Verzia z 14:08, 10. máj 2020 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 818 editací d →‎Úvodná sekcia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 04:52, 19. jún 2020 upraviť vrátiť Silvinkaa (diskusia \| príspevky) 334 editací →‎Život a dielo Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 24: Béla Bartók sa narodil v rodine riaditeľa poľnohospodárskej školy a hudobného nadšenca Belu Bartóka ([[nominatív\|nom.]] Belo Bartók) a Pauly, rodenej Voitovej, učiteľky a rodáčky z [[Martin (mesto na Slovensku)\|Turčianskeho svätého Martina]].<ref name=MY201601>{{Citácia periodika \| priezvisko = Kubiš \| meno = Pavol M. \| autor = \| odkaz na autora = \| spoluautori = \| titul = Geniálneho hudobného skladateľa Bélu Bartóka porodila Slovenka, jeho matka pochádzala z Turca \| periodikum = MY Turčianske noviny - Nový Život Turca \| odkaz na periodikum = http://turiec.sme.sk/ \| rok = 2016 \| mesiac = január \| ročník = 25/56 \| číslo = 1 \| strany = 11 \| url = https://web.archive.org/web/20160116184052/http://turiec.sme.sk/c/8116927/rodostrom-belu-bartoka-ma-korene-v-turci.html \| dátum prístupu = 2016-01-16 \| issn = 0139-6374 }}</ref> Otec mu krátko po narodení zomrel a spolu s matkou odišli z rumunského Sânnicolau Mare a usadili sa v [[Bratislava\|Bratislave]], kde bývali na [[Špitálska ulica (Bratislava)\|Špitálskej ulici č. 3]].<ref name=MY201601/> Tu aj študoval od roku [[1893]] na gymnáziu. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra a harmónie u [[Lászó Erkel]]a (maďarský pedagóg a zbormajster, od roku 1871 pôsobil v Bratislave). V rokoch 1899 – 1903 pokračoval Bartók v štúdiu na hudobnej akadémii ([[Zeneakadémia]]) v [[Budapešť\|Budapešti]]; v kompozícii bol žiakom J. Koesslera. Odpor k habsburskej nadvláde, obdiv k [[Franz Liszt\|Franzovi Lisztovi]], príklad Straussovej symfonickej básne ''Život hrdinu'' a snaha komponovať v národnom štýle viedli kuk vzniku symfonickej básne ''Kossuth'' (1903; 1904 v Manchesteri uviedol tiež [[Hans Richter]] – nemecký dirigent maďarského pôvodu, dirigoval napr. v Bayreuthe premiéru Prsteňa Nibelungov). V decembri [[1904]] dokončil Bartók v Bratislave lisztovskú ''Rapsódiu pre klavír a orchester op. 1.'' Keď zistil, že „maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnými umelými piesňami …“, začal v roku 1905 spolu sso [[Zoltán Kodály\|Zoltánom Kodálym]] pona maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr z porovnávacích dôvodov zbieral i piesne [[Slovensko\|slovenské]] (3200), [[Rumunsko\|rumunské]] (3500); vydané v roku 1967), ale i [[Arabi\|arabské]] (65 z 1913), [[Turecko\|turecké]] (89 z 1935), [[Ukrajina\|ukrajinské]], [[Valašsko\|valašské]], a iné. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho štúdie vyšli vo viacerých štátoch. Zo starobylých tonálnych a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičných klišé dur–molového systému. Povzbudením mu bolo i poznanie diel [[Claude Debussy\|Claudea Debussyho]], rovnako uplatňujúceho päťtónové a celotónové [[tónina\|tóniny]]. Štýlová premena sa uskutočnila najprv v [[klavír]]nej tvorbe (''14 bagatel, Dva rumunské tance'' aj.); dodatočnou inštrumentáciou vznikol z častí týchto skladieb cyklus ''Obrázky z Maďarska'' (1931). Klavírne ''Allegro barbaro'' (1911) šokovalo svojimi [[harmónia]]mi a údernými [[rytmus\|rytmami]]. Bartókova jediná opera, baladicky ladená jednoaktovka ''Hrad kniežaťa Modrofúza'' (1911) sa ako všetky Bartókove javiskové skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža a s jeho konfliktným vzťahom k žene a krutému svetu; rozvíja lohengrinovský motív otázok, ktoré nemá žena klásť mužovi. V tejto línii pokračuje i tanečná hra vo forme jednoaktovky ''Drevený princ'' (1917) a jednoaktová [[pantomíma]] ''Zázračný mandarín'' (1919, neúspešná javisková premiéra v Kolíne n.nad RRýnom. (1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskou spoločnosťou, mohlo byť v Maďarsku uvedené až po roku 1945, avšak úplne umelecky rehabilitovaná bola až v roku 1956. V období [[Maďarská republika rád\|Maďarskej republiky rád]] ([[1919]]) tvoril Bartók spolu s Kodálym a [[Ernst von Dohnányi\|Ernstom von Dohnányim]] (maďarský klavirista, skladateľ a dirigent) jej hudobné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v roku 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval hru na klavír, dovolenku a podnikol početné zahraničné turné ako klavirista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovensku]] v rokoch [[1925]], [[1927]], [[1929]], [[1930]]).

Béla Bartók: Rozdiel medzi revíziami