Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobne
pravopis úprava
Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazanéviazaná [[Elektrická sila|elektrickou silou.]] (jadro-elektróny). Takmer celá hmotnosť atómaatómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektónyelektróny. PozostávaJadro pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je <math>m_p = 1,672&nbsp;648×10<sup> 648.10^{-27} kg</supmath> kg.a Hmotnosťhmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – <math>m_n = 1,674 954×10<sup>954.10^{-27}kg</supmath>. Obidvapričom obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q <sub>P</submath>Q_P = 1,602×10<sup>602 . 10^{-19} </supmath> C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov|silnásilnou interakciainterakciou]] t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpodivúodpudivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomahajú "udržať" protóny pri sebe.
 
Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri jadra, sa volá [[jadrová fyzika]].
 
== Časticové zloženie jadier ==
AtomovéAtómové jadrá s odlišným počtom neukleónovnukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôznýchrôznych konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. <chem>^31_15P</chem> je stabilné, kým jadro <chem>^30_15P</chem> je rádioaktívne, ale chemické vlastnosti prvkomprvkov ale určené [[Protónové číslo|protónovým číslom]] (atómovým) značeným <math>Z</math>, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) <math>A</math> je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je všeobencnávšeobecná značka prvku a <math>A-Z=N</math> je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy <chem>^{A}_{Z}X</chem>, <chem>^{A'}_{Z}X</chem> sa nazývajú izotopy prvku <math>X</math>. Izotopy možno rozlíšiť alebo oddeliť iba fyzikálnymi metódami ale nie chemickými reakciami. Pre chemické výpočty sú však dôležité aj hmotnosti atómov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pišút, Frei, Fuka|meno=Ján, Václav, Josef|titul=Fyzika Pre 4. Ročník Gymnázia|vydanie=Druhé|vydavateľ=Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-08-01450-4|strany=180-184}}</ref>
 
Elektrický náboj jadra <math>q_j</math> závisí iba od protonovéhoprotónového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu:
 
<math> \qquad q_j= +Z e;\qquad \qquad e\doteq 1,602.10^{-19}C</math>
 
== História ==
Jadro objavil v roku [[1911]] [[Ernest Rutherford]]. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (zvyškové jadrá [[hélium|hélia]], kladne nabité). Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy [[zlato|zlata]] musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.
 
== Referencie ==