Šikanovanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tom78 (diskusia | príspevky)
iw
Napísala som o mýtoch o šikanovaní, následkoch šikanovania.
Riadok 46:
# rodinné vzťahy a sociálne interakcie
Verejnosť aj samotní rodičia školákov vedia o šikanovaní veľmi málo. Ak ich škola v rámci prevencie nevyzýva k spolupráci, tvária sa, že sa to netýka ich detí. U agresorov môžeme očakávať, že sa doma neprizná k šikanovaniu a nebude sa ním chváliť, z toho dôvodu jeho rodičia veľakrát nič netušia. Ak sa od školy o tom dozvedia, niektorí dieťa potrestajú, čo agresivite ešte napomáha, iní ho schvaľujú, veď dieťa si podľa nich len vybojováva svoje miesto vo svete. Rodičia obetí sa častejšie dozvedia, že je ich dieťa šikanované, niektoré sa s tým doma zdôveria, niekedy je to možné poznať z fyzického stavu dieťaťa. Deti sa ale boja a nechcú, aby rodičia zasahovali. Niektorí rodičia môžu z takej situácie obviňovať samotné dieťa, jeho pocit bezmocnosti a bezradnosti sa tým ešte prehĺbi. Iní si zase myslia, že je to jednoducho súčasť života, že to patrí k detstvu a dieťa si tým musí prejsť.
 
<br />
 
=== Mýty o šikanovaní ===
O šikanovaní koluje veľa mýtov, napríklad tieto:
 
* ''Šikanujú len chlapci.'' Šikanujú chlapci aj dievčatá, rozdiel je iba vo formách šikanovania a v tom, aké obete si vyberajú. Chlapci si vyberajú obete spomedzi oboch pohlaví a používajú najmä fyzické násilie, dievčatá šikanujú najmä dievčatá a šikanujú skôr verbálne a sociálne.
* ''Šikanovanie je normálna súčasť detstva a dospievania.'' Šikanovanie nie je normálne a prijateľné správanie v akomkoľvek veku.
* ''Obeť šikanovania si za šikanovanie môže sama.'' Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek a nikto si nezaslúži byť šikanovaný. Útočníci si väčšinou vyberajú obete na základe iných vecí než je vzhľad, správanie atď.
* ''Útočníci sa nemôžu zmeniť.'' U niektorých útočníkov je šanca na nápravu vyššia, u niektorých nižšia, ale vždy sa s takýmto správaním dá niečo urobiť. Pri včasnom a efektívnom zásahu kompetentných môže útočník zmeniť svoje myslenie a konanie.
 
<br />
 
=== Následky šikanovania ===
Šikanovanie má vážne následky na fyzickom, psychickom i sociálnom vývine agresorov, obetí i svedkov. Ak nedôjde k zásahu proti šikanovaniu, agresori môžu mať pocit, že šikanovanie je normálny a spoločensky akceptovateľný spôsob, ako dosiahnuť svoje, a je veľká pravdepodobnosť, že budú takéto správanie používať aj v dospelosti.
 
Svedkovia šikanovania prichádzajú o pocit, že žijú v bezpečí a v spravodlivom svete. To platí hlavne vtedy, ak sa šikanovanie dlhodobo nerieši.
 
Najväčšie následky, pochopiteľne, zanecháva šikana na obetiach. Obete šikanovania prichádzajú o sebaúctu a sebadôveru. Môžu mať psychosomatické problémy. Ako reakcia na šikanovanie sa u obetí často vyvíjajú rôzne duševné poruchy, napr. depresia, sociálna úzkostná porucha, posttraumatická stresová porucha a iné.
 
K najhorším následkom šikanovania patria samovraždy a vraždy.
 
== Šikanovanie v škole ==
Řádek 78 ⟶ 99:
* GAJDOŠOVÁ, E. a kol. 2005. Spoločne proti násiliu za bránami škôl. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2005. 99 s. ISBN 80-8050-879-8.
* LOVAŠ, L. 2010. Agresia a násilie. Psychológia ľudskej agresie a jej podoby v domácom prostredí, v škole, v práci, vo väzniciach a v športe. Bratislava : Ikar, 2010. ISBN 978-80-551-1752-2.
* ŘÍČAN, P. 1998. Agresivita a šikanovanie medzi deťmi. Ako dať deťom pocit bezpečia. EDUCATIO, 1998. ISBN 80-967532-2-3.
 
== Pozri aj ==