Richard III. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

Po smrti Eduarda IV. roku [[1483]] sa stal Richard lordom [[protektor]]om a poručníkom nad svojimi dvomi synovcami, najmä neplnoletým následníkom trónu Eduardom. V tej dobe bol Richard u obyvateľov veľmi populárny. Vôbec ho však nemala rada vdova po Eduardovi IV. [[Alžbeta Woodvillová]] a jej príbuzní, ktorí sa snažili moc v zemi strhnúť na svoju stranu. Kráľovná-vdova a jej radcovia sa rozhodli, že neplnoletý Eduard bude korunovaný čo najskôr a za deň korunovácie určili [[4. máj]] [[1483]]. Lord protektor Richard, vojvoda z Gloucesteru, sa rozhodol neodkladne konať. Mužov zo sprievodu malého Eduarda nechal zatknúť a neskôr popraviť. Zajal i svojho synovca Eduarda. Po príjazde do Londýna privítali Richarda s jasotom a potvrdili v úrade protektora. Z právneho hľadiska sa Richard nedopustil ničoho nezákonného, pretože len plnil poslednú vôľu svojho zosnulého brata Eduarda IV. a snažil sa viesť štátne záležitosti za svojho synovca až do doby jeho plnoletosti. Korunovácia trinásťročného následníka trónu bola odložená na [[22. jún]]a [[1483]]. Richard si iste uvedomoval, že korunováciou svojho synovca stratí časť moci, pretože i neplnoletý korunovaný kráľ si už mohol vyberať sám svojich radcov. A bolo jasné, že Eduard si určite za radcu nezvolí nenávideného strýka Richarda. Richard sa teda rozhodol k tvrdému a radikálnemu riešeniu. Priaznivcov kráľovnej-vdovy Alžbety Woodvillovej a niektorých členov jej rodiny nechal zatknúť. Uväznil i samotnú Alžbetu a jej dvoch synov – Eduarda a jeho mladšieho brata Richarda. Plánovaná korunovácia bola zrušená. Svojho zosnulého brata Eduarda IV. obvinil z bigamie a jeho manželstvo s Alžbetou Woodvillovou nechal vyhlásiť za neplatné. Tým boli i synovia Eduarda IV. Eduard a Richard označení za nemanželských. [[6. júl]]a [[1483]] sa nechal Richard slávnostne korunovať ako Richard III. za kráľa [[Anglicko|Anglicka]]. Mladý, trónu zbavený Eduard a jeho brat Richard boli od roku [[1483]] väznení na hrade [[Tower of London|Tower]], kde neznámonevedno kedy a ako zomreli. Jedna z dosiaľ nepotvrdených teórií hovorí, že ich nechal Richard III. zavraždiť. Parlament potvrdil v [[január]]i [[1484]] právo Richarda III. na trón. V Anglicku ale postupne narastal značný odpor proti Richardovi ako uchvatiteľovi trónu, a do čela odporu sa postavili Henrich Tudor (potomok Lancasterov) a vojvoda z Buckinghamu, bývalý Richardov spojenec, ktorý sa s ním v zlom rozišiel.

V septembri [[2012]] našli Richardove ostatkytelesné pozostatky archeológovia pod parkoviskom v [[Leicester]]i na mieste niekdajšieho františkánskeho kostola. Pravosť ostatkovpozostatkov potvrdila analýza DNA.<ref name="ČT"/>

V neskoršej tradícii žil Richard ako krvilačný netvor a podľa nej je opisovaný v [[Shakespeare|Shakespearovej]] tragédii. Všeobecne sa usudzuje, že Shakespearovo podanie je silne premrštenéprehnané a ovplyvnené tým, že tento dramatik žil v dobe vlády Tudorovcov, ktorí svojich kráľovských predchodcov z rodu Yorku nemali príliš v láske. Pravdou je, že Richard III. bol panovník rázny a obratný, ktorý sa nevyhýbal žiadnej ukrutnosti ani zločinu, keď ich považoval za užitočné pre svoj prospech. Tým sa však vôbec nelíšil od ostatných šľachticov svojej doby.