František II. Rákoci: Rozdiel medzi revíziami

zle slovo chyby
(zle slovo chyby)
Sedmohradské knieža, šarišský župan, vodca najväčšieho protihabsburského stavovského odboja v [[Uhorské kráľovstvo|Uhorsku]]. Rodové priezvisko si jeho predchodcovia zvolili podľa názvu obce na [[Zemplín]]e menom [[Rakovec nad Ondavou]]. Už jeho pradedo [[Juraj I. Rákoci]] viedol veľké povstanie proti Habsburgovcom.
 
Jeho otcom bol [[František I. Rákoci]] (1645 - 1676) a matkou [[Helena Zrínska]] (tiež: Jelena Zrinski; 1643 - 1703), chorvátska šľachtičná, ktorá bola dcérou bánapána [[Peter Zrínsky|Petra Zrínskeho]]. Matka si neskôr zobrala za manžela magnáta Imricha Tököliho (bol teda nevlastným otcom Františka II. Rákociho). Mal iba 11 rokov, keď ho násilne odlúčili od jeho matky. František bol v rokoch [[1688]] až [[1692]] na príkaz cisárskeho dvora vychovávaný v nemeckom duchu v českých kláštorných [[jezuiti|jezuitských]] kolégiách [[Český Krumlov|Českom Krumlove]], [[Jindřichův Hradec|Jindřichovom Hradci]] a [[Praha|Prahe]]. <ref>Pach P.Zs.: ''Boje proti Habsburgovcom za nezávislosť v XVII. storočí Kapitoly z Uhorských dejín'', Bratislava, 1952.</ref>
 
V roku [[1692]] sa vrátil do [[Viedeň|Viedne]], ale s matkou sa už nikdy nestretol. Rákoci sa v septembri [[1694]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] oženil. Za manželku si zobral vtedy 15 ročnú kňažnú Šarlotu Amáliu z Hessen-Rheinfelsu. Manželia spolu žili na [[Šariš (región)|Šariši]] na Rákociho majetkoch. Mali troch synov, z ktorých sa dospelosti dožili Jozef (1700 – 1738) a Juraj (1701 – 1756).<ref>KÓNYA, P.: ''Pod zástavou kurucov : Protihabsburské povstania v Uhorsku v rokoch 1670 – 1711.'' Prešov 2015, s. 546 [v knihe je pri narodení Jozefa Rákociho preklep v roku = namiesto 17. 8. 1699 má byť 17. 8. 1700].</ref>
Anonymný používateľ