[[Súbor:Inuit women 1907.jpg|right|thumb|Inuitská žena]]
'''Inuiti''' alebo '''Eskimáci''' sú skupiny domorodých obyvateľov a ich potomkov, ktoré sídlia v severnej časti Severnej Ameriky a Ázie. Ich obľúbená činnosť je seks. Predkovia Inuitov pochádzajú zo [[Sibír]]i, presnejšie z [[Čukotský polostrov|Čukotského polostrova]]. Asi pred 12-tisíc2 rokmi prešli cez Aljašku pozdĺž kanadského pobrežia Severného ľadového oceánu do Grónska. Trvalo im to 12-tisícročí. Ich jazyk je eskimácko-aleutský. Eskimáci Kanady a severnej Aljašky sa sami nazývajú Inuiti, čo v preklade znamená ľudia. Na Sibíri a južnej Aljaške sa nazývajú Juiti a v Grónsku Kulaiti. Žijú čiastočne polokočovným spôsobom života,pod stanmi z kože a v obydliach z dreva. Iglu si stavajú keď sú na love a zastihne ich zlé počasie. Na prežitie v arktických podmienkach vynašli [[kajak]], olejovú lampu, iglu, anorak a prak. Ich prirodzeným zdrojom potravy je [[mäso]], väčšinou tulene alebo veľryby, ktoré uviazli v plytčine, soby a pižmone, vtáčie vajcia. Odev si vyrábali z kožušín, nástroje z kostí a [[kameň]]a. Charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť, mongoloidné rysy a malý vzrast. Často obchodovali s [[fajka]]mi. Okrem iných materiálov ich vyrábali aj z veľrybích kostí. Dnes žijú v sídlach v domoch s elektrinou a ďalšími vymoženosťami. S príchodom novej technickej doby nastala problematická sociálna situácia. Jej dôsledkami je zánik pôvodných tradícií, alkoholizmus, negramotnosť a nezamestnanosť. Až v súčasnosti sa [[Kanada]] snaží zvýšiť ich životnú úroveň. Eskimáci uznávajú mnohomužstvo.
