České preklady Biblie: Rozdiel medzi revíziami

'''České preklady biblieBiblie''' sú [[Preklady Biblie|preklady]] textu [[Biblia|biblických kníh]] do [[Čeština|českého jazyka]]. Preklady mali význam náboženský, pre poznanie základnej posvätnej knihy [[Kresťanstvo|kresťanstva]] zo strany širšieho [[Česi|českého obyvateľstva]]. Vzhľadom na rozsah a náročnosť úlohy však tiež odráža kultúrnu a jazykovú úroveň svojej doby a zároveň tieto preklady ovplyvňovali aj kultúrnu sféru.

Najstaršie preklady biblických textov na [[Čechy|českom]], respektíve [[Morava|moravskom]] území sú preklady do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] súvisiace s [[Cyril a Metod|cyrilometodskou]] misiou v [[9. storočí]]. V nasledujúcich storočiach sa vďaka západnej, latinskej liturgii a obmedzenej gramotnosti české preklady obmedzujú na útržky ([[Glosa (žurnalistika)|glosy]]) alebo určité časti ([[žaltárŽaltár]]). Prvý preklad celej biblieBiblie z latinskej ''[[Vulgáta|Vulgáty]]'' vznikol okolo roku [[1360]], ďalšie dva preklady (redakcie) nasledovali ešte do začiatku [[Husitstvo|husitstva]], ktoré ovplyvnila práve aj [[Laik|laickú]] znalosť biblieBiblie. Ďalšie redakcie vznikajú po období husitsva, keď ako jedna z prvých národných prekladov vychádza (''[[BibliaPražská pražskáBiblia]]'', [[1488]]), ktorá bola aj vytlačená.

Prvý český preklad z pôvodných jazykov (z [[hebrejčina|hebrejčiny]], [[aramejčina|aramejčiny]] a [[Starogréčtina|gréčtiny]]) vznikol v prostredí [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]] v druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] a je známy ako ''[[Kralická Biblia]]''. Tento text je významný akotak z hľadiska kvality prekladu - aj v medzinárodnom meradle, takako aj pre svoju kvalitu a vplyv [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanistickej]] [[Čeština|češtine]]. KvôliZ dôvodu [[Rekatolizácia|rekatolizáciirekatolizácie]] bola po roku [[1613]] vydávaná už iba v exile, pre potreby českých čitateľov vznikol barokový katolícky preklad, ''[[BibliaSvätováclavská svätováclavskáBiblia]]''.

Nové impulzy prináša od [[19. storočie|19. storočia]] [[Formovanie moderného českého národa|národné obrodenie]] a rozvoj vedeckého skúmania širších súvislostí ([[Biblistika|biblistiky]]). Vzniká tak rad moderných prekladov biblieBiblie, z ktorých najvýznamnejším je ''[[českýČeský ekumenický preklad]]'' (1961-1979), ktorý vznikol spoluprácou [[Protestantizmus|protestantov]] s [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|katolíckou cirkvou]].

== Predlohy a Češtinačeština ==

Preklady do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a neskôr do [[Čeština|češtiny]] sa vytvárali od okamihu, keď sa na územie [[Čechy|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]] prišlo [[kresťanstvo]] a s ním aj [[Biblia|Písmo]]. Až na výnimku, ktorou je ''[[Kralická Biblia]]'', boli všetky staročeské preklady biblieBiblie vytvorené na základe nepôvodných textov ([[Hebrejčina|hebrejských]], [[Aramejčina|aramejských]] a [[Grécke jazyky|gréckych]]), ale na základe [[Latinčina|latinskej]] [[Vulgáta|Vulgáty]], lebo tá bola oficiálne používaným textom [[Latinská cirkev|katolíckej cirkvi]] od dobyčias, keď prenikla na Západ, a keď prerušila kontakty s gréckym Východom.

Preklady biblieBiblie boli veľmi dôležité pre vývoj českého spisovného jazyka, pretože predstavovali "vznešené použitia jazyka" pre posvätný text. Vďaka prekladom sa tiež vytvoril a ustálil aj písaný český jazyk a zo sporov o formu jazyka používaného v biblických prekladoch vznikli aj prvé české gramatiky (napr. ''[[Gramatika česká (1553)]]'').

Najstaršie dochovanézachované české preklady nie sú celé biblieBiblie, ale preklady rôznych úryvkov. Z [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočia]] pochádzajú tzv. ''Staročeské glosy'', teda [[Glosa (žurnalistika)|glosy]] doplnenia medzi riadkami latinskej biblieBiblie, ktoré sa v prípade tzv. Viedenských glos ešte prelínajú s Cirkevnoucirkevnou slovienčinou. Prvé súvislé preklady biblických textov ([[Evanjelium (spisy)|evanjelií]] a [[Kniha žalmov|žalmov]]) vznikali v [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočí]], zvlášť v ženských [[kláštor]]och, kde bola znalosť latinčiny obmedzená, a kde teda bola potreba porozumeniu textu v materskom jazyku väčšia.

DochovanéZachované žaltáre z tejtotohto dobyobdobia pochádzajú z dvoch prekladových verzií. Prvý (druhá polovica [[13. storočie|13. storočia]]) je dosvedčený v neskorších textoch [[ŽaltářWittemberského Wittemberský|žaltára Wittemberského]] alebo v glosách tzv. Glosovaného žaltára. Objavuje sa tiežaj v BibliiDrážďanskej drážďanskejBiblii. Druhá prekladová verzia (polovica [[14. storočie|14. storočia]]) Jeje snahou opraviť a vylepšiť verziu prvej; je doslovnejšiedoslovnejšia, bohatšia na českej neologizmy, vyznačuje sa aj väčšiouväčšou snahou o poetickosť. Text jesa dochovanýzachoval napr. v [[ŽaltárKlementínsky klementinskýžaltár|žaltáriKlementínskom klementinskomžaltári]].

Prvý nám známy preklad evanjelií pochádza pravdepodobne z [[Břevnov]]a z prelomu 13. a 14. storočia. JeZachoval dochovanýsa v zlomkoch a vznikol v polovici 14. storočia.

Najstarším známym (nedochovanýmnezachovaným) prekladom celej Biblie je tzv. [[Biblia leskoveckoLeskovecko-Drážďanskádrážďanská Biblia]] z dobyobdobia okolo roku [[1360]]. Rovnakú verziu prekladu nájdeme aj v [[Olomoucká Biblia|Olomouckej Olomoucká|Biblii Olomouckej]] a v [[Biblia litomerickoLitoměřicko-treboňská Biblia|Litoměřicko-třeboňskej Biblii]]. Okrem týchto úplných verzií prekladu sa nám od prvej redakcie dochovalazachovala u evanjelií v [[ČítanieČtenie zimnieho času|čítaní zimného času]] (60. roky 14. storočia), V [[Proroci kutnohorskí|prorokochProrokoch kutnohorských]] alebo [[Rajhradské glosy|Rajhradských glosách]]. Do prvej redakcie sa radí aj [[Evanjelium svätého Matúša s homíliami|Matúšovo evanjelium s homíliami]].

V Biblii tejto redakcie nebola zvyčajne pripojené žiadne prológy s výnimkou [[Kniha Genesis|Knihy Genesis]], pred [[Evanjelium podľa Matúša|Matoušovým evanjeliom]], všeobecného prológu k novozmluvným listom a obsahom Pavlových listov. Prvýkrát sa preklad prológov objavuje v Biblii LitomerickoLitoměřicko-treboňskej Biblii.

Začiatkom [[15. storočie|15. storočia]] došlo k závažnej revízii prvého prekladu Biblie, čím sa objavuje tzv. ''2. staročeská redakcia''. Zrevidovaný bol čiastočne [[Starý zákon]] (od kníh Kráľovských ďalej) a celý [[Nový zákon]]. [[MúdroslovnéPoučné knihy]] boli pôvodne uvedené ďalej. Do tejto skupiny patria nasledujúce biblieBiblie: [[Biblia Boskovická Biblia]] (najstaršia, s novým diakritickým pravopisom), [[Bočkova Biblia Bočkova]], jednozväzková [[Litoměřická Biblia Litomerická jednozväzková]], [[BibliaHlaholská hlaholskáBiblia]], [[Moskovská Biblia moskovská]], [[Mlynářčina BibliaBible]], [[Biblia Duchkova Biblia]] a ďalšie. Prvé náznaky a časti sa však objavujú už v BibliiOlomouckej olomouckejBiblii (epištoly a Skutky apoštolov). Fonetika zostala zachovaná, z jazykového hľadiska došlo k čiastočnému ústupu [[Aorist|aoristov]] a [[Imperfektum|imperfekta]]. Zmeny nastali tiežaj v [[Syntax (jazykoveda)|syntaxe]] a lexike.

Žaltár (celkovo už tretí staročeský preklad) druhej redakcie sa premietol opäť do poľštiny vvo [[ŽaltárFloriánsky FlorianskyŽaltár|ŽaltáriFloriánskom FlorianskomŽaltári]].

# Rôzne zloženie redakcií, preložené sú aj Poučné knihy múdroslovné (Bibliajednozväzková LitomerickáLitoměřická jednozväzkováBiblia)

Tretia redakcia staročeského textu bola vytvorená kvôlipre potrebepotrebu pretlmočenia textu [[Starý zákon|Starého zákona]]. Ide o úplný nový preklad Starého zákona a o revíziirevíziu druhej redakcie prekladu [[Nový zákon|Nového zákona]]. Táto redakcia začala vznikať v okolí [[Ján Hus|Jána Husa]] okolo roku [[1410]]. Preklad je založený na opravenom texte Vulgáty parížskeho typu. Preklad je dielom jediného autora, vykazuje jednotnú terminológiu. Prekladateľ obmedzil aoristy, jeho dielo vykazuje značné množstvo [[Latinizmus|latinizmov]] a [[Germanizmus|germanizmov]]. Dochádza k vypúšťaniu pomocného slovesa u tretích osôb [[Préteritum|préterita]].

Najstarším známym použitím tejto redakcie v preklade je [[Ján Hus|Husova]] Postilla nedeľná ([[1413]]), kde ju Hus kombinuje s druhou redakciou. Tretia redakcia prenikala často formou glos. V rámci tejto redakcie vznikli [[BibliaPadeřova PaderovaBiblia]], [[Biblia Nymburská Biblia]] a ďalšie.

Štvrtá a posledná staročeská redakcia vznikla za obdobia [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] alebo [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava Jagelovského]], niekedy v 80. rokoch [[15. storočie|15. storočia]]. Tento český text bol zhotovený pre prvé české tlačené biblieBiblie. Prvá česká biblická tlač, ktorá vyšla len 20 rokov po prvom latinskom tlačenom vydaní latinskom ([[Biblia Mazarinova Biblia]]), bol [[Dlabačov Nový zákon]] (pred rokom [[1487]]) a český [[žaltárŽaltár]]. Prvé tlačené české biblieBiblie sú [[BibliaPražská pražskáBiblia]], [[BibliaKutnohorská kutnohorskáBiblia]], prvou v zahraničí tlačenou českou Bibliou bola [[BibliaBenátska benátskaBiblia]], 2 [[Biblia Severýnova Biblia]], [[BibliaNorimberská norimberskáBiblia]], 5 [[Biblia Melantrichova Biblia]] alebo [[Biblia Veleslavínova Biblia]]. Objavuje sa aj Klaudyánov Nový zákon ([[1518]]), ktorý je významný tým, že ako [[Jednota bratská|bratská]] tlač otvára dlhoročnú polemiku o biblický sloh a pravopis.

Prvým samostatným prekladom, dokonca z pôvodných biblických jazykov, bol [[Jan Blahoslav|Blahoslavov Nový zákon]] (preložený z latinčiny s prihliadnutím k gréckemu textu)<ref>Porov. [[Vladimír Kyas]], Česká biblie v dejinách národného písomníctva, Vyšehrad 1997, s. 191.</ref> a následná [[Kralická Biblia]] ([[1579]]-[[1588]]). Čiastočne konkurenčné bolo katolícke (jezuitské) vydanie nového českého prekladu, [[BibliaSvätováclavská svätováclavská|Biblia svätováclavskej]] ([[1677]]-[[1715]]). Táto bibliaBiblia bola oficiálnaoficiálou bibliou používanou odvtedy v česky hovoriacich krajinách Rakúskej monarchie. Jej 3. ľudové vydanie (na podnet [[Mária Terézia|Márie Terézie]]) sa nazýva [[BibliaCisárska cisárskaBiblia]] ([[1778]]-[[1780]]), 4. vydanie ilustrované významnými svetovými maliarmi, [[Zlatá bible|Zlatá biblia]] ([[1884]]-[[1894]]).