Mauzóleum Rakovských: Rozdiel medzi revíziami
Viem že tomu ešte veľa chýba, budem na tom ďalej pracovať. Značky: bez zdroja nový článok bez náležitostí vizuálny editor |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 17:02, 10. jún 2020
Mauzoléum Rakovských, neogotická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s polygonálnym záverom z roku 1906. Nachádza sa na cintoríne v Rakove.
Hrobka je poslednou existujúcou stavebnou pamiatkou spojenou s významným zemianskym rodom Rakovských. Rod Rakovských sa v bývalej Turčianskej stolici zásadne podieľal na hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom rozvoji regiónu.
Mauzóleum je dôležitou architektonicko – urbanistickou dominantou obce Rakovo. Architektonický koncept stavby navrhol v roku 1906 staviteľ Stanislav Zachar. Autor vďaka dômyselnej členitej hmotovej skladbe objektu s výraznou štíhlou vežou na južnom priečelí, dosiahol monumentálne pôsobenie stavby. Stavba je navrhnutá v elegantnom neogotickom slohu, inšpirovaná sakrálnou architektúrou, na pôdoryse gréckeho kríža, s polygonálnym uzáverom. Jedinečnosť stavby zvýrazňuje celistvosť architektonického výrazu exteriéru a interiéru, s náročne spracovanými detailmi konštrukcií a štukovej i maliarskej výzdoby.
Štefan Rakovský (István Rakovszky, 1814 - 1910) sľúbil bratovi Ivanovi, že po jeho smrti dá postaviť mauzóleum – rodinnú hrobku v Rakove. K tomuto miestu mali obaja silný vzťah, narodili sa tu. Sľub dodržal. K Turcu a svojmu rodisku Rakovu mal silný vzťah. Natoľko ho fascinovalo tunajšie kultúrne prostredie, že sa ako dospelý naučil po slovensky. Na jeho žiadosť boli po smrti jeho manželky Idy ich telesné pozostatky a ich prvorodeného syna Andreja v roku 1913 prevezené do Mauzólea v Rakove.
V Mauzóleu sú pochovaný:
Iván Rakovszky 1826-1905
Sarlota Rakovszky, rod.Keviczky 1849-1887
Angelika Rakovszká 1862-1878
Štefan (István) Rakovszky 1847-1910
Ida Rakovszky, rod.Szilassy 1851-1913
Endre Rakovszky 1878-1881
Súčasnosť Mauzólea
Mauzóleum až do roku 2008 chátralo, objekt sa dostal do havarijného stavu, hrozil jeho zánik, ohrozoval aj návštevníkov cintorína. Vďaka iniciatíve obce, bol výnimočný objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a naštartoval sa príbeh jej záchrany a obnovy.
Prvé etapy obnovy sa sústredili na odborný výskum, precíznu diagnostiku stavebných porúch, obnovu strechy objektu vrátane klampiarskej výbavy. Nasledovala nevyhnutná sanácia zemnej vlhkosti, obnova pôvodných dverných výplní a rekonštrukcia vitrážových okenných výplní. V kritickom stave je naďalej fasáda a interiérová výzdoba mauzólea.