Trianonská mierová zmluva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava preklepu
Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre iOS
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnené so zdrojmi
Riadok 5:
'''Trianonská mierová zmluva''' alebo '''Trianonská zmluva''' alebo '''trianonský mier''' bola zmluva, ktorá riešila hranice [[Maďarsko|maďarského štátu]], ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] porazeného v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Bola podpísaná [[4. jún]]a [[1920]] v paláci [[Veľký Trianon]] vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
 
== ÚčastníciPozadie ==
Prvá svetová vojna, ktorá bola ukončená prímerím, ktoré nadobudlo účinnosť 11. novembra 1918, si v rokoch 1914 a 1918 vyžiadala životy približne 9,5 milióna vojakov a ďalšie státisíce mužov bolo v bojoch doživotne zmrzačených. Ukončením prvej svetovej vojny došlo predovšetkým v Európe, ale tiež v Ázii, Afrike, ale aj v ďalších svetových oblastiach, k drastickým politickým, kultúrnym a spoločenským zmenám, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší priebeh 20. storočia. Vznikli viaceré nové štáty a iné štáty zanikli. [[28. jún|28. júna]] [[1919]] bola podpísaná [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská mierová zmluva]], čím prišlo k faktickému vytvoreniu [[Spoločnosť národov]].
Hlavnými účastníkmi konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m.
 
V roku 1919, počas [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] boli dojednané mierovej zmluvy medzi víťaznými [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátmi Dohody]] a porazenými [[Ústredné veľmoci|Centrálnymi (ústrednými) mocnosťami]]. Na konferencii boli uzatvorené mierové zmluvy s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom a Osmanskou ríšou. Na riadenie konferencie a vyjednávanie mali najväčší vplyv štáty, ktoré mali najväčší podiel na konečnom víťazstve, išlo o "Veľkú päťku", teda Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, USA a Japonsko. Konferencia bola zahájená 18. januára 1919 a s niekoľkými prestávkami trvala až do 21. januára 1920.
 
Na základe mierového programu, štrnástich bodov, ktoré spísal a 8. januára 1918 predniesol v Kongrese USA prezident Spojených štátov amerických [[Woodrow Wilson]], boli s jednotlivými porazenými štátmi uzavreté Parížskej predmestskej zmluvy, každá pomenovaná podľa iného parížskeho predmestia, v ktorom bola podpísaná (Versailles, Saint-Germain-en-Laye, Treaty of Neuilly-sur-Seine, Trianon, Sèvres).
 
Zo zoznamu tzv. „mierových zmlúv z okolia Paríža” boli len nemecká a maďarská delegácia pozvaná do Versailles,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon: Čo sa presne stalo 4. júna 1920?|url=http://madari.sk/magazin/historiasucasnost/trianon-co-sa-presne-stalo-4-juna-1920|vydavateľ=madari.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=}}</ref> Hlavnými účastníkmi tejto konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m.
 
Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m. Podmienky mieru boli odovzdané maďarskej delegácii v máji 1920, ktorá po ich prečítaní rezignovala.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianonský prejav Alberta Apponyiho v Kossuth Radio pred sto rokmi (Apponyi Albert száz éve mondott trianoni védőbeszéde a Kossuth Rádióban)|url=https://ma7.sk/hagyomany/apponyi-albert-szaz-eve-mondott-trianoni-vedobeszede-a-kossuth-radioban|vydavateľ=ma7.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-15|miesto=|jazyk=maďarský}}</ref> Vláda vedená [[Sándor Simonyi-Semadam|Sándorom Simonyi-Semadamom]] váhala koho vyslať. Gróf [[Albert Apponyi]] už v januári 1920 predniesol v Paríži svoju vlasteneckú obrannú reč<ref name=":2" /> ale minister zahraničia [[Pál Teleki]] s jeho vyslaním nesúhlasil (a sám pochádzal zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], takže by pri podpisovaní bol v konflikte záujmov). Hľadali sa teda takí dvaja „dobrovoľníci”, ktorí sa už aj tak chceli stiahnuť z politického života<ref name=":1" /> a ich podpis by sa dal ľahko spochybniť. Voľba tak padla na [[Ágosta Benárd|Ágosta Benárda]] (minister práce a sociálnych vecí) a Alfréda Drasche-Lazára (mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister).
 
[[Alfréd Drasche-Lazár]] bol členom holandskej rodiny Drasche, ktorá získala majetok v textilnom priemysle a do Maďarska sa prisťahovala. V roku 1904 pre svoje bohaté jazykové znalosti zložil diplomovú skúšku na ministerstve zahraničných vecí. Okrem toho napísal viacero kníh (do roku 1920 päť) a jeho divadelné hry sa hrali okrem Budapešti aj v Bratislave. Jeho osud nebol spojený s Tiranonom, čo dokazuje jeho pokračujúca diplomatická kariéra. Druhý maďarský minister Bernard krátko po pripojení podpisu pod  mierovú zmluvu vyhlásil, že z vojenských, národnostných a hospodárskych dôvodov je pre Maďarov neprijateľná. Podpísal ju len narýchlo a formálne. Odmietol slávnostné pero, ale z vrecka vytiahol také, čo zobral v hoteli a po použití ho zahodil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MRVA|meno=Ivan|autor=|odkaz na autora=|titul=Sto rokov od mierovej zmluvy v Trianone|periodikum=Slovenské národné noviny|odkaz na periodikum=|url=https://snn.sk/news/sto-rokov-od-mierovej-zmluvy-v-trianone/|issn=|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2020-06-05|dátum prístupu=2020-06-15}}</ref>
 
O 10:00 4. júna 1920 - v plánovanom čase podpisu - v Maďarsku zvonili zvony, hučali sirény, v továrňach, školách a úradoch sa uskutočnili smútočné "prestávky", vlajky boli stiahnuté na polovicu, doprava na desať minút zastavená a obchody zatvorené.
 
== Význam ==