Tur domáci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
d Verzia používateľa 2A02:AB04:740:BE00:F111:5DA6:71DB:AA75 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko Značky: rollback SWViewer [1.4] |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Rotbuntes Rind.jpg|thumb|Tur domáci]]
'''Tur domáci''' (iné názvy: '''hovädo'''<ref>hovädo. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]].</ref>, v [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] pomnožne '''hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok''' či '''lichva''') je [[Druh (taxonómia)|druh]] (''Bos taurus'')<ref>skot. In: ''[[Chov skotu|Chov skotu: Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty]]''. Praha: Československá akademie zemědělská, Ústav vědeckotechnických informací, 1976. s. 208</ref> či [[poddruh]] z čeľade [[turovité]], [[hospodárske zviera]] chované na [[mlieko (cicavce)|mlieko]], [[mäso]], [[koža|kožu]] alebo používané ako ťažné zviera.
V niektorých krajinách, napríklad v [[India|Indii]], je predmetom [[náboženský obrad|náboženských obradov]] a úcty. Odhaduje sa, že týchto [[zviera]]t na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.
== Odborné názvoslovie ==
Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva [[dojnica]], samec je býk, [[kastrát]] je [[vôl]], mláďa je [[teľa]], pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je [[jalovica]]. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.
== Systematika a [[fylogenéza]] ==
[[Súbor:Koe in weiland bij Gorssel.JPG|thumb|Tur domáci]]
[[Súbor:Cow portrait.jpg|thumb|Tur domáci]]
Rod tur (Bos) má dva druhy: [[tur divý]] (''Bos primigenius'') a tur domáci.
Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a v [[Afrika|Afrike]]. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu, a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:
# skupina praturieho dobytka (Primigenius)
# skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
# skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
# skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
# skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
# skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)
Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka, a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Za predka západoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.
Skupina praturieho dobytka je [[domestikácia|domestikovaným]] priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené, kedy a kde bol zdomácnený. Jedným z domestikačných stredísk bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu ([[pravek]]).
== Možnosti hospodárskeho využitia ==
Podľa úžitkového typu (zamerania) sa [[Plemeno (chovateľstvo)|plemená]] hovädzieho dobytka rozdeľujú na:
* Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv. špecializované)
** [[mlieko (cicavce)|produkcia mlieka]] - významné plemená: [[holstein]], [[jersey (plemeno)|jersey]]
** [[mäso|produkcia mäsa]] - významné plemená: [[charolais]], [[limusiene]], [[hereford]]
* Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významné sú [[simentál]], [[slovenské strakaté]], [[pinzgau]], [[slovenské pinzgauské]]
== Referencie ==
<references />
== Zdroje a literatúra ==
* Kliment a kol.: ''Všeobecná zootechnika'', Príroda Bratislava, 1985
[[Kategória:Turovité]]
| |||