Dúbravy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Komunálne voľby 2018: starosta |
d Doplnenie údajov Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 10:
| Okres = Detva
| Región = Podpoľanie
| Časti =Hradná, Želobudza, Iviny
| Rieka =
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.5874
| Zemepisná dĺžka = 19.3694
| Nadmorská výška =
| Prvá zmienka = 1626
| Starosta = Elena Grňová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref>
| Politická strana =
| PSČ = 962 12 (pošta [[Detva]])
| Kód = 518379
Riadok 24:
| Predvoľba = +421-45
| Adresa = Dúbravy 196
| E-mail =obec@dubravy.sk
| Telefón =045/54 59 520
| Fax =
| Mapa =
Riadok 35:
}}
'''Dúbravy''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Detva|Detva]].
Obec Dúbravy leží 5 km severozápadne od okresného mesta Detva a 7 km východne od obce Očová. Obec leží severne od hlavného dopravného koridoru Zvolen - Detva - Lučenec. Nachádza sa v poľnohospodárskej krajine na juhozápadných miernych svahoch úpätia masívu Poľany, vo východnej časti Slatinskej kotliny. Územie obce hraničí z východu s mestom Detva z juhu s obcou Vígľaš, zo severu a zo západu s obcou Očová.
== História ==
Tradícia hovorí, že praobyvateľom a pravdepodobne i zakladateľom Dúbrav bol akýsi služobník na Vígľašskom hrade, ktorého pre neznáme milostné pletky prepustili, ale pre svoje zásluhy dostal od svojho pána rozsiahle pozemky na území terajších Dúbrav. Toto bol najvzdialenejší kút vígľašského panstva, porastený dubmi a podľa toho dostala obec názov Dúbravy. Ako sa pomery ďalej vyvíjali, ani tradícia nezachovala. V roku 1826 už Dúbravy tvorili samostatnú obec. Celá obec sa rozkladala od kostola až po cintorín a mala asi tridsať domov. Od roku 1817 prispievala ako samostatná obec na spoločné výdavky obci Očová. Medzi tieto výdavky bol zahrnutý aj plat vtedajšieho notára.
V roku 1877-78 sa prevádzala komasácia a obyvatelia Húsovej boli prinútení presťahovať sa do Dúbrav, pretože ich pozemky ležali medzi pozemkami vígľašského panstva. Osadzovali sa počnúc od kostola smerom k Očovej. Takto založili novú časť Dúbrav, ktorá bola nazvaná "Húsová". Od roku 1886 všetky administratívne záležitosti prechádzali cez Očovú a boli s ňou tesne späté.
== Kultúra a zaujímavosti ==
Řádek 51 ⟶ 58:
| jazyk =
}} </ref> Kostol prešiel úpravou exteriéru v duchu [[Postmoderná architektúra na Slovensku|postmoderny]] v roku [[1999]]. Historická časť kostola je členená lizénovými pásmi.
*Všetci obyvatelia obce boli od počiatku katolíci. Keďže v obci nebol kostol, chodili do očovského kostola a ako cirkevníci patrili pod očovskú faru.
*V Dúbravách bol kostol postavený až v roku 1834 a stojí doteraz. V roku 1999 sa urobila menšia rekonštrukcia veže a vonkajšieho vzhľadu kostola. Kostol bol neskôr opäť zrekonštruovaný na jar v roku 2020.
=== Hospodárstvo ===
* Bolo založené v roku 1919, pretože dovtedajší obchodník odišiel do Detvy.
* Spočiatku sa hospodárilo dobre, ale posledné roky sa nepodarilo zhospodáriť nič, preto sa rozpadlo. Vystriedalo sa tu ešte veľa obchodníkov. Poľnohospodárske družstvo obnovilo svoju činnosť až v r.1937.
=== Pošta ===
* Až do roku 1929 nemala obec poštu. Poštové zásielky pre celú obec doniesol vždy ten, kto mal príležitosť ísť do 0čovej, pretože tam bol poštový úrad. Niekedy sa stalo, že poštové zásielky sa dostali k adresátovi aj o niekoľko týždňov neskôr.
* Na zakročenie úradov obec menovala poštárku, ktorá dvakrát do týždňa nosila poštu.
== Prvá svetová vojna ==
Ani Dúbravy neboli ušetrené od tejto pohromy. 1.augusta 1914 bola vyhlásená mobilizácia, všetci vojnopovinní nastúpili na front. Do konca roka odišlo zo svojich domovov 23 mužov, do konca r. 1915 to bolo spolu 79 mužov. Zásobovacie pomery počas vojny neboli najhoršie, nakoľko boli ľudia každoročne v lete i včas potreby zamestnaní pri vígľašskom veľkostatku a takto si zaobstarávali potrebné veci k živobytiu.
== Druhá svetová vojna ==
Táto vojna poznačila obec najviac, mnohí boli vzatí do zajatia. Vrátili sa všetci zajatí vojaci zo Slovenského Národného Povstania. Zo zaistenia sa nevrátili 15 občania rómskeho pôvodu, ktorých Nemci odviezli na neznáme miesto. Celý rok 1945 doniesol obyvateľom mnoho zármutku, nenahraditeľné škody finančné i morálne. Obyvateľstvo usilovne pracovalo, aby čím skôr postavilo svoje zničené a zdranované domovy.
== Referencie ==
| |||