Slovinsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 252:
Letecká doprava v Slovinsku je pomerne nízka, od roku 1991 sa však výrazne zvýšila.<ref>{{Citácia knihy|titul=Grain Transportation Report, November 26, 2015|url=http://dx.doi.org/10.9752/ts056.11-26-2015|rok=2015-11-26}}</ref> Z troch medzinárodných letísk v Slovinsku je [[letisko Joža Pučnika Ľubľana]] v strednom Slovinsku najrušnejšie a má spojenie s mnohými významnými európskymi destináciami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Climate Change: Evidence, Impacts, and Choices|url=http://dx.doi.org/10.17226/14673|dátum=2012|dátum prístupu=2020-06-08|doi=10.17226/14673}}</ref> [[Letisko Edvarda Rusjana Maribor]] sa nachádza vo východnej časti krajiny a [[letisko Portorož]] v západnej časti. Štátna spoločnosť [[Adria Airways]] je najväčšou slovinskou leteckou spoločnosťou; v roku 2019 však vyhlásila bankrot a ukončila operácie. Od roku 2003 vstúpilo na trh niekoľko nových dopravcov, najmä nízkonákladové letecké spoločnosti. Jediným slovinským vojenským letiskom je letecká základňa [[Letisko Cerklje ob Krki|Cerklje ob Krki]] v juhozápadnej časti krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Original PDF|url=http://dx.doi.org/10.15438/rr.5.1.7|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> V Slovinsku je tiež 12 [[Letisko|verejných letísk]].
==
{{Hlavný článok|Demografia Slovinska}}
S počtom obyvateľov 101 na kilometer štvorcový sa Slovinsko zaraďuje medzi európske krajiny s nízkou hustotou obyvateľstva (v porovnaní so 402 obyvateľmi na km2 v [[Holandsko|Holandsku]] alebo 195 obyvateľmi na km2 v prípade Talianska). Štatistický región [[Primorsko-notranjska regija|Vnútornokraňsko-krasový región]] má najnižšiu hustotu obyvateľstva, zatiaľ čo štatistický región [[Osrednjeslovenska regija|Strednoslovinsko]] má najvyššiu.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Papers of Thomas Jefferson, Volume 38: 1 July to 12 November 1802|url=http://dx.doi.org/10.1515/9781400840038.2|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2012-12-31|miesto=Princeton|isbn=978-1-4008-4003-8|strany=2–200}}</ref>
Slovinsko patrí medzi európske krajiny s najvýraznejším starnutím populácie, ktoré možno pripísať nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej sa strednej dĺžke života.<ref>{{Citácia periodika|titul=Women, work and health / Ženske, delo in zdravje|url=http://dx.doi.org/10.2478/sjph-2013-0015|periodikum=Slovenian Journal of Public Health|dátum=2013-06-01|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=52|číslo=2|strany=137–147|issn=1854-2476|doi=10.2478/sjph-2013-0015|meno=Aleksandra|priezvisko=Kanjuo Mrčela|meno2=Miroljub|priezvisko2=Ignjatović}}</ref> Takmer všetci slovinskí obyvatelia starší ako 64 rokov sú na dôchodku bez výrazného rozdielu medzi pohlaviami.<ref>{{Citácia knihy|titul=Population ageing in Central and Eastern Europe : societal and policy implications|url=https://www.worldcat.org/oclc/754717982|vydavateľ=Ashgate|rok=2011|miesto=Farnham|isbn=978-0-7546-9629-2}}</ref> Skupina v produktívnom veku sa napriek prisťahovalectvu zmenšuje.<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenia.|url=https://www.worldcat.org/oclc/426471225|vydavateľ=OECD|rok=2009|miesto=Paris|isbn=978-92-64-06899-5}}</ref> Návrh na zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo súčasných 57 rokov pre ženy a 58 rokov pre mužov bol v [[Slovinské referendum (jún 2011)|referende v roku 2011]] zamietnutý. Okrem toho je stále výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o očakávanú dĺžku života. Celková miera pôrodnosti sa v roku 2014 odhadovala na 1,33 narodených detí/žien, čo je nižšia miera ako miera reprodukcie na úrovni 2,1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovenia — The World Factbook - Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/si.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref> Väčšina detí sa rodí slobodným ženám (v roku 2016 bolo 58,6% všetkých narodených detí nemanželských).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WORLD FEDERATION OF SCIENTISTS NATIONAL SCHOLARSHIP PROGRAMME IN THE REPUBLIC OF SLOVENIA: AUGUST 2014-AUGUST 2015|url=http://dx.doi.org/10.1142/9789813148994_0065|vydavateľ=World Scientific|dátum vydania=2016-07-27|dátum prístupu=2020-06-08|doi=10.1142/9789813148994_0065|meno=EDVARD|priezvisko=KOBAL}}</ref> V roku 2018 bola priemerná dĺžka života 81,1 roka (muži 78,2 roka a ženy 84 rokov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1.1 Life expectancy at birth|url=http://dx.doi.org/10.1787/717383404708|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-06-08}}</ref>
V roku 2009 bola miera [[Samovražda|samovrážd]] v Slovinsku 22 ku 100 000 osôb ročne, čo z tohto hľadiska Slovinsko zaraďuje medzi najvyššie hodnotené európske krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Facts About Suicide--World Suicide Prevention Day 2010|url=http://dx.doi.org/10.1037/e571052011-008|vydavateľ=PsycEXTRA Dataset|dátum vydania=2010|dátum prístupu=2020-06-08|meno=Elaine|priezvisko=Ducharme}}</ref> Od roku 2000 do roku 2010 sa však počet samovrážd znížila asi o 30%. Rozdiely medzi regiónmi a pohlaviami sú výrazné.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Suicide Prevention Day - September 10, 2007 “Suicide Prevention Across the Life Span”|url=http://dx.doi.org/10.1027/0227-5910.28.2.57|periodikum=Crisis|dátum=2007-03|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=28|číslo=2|strany=57–60|issn=0227-5910|doi=10.1027/0227-5910.28.2.57|meno=Annette|priezvisko=Beautrais|meno2=Brian|priezvisko2=Mishara}}</ref>
[[Súbor:Population density in Slovenia.png|náhľad|300x300bod|Hustota obyvateľstva v Slovinsku podľa občín. Viditeľné sú štyri hlavné mestské oblasti: Ľubľana a Kranj (v strede), Maribor (severovýchod) a [[Slovinská Istria]] (juhozápad).]]
=== Urbanizácia ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest v Slovinsku}}
Podľa definície žije 65% až 79% ľudí v širších mestských oblastiach.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ekonomska preobrazba slovenskih mest|url=https://www.worldcat.org/oclc/449562833|vydavateľ=Založba ZRC|rok=2008|miesto=Ljubljana|isbn=978-961-254-090-6|priezvisko=Bole, David.}}</ref> Podľa definície [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] pre vidiecke oblasti nie je žiadny zo [[Štatistické regióny Slovinska|slovinských štatistických regiónov]] väčšinou urbanizovaný, čo znamená, že 15% alebo menej obyvateľstva žije vo vidieckych komunitách. Podľa tejto definície sú štatistické regióny klasifikované:
* väčšinou vidiecke regióny: [[Pomurska regija|Pomurský región]], [[Podravska regija|Podrávsky región]], [[Koroška regija|Korutánsky región]], [[Savinjska regija|Sávsky región]], [[Posavska regija|Dolnoposávsky región]], [[Primorsko-notranjska regija|Vnútornokraňsko-krasový región]], [[Goriška regija|Gorický región]], [[Jugovzhodna Slovenija|Juhovýchodné Slovinsko]]
* mierne vidiecke regióny: [[Zasavska regija|Zasávsky región]], [[Gorenjska regija|Hornokraňský región]], [[Obalno-kraška regija|Pobrežno-krasový región]], [[Osrednjeslovenska regija|Strednoslovinský región]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Filozofija, metodologija in vizija razvoja podeželja|url=http://dx.doi.org/10.4312/dela.10.179-186|periodikum=Dela|dátum=1993-12-01|dátum prístupu=2020-06-08|číslo=10|strany=179–186|issn=1854-1089|doi=10.4312/dela.10.179-186|meno=Vilibald|priezvisko=Premzl}}</ref>
[[Súbor:View of Celje (28189851435).jpg|náhľad|229x229bod|[[Celje]]]]
Jediné veľké mesto je hlavné mesto Ľubľana. Medzi ďalšie (stredné) mestá patria Maribor, Celje a Kranj.<ref>{{Citácia periodika|titul=Continuous built-up areas as a measure for delineation of urban settlements|url=http://dx.doi.org/10.15292/geodetski-vestnik.2014.01.069-102|periodikum=Geodetski vestnik|dátum=2014|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=58|číslo=01|strany=069–102|issn=0351-0271|doi=10.15292/geodetski-vestnik.2014.01.069-102|meno=Samo|priezvisko=Drobne|meno2=Tadej|priezvisko2=Žaucer|meno3=Mojca|priezvisko3=Foški}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Post Office Names and the History of French Settlements in Ontario|url=http://dx.doi.org/10.1179/nam.1982.30.2.105|periodikum=Names|dátum=1982-06|dátum prístupu=2020-06-08|ročník=30|číslo=2|strany=105–112|issn=0027-7738|doi=10.1179/nam.1982.30.2.105|meno=André|priezvisko=Lapierre}}</ref> Celkovo je v Slovinsku jedenásť mestských oblastí.
[[Súbor:Liubliana 10.jpg|vľavo|náhľad|227x227bod|[[Ľubľana]]]]
[[Súbor:Maribor Lent.jpg|vľavo|náhľad|227x227bod|[[Maribor]]]]
{| class="wikitable"
! colspan="4" |Najväčšie mestá v Slovinsku (1. január 2019)
|-
!Por.
!Názov
!Štatistický región
!Pop.
|-
|1.
|[[Ľubľana]]
|[[Osrednjeslovenska regija|Strednoslovinský región]]
|284 355
|-
|2.
|[[Maribor]]
|[[Podravska regija|Podrávsky región]]
|95 767
|-
|3.
|[[Celje]]
|[[Savinjska regija|Sávsky región]]
|37 875
|-
|4.
|[[Kranj]]
|[[Gorenjska regija|Hornokraňský región]]
|37 463
|-
|5.
|[[Koper]]
|[[Obalno-kraška regija|Pobrežno-krasový región]]
|25 611
|-
|6.
|[[Velenje]]
|[[Savinjska regija|Sávsky región]]
|25 327
|-
|7.
|[[Novo mesto]]
|[[Jugovzhodna Slovenija|Juhovýchodné Slovinsko]]
|23 719
|-
|8.
|[[Ptuj]]
|[[Podravska regija|Podrávsky región]]
|17 858
|-
|9.
|[[Kamnik]]
|[[Osrednjeslovenska regija|Strednoslovinský región]]
|13 742
|-
|10.
|[[Trbovlje]]
|[[Zasavska regija|Zasávsky región]]
|13 718
|}
<br />
== Súhrnné informácie ==
| |||