slovinským vojenským letiskom je letecká základňa [[Letisko Cerklje ob Krki|Cerklje ob Krki]] v juhozápadnej časti krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Original PDF|url=http://dx.doi.org/10.15438/rr.5.1.7|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> V Slovinsku je tiež 12 [[Letisko|verejných letísk]].
 
== Obyvateľstvo ==