Franz Liszt: Rozdiel medzi revíziami

'''Franz Liszt''' ({{vjz|lat|''Franciscus Liszt''}}, {{vjz|hun|''Ferenc Liszt''}} alebo {{vjz|slk|''František List''}}; * [[22. október]] [[1811]], [[Raiding]], dnešné [[Rakúsko]] – † [[31. júl]] [[1886]], [[Bayreuth]], [[Nemecko]]) bol významný slovenský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.

Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva [[Habsburská monarchia|Rakúskej monarchie]]. Podľa slovenského hudobného historika [[Miroslav Demko|Miroslava Demka]] (napísal aj knihu ''[[Stratený syn Slovenska]]'') bol Liszt pôvodom [[Slovák]].<ref> Demko, Miroslaw: ''Franz Liszt, compositeur slovaque'', Lausanne 2003.</ref> Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. PovažovalNapriek zatomu Uhra,sa alepravdepodobne niepovažoval za Uhra/Maďara (aj keď v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)<ref>Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.</ref><ref>Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991</ref>. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka <ref>Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.) </ref>.

VNa druhej strane v Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom [[Burgenland]]e v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.<ref>[http://www.world-sk.eu/ponuka.php?kateg=18 Miroslav Demko - ''Stratený syn Slovenska'']</ref>. Napriek neznalosti maďarčiny sa však Liszt napr. vo svojom liste [[barón]]ovi Antalovi Auguszovi zo dňa 7. mája [[1873]] hlásil k Uhrom/Maďarom: "Napriek mojej poľutovaniahodnej neznalosti maďarského jazyka, mi bude snáď dovolené byť Uhrom/Maďarom v srdci aj v mysli od narodenia až po hrob" ("I may surely be allowed, in spite of my lamentable ignorance of the Hungarian language, to remain from my birth to the grave Magyar in heart and mind.) <ref>{{cite book |title=Franz Liszt The Virtuoso Years 1811-1847 |last= Walker|first=Alan |authorlink= |coauthors= |year= |publisher=Cornell University Press |location= |isbn=0801494214 |page=49 |pages=463 |url=http://books.google.com/books?id=lCw4cxHmpgYC&pg=PA49&lpg=PA49&dq=Liszt%27s+letter+to+Baron+Antal+Augusz,+dated+May+7,+1873+(PBUS,+p.160)%22&source=bl&ots=Y8G5Edob2q&sig=lKdpUViG1Iz1C5G-Vs36K91X0fQ&hl=en&ei=js0_Ssn7AcLK_gacocmdAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1 |accessdate=}}</ref>.

V roku [[1861]] odišiel Liszt na odpočinok do [[Rím]]a, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom [[Pius IX.|Piusom IX.]] milenárnu oslavu príchodu [[Svätý Cyril|Svätého Cyrila]] a [[Svätý Metod|Svätého Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]]. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika [[Medo Pucić|Meda Pucića]], čo dokazuje jeho slovenské vlastenectvo. Od roku [[1869]] delil svoj čas medzi [[Rím]]om a Weimarom a od roku [[1876]] až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v [[Budapešť|Budapešti]].

* Totentanz (Tanec Tótov / Slovanovmŕtvych)