Ión (častica): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 802 bajtov ,  pred 1 mesiacom
d
Verzia používateľa 78.99.151.161 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 84.245.120.239
d (Verzia používateľa 78.99.151.161 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 84.245.120.239)
Značka: rollback
 
'''Ión''' je [[elektrický náboj|elektricky nabitá]] [[Častica (fyzika)|častica]], ktorá vzniká z elektricky neutrálneho [[atóm]]u alebo [[Molekula|molekuly]] pridaním resp. ubraním [[elektrón]]ov pri ponechaní pôvodného počtu [[protón]]ov.
'''Ión'''
 
<br />{{Portál|Chémia}}
Ak atóm odovzdá elektrón, stáva sa [[katión]]om (kladným iónom). Ak je počet elektrónov vyšší ako počet protónov, atóm sa mení na [[anión]] (záporný ión). V prípade viacatómových aniónov, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú [[kyslík]] (napr. [[uhličitan]]y, [[síran]]y, atď.), sa takéto anióny nazývajú [[oxoanión]]y.
 
Ióny sa označujú zapísaním chemickej značky častice ([[chemický prvok|prvku]], alebo molekuly), pričom veľkosť náboja sa uvedie ako horný index vpravo od zápisu značky: Al<sup>3+</sup>, Cl<sup>−</sup>, SO<sub>4</sub><sup>2−</sup>, Co<sup>2+</sup>, [Fe(CN)<sub>6</sub>]<sup>3−</sup>...
 
== Vznik iónov ==
{{Hlavný článok|Ionizačná energia|Elektrónová afinita}}
Na odtrhnutie elektrónu z [[Valenčná vrstva|valenčnej vrstvy]] je potrebné určité množstvo energie, ktorá sa nazýva [[Ionizačná energia|ionizačná]] ('''E<sub>I</sub>'''). Jej hodnota nie je konštantná, závisí od [[Chemický prvok|prvku]] a od toho, o koľký odtrhnutý elektrón v poradí ide (následne sa označuje ako prvá, druhá, n-tá ionizačná energia). Hodnota ionizačnej energie sa mení s postavením prvku v [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľke]], prvky ležiace vľavo majú hodnoty ionizačných energií nízke, prvky ležiace vpravo naopak vysoké. Taktiež klesá so vzrastajúcou [[Perióda (periodická tabuľka)|periódou]], v ktorej sa nachádza prvok a naopak.
 
Z toho vyplýva, že najnižšiu hodnotu ionizačnej energie (ide o prvé ionizačné energie) má [[cézium]] – 375 kJ/mol (ak nerátame [[Rádioaktivita|rádioaktívne]] a umelo pripravené prvky) a najvyššiu [[fluór]] – 1 681 kJ/mol (opäť nie sú brané do úvahy [[vzácne plyny]]). Čiže cézium najochotnejšie elektróny odovzdáva, naopak fluór najmenej ochotne. Všeobecne sa dá povedať, že [[kov]]y majú nižšie ionizačné energie ako [[nekov]]y.
 
Opačný proces prijímania elektrónu atómom sa vyjadruje pomocou [[elektrónová afinita|elektrónovej afinity]] ('''E<sub>ea</sub>'''), čo je energia ktorá sa uvoľní pri prijatí elektrónu prvkom a prechode z neutrálneho stavu do záporného.
 
=== Stabilita iónov ===
Samotné ióny nie sú stabilné a snažia sa dostať do elektricky neutrálneho stavu. Ich existencia môže byť udržiavaná vysokou teplotou (napr. v [[Plazma (fyzika)|plazme]]), prípadne stabilizovaním v roztoku (napr. vodné roztoky solí). Dôkazom existencie iónov je [[elektrická vodivosť]] plazmy, resp. roztokov.
 
== Pozri aj ==
<br />{{Portál|Chémia}}
* [[Iónová väzba]]
* [[Katión]]
112 078

úprav