Window: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
pokračovanie - stale sa pracuje |
||
Riadok 7:
Pásiky sú relatívne ľahké, preto chvíľu trvá, kým sa po vypustení z lietadla rozptýlia a znesú na zem. Za ten čas dokážu vytvoriť falošný odraz na radare, ktorý vyzerá ako iné [[lietadlo]]. Radarový operátor má problém rozlíšiť skutočné lietadlo od falošného. Dĺžka pásiku musí byť vhodne prispôsobená podľa [[Vlnová dĺžka|vlnovej dĺžky]] radaru, pre ktorý je systém rušenia určený.
Jeden balík vytvoril odraz zodpovedajúci odrazu [[Bombardér|ťažkého bombardéra]] a jeho rušivý efekt trval cca. 15 minút. Na začiatku obsahoval jeden balík 2000 kusov a vážil cca 750 gramov. Neskôr, po úprave tvaru a rozmerov, len 85 gramov pri počte 3600 kusov.
==História vývoja u Spojencov==
Riadok 16:
Koncom roku 1941 začali kovové pásiky skúmať v Ústave pre výskum telekomunikácií. Skúmal sa vhodný tvar, rozmery a materiál. Vo februári [[1942]], počas [[operácia Biting|operácie Biting]], sa podarilo britskému výsadku prepadnúť, demontovať a ukradnúť radar [[Würzburg (radar)|Würzburg]] z [[Saint-Jouin-Bruneval|Brunevalu]] na pobreží severného Francúzska. Získali tým cenné informácie o jeho konštrukcii a predpokladaných vlastnostiach. V marci 1942 boli ukončené testovacie lety sledované pomocou nového britského radaru Mk.11 s [[Frekvencia (fyzika)|frekvenciou]] 500 [[MHz]], ktorá bola podobná frekvencii nemeckého radu Würzburg (570 Mhz). Testy priniesli dva poznatky, z ktorých najmä druhý ovplyvnil ďalšie využitie systému.
# Zväzok 40 listov s rozmermi 21,6 cm x 14 cm z [[Cín|cínovej]] fólie (staniol) vytvorí odraz zodpovedajúci ľahkému bombardéru [[Bristol Blenheim|Blenheim]] a účinok trval cca. 15 minút, pri vyhodení z výšky cca. 3000 metrov.
# Len 10 takýchto zväzkov stačilo na zahltenie nového britského radaru.
Riadok 25:
===Príspevok USA===
V decembri 1942 získali Briti prvý kus amerického radaru [[SCR-720]] a letové skúšky dopadli pozitívne. Medzitým vedci z amerického Rádiového výskumného laboratória britské experimentálne výsledky overovali teoreticky a prišli na to, že väčší počet tenších pásikov bude účinnejší ako menší počet širších. Nemohli to však experimentálne overiť na území USA, kvôli platnému zákazu. Briti však skúšky urobili doma a výpočty potvrdili. Následne objednali výrobu tenších pásikov s polovičnou dĺžkou vlnovej dĺžky radaru Würzburg.
Od konca roku 1942 začalo vyrábať viacero tovární hliníkové fólie s rozmermi 30 cm x 1,5 cm. Z jednej strany mali podklad z čierneho papiera, z druhej strany boli potiahnuté [[Uhlík|uhlíkom]]. Plán bol dosiahnuť výrobu 400 ton mesačne. Jeden zväzok mal 2000 fólií a vážil 765 gramov.
===Rozhodnutie o nasadení===
Ďalšia porada o Window sa uskutočnila 2. apríla [[1943]]. Medzitým sa zmenila vojenská situácia Nemecka - veľké nálety na Britániu sa stali nepravdepodobné. Pred zaradením do služby boli radary SCR-720. Podarilo sa vyrobiť zväzok Window s hmotnosťou menšou ako 1 kg - to by umožnilo ich vypúšťanie aj počas letu, nielen tesne nad cieľom. Všeobecne prevládol názor, že Window by sa mali použiť. Zavážil však strategický dôvod, príprava [[Operácia Husky|operácie Husky]] na júl 1943. Použitie Window teda bolo schválené, ale s odkladom až po vybudovaní a zabezpečení predmostí na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Na poslednej porade 15. júla, v čase keď vylodenie na Sicílii prebiehalo podľa plánu, sa potvrdila možnosť použitia Window po 23. júli 1943.
===Prvé nasadenie===
Prvýkrát RAF nasadili Window pri nočnom bombardovaní [[Hamburg|Hamburgu]] v noci z 24. júla na 25. júla 1943 počas [[Operácia Gomora|operácie Gomora]]. Zväzky Window sa mali vypúšťať z každého lietadla každú minútu od prekročenia 8° 30´ východnej dĺžky počas letu k cieľu až do prekročenia 8° východnej dĺžky na ceste späť. Zväzky vypúšťali počas letu nad morom [[bombometčík]] a neskôr [[palubný inžinier]]. Odštartovalo 791 bombardérov z ktorých sa 45 predčasne vrátilo pre rôzne poruchy. O 00:25 sa začalo vypúšťanie Window. Prvé použitie malo výrazný účinok: nemecké pozemné stanice nedokázali navádzať svojich nočných stíhačov, ani samotní stíhači nedokázali nájsť cieľ samostatne pomocou palubného radaru, svetlomety protilietadlového delostrelectva v okolí mesta mali tiež problém zachytiť útočníkov. Celkové straty počas náletu boli len 12 lietadiel, čo predstavovalo 1,5%.
[[8. letecká armáda]] [[USAAF]] prvýkrát použila systém '''Chaff''' (vlastné kódové označenie pre Window) pri nálete na [[Brémy]] 20. decembra 1943. Náletu sa zúčastnilo 472 bombardérov a zväzky sa vypúšťali iba z niektorých lietadiel, len v oblastiach pokrytých protilietadlovým delostrelectvom. Systém sa tiež osvedčil, ako vhodný prostriedok na zníženie strát.
===Optimalizácia výroby===
Súčasné požiadavky dvoch spotrebiteľov (RAF a USAAF) na veľké množstvá Window/Chaff spôsobili, že výroba nestačila dopytu. Znova prispeli konštruktéri z amerického Rádiového výskumného laboratória. Harold Elliot najskôr zmenil tvar pásika. Pri zachovanej dĺžke 30 cm zmenšil šírku na 1,3 mm a pre zabezpečenie dostatočnej tuhosti bol pásik prehnutý pozdĺžne do profilu V. Pre takýto tvar navrhol rezačku, ktorá dokázala vyrobiť 8000 pásikov za minútu. Počet pásikov vo zväzku bolo potrebné pre dodržanie účinnosti zvýšiť na 3600, ale hmotnosť zväzku klesla na 85 gramov.
===Operácia Overlord===
Window zohrali úlohu aj počas klamlivých operácií [[Operácia Glimmer|Glimmer]] a [[operácia Taxable|Taxable]] v predvečer vylodenia v [[Normandia|Normandii]]. Vzhľadom na to, že mali byť zamerané proti radarom námorníctva [[Seetakt]] a prehľadovým radarom [[Freya (radar)|Freya]], pásiky museli byť špeciálne vyrobené v dĺžke 1,8 m. Pre manipuláciu v lietadle boli harmonikovo zložené a malé závažie na jednom konci zabezpečilo ich rozvinutie po vypustení.
==História vývoja v Nemecku==
V priebehu roku 1942 robila nezávisle pokusy s kovovými pásikmi a sledovaním ich účinku na rôzne typy radarov nad [[Baltské more|Baltským morom]] aj [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]. Kódové meno systému bolo '''Düppel''' a výsledok skúšok podobný: ide o veľmi účinný prostriedok rušenia presných radarov. Keď sa maršál [[Hermann Göring|Göring]] oboznámil s výsledkami, z obavy aby sa objav nedostal k Spojencom rozhodol všetky kópie správy zničiť, v pokusoch ďalej nepokračovať a prijať opatrenia proti úniku informácií. Týmto postojom pripravil Nemecko o možnosť vyvinúť včas protiopatrenia proti Window.
==Protiopatrenia==
===Nemecko===
===Spojenci===
==Zdroje==
*{{citácia knihy | meno = Alfred | priezvisko = Price | titul = Historie elektronické války 1939 - 1945 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2006 | mesiac = 1 | deň = 19| počet strán = 272 + 16 | jazyk = česky}}
[[Kategória:Elektronický boj]]
| |||