Bitka na Kosovom poli: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Buko1 (diskusia | príspevky)
Gregoriánsky kalendár bol zavedený až v roku 1582, takže je logický a historický nezmysel uvádzať dátum z roku 1389 podľa Gregoriánskeho kalendára, ktorý v tej dobe neexistoval a všetky dátumy spred roku 1582 sú v Gregoriánskom a Juliánskom kalendári identické a neposúvajú sa. Pri zavedení kalendára sa skokovo zmenil dátum zo 4.10. na 15.10.
Riadok 4:
|obrázok= Battle on Kosovo1389.jpg
|text k obr= Bitka pri Kosovom poli, Adam Stefanovic [[1870]]
|dátum= [[28. jún]] [[1389]]<br />([[15. jún]] [[1389]] - [[Juliánsky kalendár]])
|miesto= [[Kosovo]] ([[Srbsko]])
|casus=
Riadok 23:
[[Súbor:Kosovo Polje sized.jpg|náhľad|Pamätník na mieste bitky]]
 
'''Bitka na Kosovom poli''' bola bitka medzi [[Srbsko]]m s jeho spojencami a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Odohrala sa [[28. jún]]a [[1389]] (podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[15. jún]]a [[1389]]) približne 5 kilometrov severozápadne od [[Priština|Prištiny]]. Osmanskí Turci v nej definitívne porazili Srbské cárstvo, ktoré sa dostalo na vyše 500 rokov pod Turecké jarmo. Dodnes je tento deň (podľa [[Gregoriánsky kalendár|Gregoriánskeho kalendára]] zavedeného v roku 1582 ide o [[28. jún]] - (deň. sv. Víta) pre Srbov pamätný ako deň nešťastia.
 
Na strane jednej sa tu stretli srbský knieža [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]], knieža [[Vuk Branković]] a [[Bosna|bosniansky]] kráľ [[Tvrtko I. Kotromanić]], na strane druhej osmanský [[sultán]] [[Murad I.]], ktorého sprevádzali jeho synovia Jakub a Bajazid. Kresťanské jednotky boli posilnené radom pomocných oddielov z [[Albánsko|Albánska]], [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Uhorsko|Uhorska]]<ref name="djz72">''Dějiny jihoslovanských zemí'', str. 72</ref>, Turkom asistovali ich vazali z podmanených krajín.<ref name="ds97">''Dějiny Srbska'', str. 97</ref> Hoci výsledok bitky zostal nerozhodný (padli aj obaja vrchní velitelia), ďalšie činy uhorského a poľského kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. z Anjou]] znamenali oslabenie kresťanských spojencov,<ref name="db133">''Dějiny Bulharska'', str. 133</ref> vďaka ktorým si Osmani upevnili svoje pozície na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]], kde onedlho vyvrátili [[Druhá bulharská ríša|druhú bulharskú ríšu]] (definitívne v roku [[1396]]).