Parížska komúna (1871): Rozdiel medzi revíziami

V prusko-francúzskej vojne bol porazený cisár [[Napoleon III.]], preto bol zvrhnutý a 4. septembra 1870 bola vyhlásená [[Tretia republika]]. Vojna však pokračovala. Nová tzv. Vláda národnej obrany na čele s [[Adolphe Thiers|Adolphom Thiersom]] bola nepopulárna, lebo kapitulovala Nemcom vo [[Versailles]] 28. januára 1871, zastavila výplatu žoldu Národnej garde (ľudové milície vytvorené počas fr.[[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], potom rozpustené a naposledy vytvorené roku 1831), znova zaviedla exekúcie nájomného, zrušila odklad platieb splatných záväzkov a podobne. Paríž bol navyše v tom čase baštou rôznych revolučne naladených politických skupín, od anarchistov, raných [[marxizmus|marxistov]] až po tzv. [[jakobíni|neojakobínov]] a čoraz častejšie sa ozývali hlasy na radikálne sociálne reformy. Napr. známy novinár [[Jules Vallès]] už na začiatku januára 1871 vydal vyhlásenie, v ktorom otvorene vyzýval na utvorenie komúny.

* zrušenie stálej armády a polície a zavedenie všeobecného ozbrojenia ľudu (29. marca) tak proti Nemcom stojacim pred bránami Paríža, ako aj proti francúzskym „kontrarevolučným“ silám

Thiersova vláda sa spojila s nemeckými vojskami, nahuckala časť roľníkov a vidieckej maloburžoázie proti Parížskej komúne a s ich pomocou sa rozhodla Paríž dobyť späť. Už na začiatku apríla sa vládnemu vojsku podarilo obsadiť niektoré okrajové štvrte Paríža a po dlhom obliehaní sa im [[21. mája]] podarilo vstúpiť do západnej časti mesta, ktorú pomerne rýchlo obsadili. Vo východných, prevažne chudobných robotníckych štvrtiach mesta však narazili na urputný odpor komunardov. Začal sa tzv. ''Krvavý týždeň'' (francúzsky ''La semaine sanglante''), počas ktorého dochádzalo k ťažkým pouličným bojom, ktoré sa skončili až podvečer 28. mája, keď vojaci dobyli poslednú barikádu na ulici ''Rue Ramponeau'' v štvrti [[Belleville]]. Počas dobýjania mesta dochádzalo k mnohým násilnostiam, armáda hromadne a bez súdu zajatých komunardov popravovala. V zúfalej situácii, keď Thiers odmietol akékoľvek ponuky na vyjednávanie, dal [[24. mája]] Théophile Ferré popraviť arcibiskupa ''Georgesa Darboya'' a ďalších piatich vysokopostavených predstaviteľov mesta, ktorých dovtedy komunardi držali ako rukojemníkov. Nakoniec bol Ferré spolu s mnohými ďalšími predstaviteľmi Komúny zajatý a popravený, mnohí ďalší zahynuli na barikádach pri obrane mesta (napr.L. Ch. Delescluze). Celkovo bolo počas bojov a po nich zavraždených vyše 30 000 komunardov, desaťtisíce ďalších bolo deportovaných alebo uväznených. V tejto súvislosti sa stala známa aj tzv. ''Stena komunardov'' (fr. ''Mur des Fédérés'') na [[Cimetière du Père-Lachaise]], pri ktorej bolo 28. mája popravených 147 posledných obrancov komúny.