Verzia z 21:36, 17. jún 2020 upraviť Rios (diskusia \| príspevky) 8 255 editací dokončenie Značka: bez zdroja ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:23, 18. jún 2020 upraviť vrátiť Rios (diskusia \| príspevky) 8 255 editací úpravy a doplnky Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Lancaster SR-B drops window, CL 1405.jpg\|thumb\|right\|Window vypúšťané z [[Avro Lancaster]] počas náletu na [[Duisburg]] v októbri 1944]]▼ [[Obrázok:Window radar jamming.JPG\|náhľad\|\|vpravo\|Pásik Window/Chaff z roku 1944]]▼ '''Window''' je kódové označenie systému rušenia [[Radar\|radarov]] pomocou vypúšťania [[Kovový\|kovových]] pásikov z lietadla používaného [[Royal Air Force]] počas [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]]. V [[USA]] sa tento systém rušenia označoval kódovým menom '''Chaff''' a v [[Nacistické Nemecko\|nacistickom Nemecku]] '''Düppel'''.<ref name=NT>{{citácia knihy \| meno = Alfred \| priezvisko = Price \| titul = Historie elektronické války 1939 - 1945 \| vydavateľ = Mladá fronta \| miesto = Praha \| rok = 2006 \| počet strán = 272 + 16 \| ISBN = 80-204-1373-1 \|jazyk = česky}} </ref> ==Princíp účinku Window== [[Obrázok:Giant Wurzburg Display - Window Effect.jpg\|náhľad\|\|vpravo\|Účinok Window/Chaff na matnici Obrieho Würzburgu (vylepšená verzia pôvodného radaru)]] Pásiky sú relatívne ľahké, preto chvíľu trvá, kým sa po vypustení z lietadla rozptýlia a znesú na zem. Za ten čas dokážu vytvoriť falošný odraz na radare, ktorý vyzerá ako iné [[lietadlo]]. Radarový operátor má problém rozlíšiť skutočné lietadlo od falošného. Dĺžka pásiku musí byť vhodne prispôsobená podľa [[Vlnová dĺžka\|vlnovej dĺžky]] radaru, pre ktorý je systém rušenia určený. Rýchlosť klesania pásikov Window použitých počas 2. svetovej vojny bola v závislosti od ich rozmeru medzi 91 až 122 m.s<sup>-1</sup><ref name=BR>{{citácia knihy \| meno = Roger A. \| priezvisko = Freeman \| titul = Bombardování Říše. Spojenecká strategická bombardovací ofenzíva v Evropě \| vydavateľ = Naše Vojsko \| miesto = Praha \| rok = 2006 \| počet strán = 160 \| ISBN = 0-206-0821-4 \| jazyk = česky}}</ref>. Jeden balík vytvoril odraz zodpovedajúci odrazu [[Bombardér\|ťažkého bombardéra]] a jeho rušivý efekt trval cca. 15 minút. RAF využila viac ako 12 typov pásikov. Na začiatku obsahoval jeden balík 2000 kusov a vážil cca 750 gramov. Neskôr, po úprave tvaru a rozmerov, len 85 gramov pri počte 3600 kusov. ==História vývoja u Spojencov== Řádek 32 ⟶ 33: ===Prvé nasadenie=== Prvýkrát RAF nasadili Window pri nočnom bombardovaní [[Hamburg\|Hamburgu]] v noci z 24. júla na 25. júla 1943 počas [[Operácia Gomora\|operácie Gomora]]. Zväzky Window sa mali vypúšťať z každého lietadla každú minútu od prekročenia 8° 30´ východnej dĺžky počas letu k cieľu až do prekročenia 8° východnej dĺžky na ceste späť. Zväzky vypúšťali počas letu nad morom [[bombometčík]] a neskôr [[palubný inžinier]]. Odštartovalo 791 bombardérov z ktorých sa 45 predčasne vrátilo pre rôzne poruchy. O 00:25 sa začalo vypúšťanie Window. Prvé použitie malo výrazný účinok: nemecké pozemné stanice nedokázali navádzať svojich nočných stíhačov, ani samotní stíhači nedokázali nájsť cieľ samostatne pomocou palubného radaru, svetlomety protilietadlového delostrelectva v okolí mesta mali tiež problém zachytiť útočníkov. Celkové straty počas náletu boli len 12 lietadiel, čo predstavovalo 1,5%. Ďalší nálet o dva dni neskôr stratil 17 zo 787 lietadiel (2,2%), tretí o ďalšie dva dni 28 zo 777 (3,6%).<ref name=BR></ref>▼ ▲[[Obrázok:Lancaster SR-B drops window, CL 1405.jpg\|thumb\|right\|Window vypúšťané z [[Avro Lancaster]] počas náletu na [[Duisburg]] v októbri 1944]] ▲Prvýkrát RAF nasadili Window pri nočnom bombardovaní [[Hamburg\|Hamburgu]] v noci z 24. júla na 25. júla 1943 počas [[Operácia Gomora\|operácie Gomora]]. Zväzky Window sa mali vypúšťať z každého lietadla každú minútu od prekročenia 8° 30´ východnej dĺžky počas letu k cieľu až do prekročenia 8° východnej dĺžky na ceste späť. Zväzky vypúšťali počas letu nad morom [[bombometčík]] a neskôr [[palubný inžinier]]. Odštartovalo 791 bombardérov z ktorých sa 45 predčasne vrátilo pre rôzne poruchy. O 00:25 sa začalo vypúšťanie Window. Prvé použitie malo výrazný účinok: nemecké pozemné stanice nedokázali navádzať svojich nočných stíhačov, ani samotní stíhači nedokázali nájsť cieľ samostatne pomocou palubného radaru, svetlomety protilietadlového delostrelectva v okolí mesta mali tiež problém zachytiť útočníkov. Celkové straty počas náletu boli len 12 lietadiel, čo predstavovalo 1,5%. [[8. letecká armáda]] [[USAAF]] prvýkrát použila systém '''Chaff''' (vlastné kódové označenie pre Window) pri nálete na [[Brémy]] 20. decembra 1943. Náletu sa zúčastnilo 472 bombardérov a zväzky sa vypúšťali iba z niektorých lietadiel, len v oblastiach pokrytých protilietadlovým delostrelectvom. Systém sa tiež osvedčil, ako vhodný prostriedok na zníženie strát. Riadok 40: Súčasné požiadavky dvoch spotrebiteľov (RAF a USAAF) na veľké množstvá Window/Chaff spôsobili, že výroba nestačila dopytu. Znova prispeli konštruktéri z amerického Rádiového výskumného laboratória. Harold Elliot najskôr zmenil tvar pásika. Pri zachovanej dĺžke 30 cm zmenšil šírku na 1,3 mm a pre zabezpečenie dostatočnej tuhosti bol pásik prehnutý pozdĺžne do profilu V. Pre takýto tvar navrhol rezačku, ktorá dokázala vyrobiť 8000 pásikov za minútu. Počet pásikov vo zväzku bolo potrebné pre dodržanie účinnosti zvýšiť na 3600, ale hmotnosť zväzku klesla na 85 gramov. ▲[[Obrázok:Window radar jamming.JPG\|náhľad\|\|vpravo\|Pásik Window/Chaff "dlhého typu" z roku 1944]] ===Operácia Overlord=== Window zohrali úlohu aj počas klamlivých operácií [[Operácia Glimmer\|Glimmer]] a [[operácia Taxable\|Taxable]] v predvečer vylodenia v [[Normandia\|Normandii]]. Vzhľadom na to, že mali byť zamerané proti radarom námorníctva [[Seetakt]] a prehľadovým radarom [[Freya (radar)\|Freya]], pásiky museli byť špeciálne vyrobené v dĺžke 1,8 m. Pre manipuláciu v lietadle boli harmonikovo zložené a malé závažie na jednom konci zabezpečilo ich rozvinutie po vypustení. Řádek 53 ⟶ 54: Prvé čiastočné protiopatrenie, ktoré dostalo kódové označenie [[Würzlaus]], sa objavilo asi týždeň po prvom použití Window. Pracovalo na princípe [[Dopplerov efekt\|Dopplerovho efektu]], ktorý sa prejaví zmenou frekvencie odrazeného lúča od predmetu, ktorý sa pohybuje smerom ku alebo od radaru. Využívalo fakt, že Window po vypustení rýchlo stratia vodorovnú zložku rýchlosti. Systém ale fungoval iba pri podmienkach, keď boli smer a rýchlosť lietadla voči radaru vo vhodnej kombinácii a vypustené pásiky neboli unášané silným vetrom. Ďalšie čiastkové opatrenie, kódové označenie [[Nürnberg (radar)\|Nürnberg]], využívalo myšlienku, že pravidelne rotujúce vrtule lietadla namodulujú odrazený signál a tento špecifický šum po premene na zvukový signál by mala byť obsluha v slúchadlách rozlíšiť. Opatrenie bolo medzi operátormi radarov veľmi nepopulárne a len niektorí z nich ho dokázali aj využívať. Najúčinnejším opatrením bol starší radar [[SN-2]], ktorý pre nočných stíhačov vyvinula firma [[Telefunken]] už skôr, ale nedostal sa do výroby. Ten totiž pracoval s nižšou frekvenciou okolo 90 MHz a bol proti 30 cm verzii Window imúnny. Mal však operačné nevýhody, preto si museli nočné stíhačky ponechať aj zjednodušenú verziu radaru [[Lichtenstein]]. Hmotnosť stíhačiek vzrástla, množstvo antén znížilo ich rýchlosť a operátor mal v kabíne až 5 obrazoviek radarov. Řádek 62 ⟶ 63: Napriek tomu, že protiopatrenia nikdy nemuseli v praxi použiť, skúmali možnosti protiopatrení aj Spojenci. Už v septembri 1942 sa pripravoval do výroby radar AI Mark IX so zariadením pre automatické sledovanie cieľa, ktorý by si mal s rušením typu Window poradiť. Nový americký radar SCR-720, s novým spôsobom snímania a zobrazovania mal tiež pracovať aj pri takomto rušení. Nový GCI radar s frekvenciou 500 MHz bol tiež pre testované rozmery Window imúnny. Tieto zariadenia mohli byť v zálohe, ak by Nemci pri náletoch začali používať obdobný systém. ==~~Zdroje~~ Referencie == <references/> {{citácia knihy \| meno = Alfred \| priezvisko = Price \| titul = Historie elektronické války 1939 - 1945 \| vydavateľ = Mladá fronta \| miesto = Praha \| rok = 2006 \| mesiac = 1 \| deň = 19\| počet strán = 272 + 16 \| jazyk = česky}}▼ ==Zdroje== ▲{{citácia knihy \| meno = Alfred \| priezvisko = Price \| titul = Historie elektronické války 1939 - 1945 \| vydavateľ = Mladá fronta \| miesto = Praha \| rok = 2006 ~~\| mesiac = 1 \| deň = 19~~\| počet strán = 272 + 16 \| ISBN = 80-204-1373-1 \|jazyk = česky}} [[Kategória:Elektronický boj]]

Window: Rozdiel medzi revíziami