Window: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rios (diskusia | príspevky)
Window je kódové označenie systému rušenia radarov pomocou vypúšťania kovových pásikov z lietadla používaného Royal Air Force
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 20:54, 12. jún 2020

Window je kódové označenie systému rušenia radarov pomocou vypúšťania kovových pásikov z lietadla používaného Royal Air Force počas druhej svetovej vojny. V USA sa tento systém rušenia označoval kódovým menom Chaff a v nacistickom Nemecku Dűppel.

Pásik Window/Chaff z roku 1944

Princíp

Pásiky sú relatívne ľahké, preto chvíľu trvá, kým sa po vypustení z lietadla rozptýlia a znesú na zem. Za ten čas dokážu vytvoriť falošný odraz na radare, ktorý vyzerá ako iné lietadlo. Radarový operátor má problém rozlíšiť skutočné lietadlo od falošného. Dĺžka pásiku musí byť vhodne prispôsobená podľa vlnovej dĺžky radaru, pre ktorý je systém rušenia určený.

Jeden balík vytvoril odraz zodpovedajúci odrazu ťažkého bombardéra a jeho rušivý efekt trval cca. 15 minút. Na začiatku obsahoval jeden balík 2000 kusov a vážil cca 750 gramov. Neskôr, po úprave tvaru a rozmerov, len 85 gramov pri počte 3600 kusov. [1]

História vývoja v Spojenom kráľovstve

Cesta k Window

V roku 1940, keď nacistické Nemecko používalo na navádzanie bombardérov na ciele v Spojenom kráľovstve systém Knickebein, padol návrh na odchýlenie navádzacieho lúča pomocou zhodených kovových pásikov. Tento návrh bol ešte v teoretickom štádiu odmietnutý ako nefunkčný.

V septembri 1941 lietal nad severnou Afrikou Wellington s vyhľadávacím radarovým systémom, ktorý vyžadoval namontovanie prídavného anténneho systému. Toto lietadlo sa stávalo prednostným cieľom nemeckej protilietadlovej paľby, aj ak letelo v skupine s inými bežnými lietadlami. Posádka uvažovala, že príčinou môže byť anténny systém, ktorý zvyšuje ich odraz na radare. Skúsila preto vyhadzovať za letu hliníkové pásiky s rozmermi 46 x 2,5 centimetra, ktoré zodpovedali rozmerom antén. Opatrenie však nebolo účinné.

Až koncom roku 1941 začali kovové pásiky skúmať v Ústave pre výskum telekomunikácií. V marci 1942 boli ukončené testovacie lety sledované pomocou nového britského radaru Mk.11 s frekvenciou 500 MHz, ktorá bola podobná frekvencii nemeckého radu Würzburg. Testy priniesli dva poznatky, z ktorých najmä druhý ovplyvnil ďalšie využitie systému.

  1. Zväzok 40 listov s rozmermi 21,6 x 14 cm vytvorí odraz zodpovedajúci ľahkému bombardéru Blenheim a účinok trval cca. 15 minút, pri vyhodení z výšky cca. 3000 metrov.
  2. Len 10 takýchto zväzkov stačilo na zahltenie nového britského radaru.

Referencie

  1. PRICE, Alfred. Historie elektronické války 1939 - 1945. Praha : Mladá fronta, 2006-1-19. 272 + 16 s. (česky)