Edward Snowden: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Iné projekty: kt |
aktualizovane, doplnené so zdrojmi |
||
Riadok 22:
| Poznámky =
}}
'''Edward Snowden''' (* [[21. jún]] [[1983]]) je americký [[Whistle-blower (informátor)|whistle-blower]], ktorý dal novinárom denníka ''[[The Guardian]]'' a ďalším k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej [[National Security Agency|NSA]] či britskej [[Government Communications Headquarters]]. V súčasnosti žije s
| priezvisko =
| meno =
Riadok 50:
| dátum = 2019-09-14
| dátum prístupu = 2019-09-17
}}</ref> V rozhovore s Amy Goodmanovou 26. septembra 2019 Snowden vysvetľoval, že sa sám seba považuje za [[Whistle-blower (informátor)|whistle-blowera]](oznamovateľa) a nie len informátora (angl. leaker).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daily Show for September 26, 2019|url=https://www.democracynow.org/shows/2019/9/26|vydavateľ=Democracy Now!|dátum prístupu=2020-06-25|jazyk=en}}</ref> Takéto označenie mu pridelil aj [[Európsky parlament]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=euractiv.sk|url=https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/linksdossier/afera-snowden-ako-zmenila-europu-000332/|dátum vydania=2014-07-15|dátum prístupu=2020-06-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Predstaviteľmi [[Spojené štáty|USA]] je označovaný za [[Špionáž|špióna]]<!-- 21. júna 2013 obvinili Snowdena zo špionáže. Špionom ho priamo nazval aj OBama aj ďalší prezidenti -->.
}}</ref>▼
== Kariéra ==
Riadok 67:
}}</ref> Bol prepustený po zlomení si oboch nôh.<ref name="bbcprofile" /> Jeho prvou úlohou v práci pre [[National Security Agency|NSA]] bolo zabezpečenie ochrany tajných zariadení agentúry v Marylande, kam sa presťahoval.<ref name="bbcprofile" /> Potom pracoval v [[Central Intelligence Agency|CIA]] ako IT špecialista a napriek nedostatku formálnych kvalifikácii sa vďaka svojim schopnostiam šplhal po rebríčku organizácie.<ref name="bbcprofile" /> Do roku 2007 získal post s diplomatickou ochranou v [[Ženeva|Ženeve]].<ref name="bbcprofile" /> Tu podľa svojich slov pre ''[[The Guardian|Guardian]]'' videl ako funguje americká vláda a aký má dopad na svet.<ref name="bbcprofile" /> Takisto si tu podľa svojich slov uvedomil, že je súčasťou mašinérie, ktorá spôsobuje viac zlého než dobrého.<ref name="bbcprofile" /> Uvažoval vyjsť na verejnosť so svojim odhalením skôr, ale počkal, aby sa presvedčil či sa politika USA zmení po zvolení [[Barack Obama|Baracka Obamu]].
== Únik dokumentov v roku 2013 ==
20. mája 2013, v tom čase ako zamestnanec [[Booz Allen Hamilton]] (externá firma pracujúca pre National Security Agency), priletel do [[Hongkong]]u z [[Havaj (štát)|Havaj]]a spolu so štyrmi notebookmi, prostredníctvom ktorých má prístup k najprísnejším tajomstvám americkej vlády.<ref name="timeline">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 80:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Do Hongkongu za ním prileteli novinári ''[[The Guardian]]u''. 5. júna denník ''Guardian'' zverejnil prvý článok založený na Snowdenovom odhalení, ktorý odhaľoval tajný súdny príkaz, ktorým americká vláda donútila telekomunikačnú firmu [[Verizon Communications]] sprístupniť milióny záznamov telefonických hovorov.<ref name="timeline" /> Nasledujúci deň bola odhalená existencia programu [[PRISM (NSA)|PRISM]].<ref name="timeline" /> 9. júna bola zverejnená identita [[Edward Snowden|Edwarda Snowdena]].<ref name="timeline" />
21. júna bola odhalená existencia programu [[Tempora]]. Britský denník [[The Guardian]] (a nemecký [[Der Spiegel]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spionageskandal: Britischer Geheimdienst sammelt gewaltige Datenmengen - DER SPIEGEL - Netzwelt|url=https://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/spionageskandal-britischer-geheimdienst-sammelt-gewaltige-datenmengen-a-907260.html|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2020-06-25|jazyk=de|meno=DER|priezvisko=SPIEGEL}}</ref>) zverejnili informácie o tom, že NSA má prístup ku všetkej telefonickej a internetovej komunikácii v Európe.<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=|url=http://www.guardian.co.uk/uk/2013/jun/21/gchq-cables-secret-world-communications-nsa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}</ref> 21. júna 2013 obvinili [[Spojené štáty]] Snowdena zo špionáže.<ref>{{Citácia periodika|titul=Edward Snowden and the NSA files – timeline|url=https://www.theguardian.com/world/2013/jun/23/edward-snowden-nsa-files-timeline|periodikum=The Guardian|dátum=2013-08-21|dátum prístupu=2020-06-25|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Mirren|priezvisko=Gidda}}</ref>
23. júna bolo odhalené, že NSA masívne odpočúva čínske mobilné telefóny a číta čínske SMSky <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 104 ⟶ 108:
| miesto =
| jazyk = po nemecky
▲}}</ref>.
}}</ref>. 29. júna oznámil ''[[Der Spiegel]]'', že z prísne tajných dokumentov NSA predložených Snowdenom (aj redakcii ''Spiegelu'') vyplýva, že USA majú odpočúvacie zariadenia v budove diplomatického zastúpenia Európskej únie vo Washingtone a pri OSN, v tých istých budovách sa NSA napojila na počítačovú sieť, čiže sleduje všetku komunikáciu pracovníkov; Európania sú v príslušných dokumentoch zo septembra 2010 explicitne uvedení ako cieľ (sledovacieho) útoku. Okrem toho je pravdepodobné, že NSA (prinajmenšom donedávna) odpočúvala aj ústredné budovy EÚ v Bruseli. <ref>http://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-hat-wanzen-in-eu-gebaeuden-installiert-a-908515.html</ref> <ref name="http://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-ueberwacht-500-millionen-verbindungen-in-deutschland-a-908517.html">▼
▲
{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 117 ⟶ 123:
| miesto =
| jazyk = po nemecky
}}</ref> Podľa štatistík, ktoré mal k nahliadnutiu nemecký týždenník ''[[Der Spiegel]]'', poukazujú v normálnych dňoch až na 20 miliónov telefónnych spojení a 10 miliónov internetových dátových sád smerujúcich z Nemecka. Na Štedrý večer, roku 2012 preverili a uschovali Američania okolo 13 miliónov telefónnych spojení a 7,5 miliónov dát z internetových spojení. V špičkových dňoch ako 7. januára 2013 preverila americká tajná služba okolo 60 miliónov telefónnych spojení.<ref>http://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/nsa-ueberwacht-500-millionen-verbindungen-in-deutschland-a-908517.html</ref>
== Obvinenie zo špionáže a útek z Honkongu ==
Po zverejnení informácií o programe [[Tempora]] 21. júna 2013 obvinili [[Spojené štáty]] Snowdena zo špionáže a požiadali [[Hongkong]] o jeho vydanie. [[23. jún|23. júna]] [[2013]] požiadal Snowden o ekvádorský azyl a odletel najprv do Moskvy. Snowdenove odhalenenia z roku 2013 existencie [[Globálne sledovanie|globálneho sledovania]] (global surveillance), ktoré má charakter ako "globálny program dohľadu“ a „hromadného sledovania“ mali celosvetový význam a ohlas.<ref name=":0" />
23. júna Snowden odletel z Hongkongu do [[Moskva|Moskvy]], reagoval tak na obvinenie zo [[Špionáž|špionáže]] a žiadosť o jeho vydanie, ktorú podali USA 21. júna.<ref name="timeline" /> Predpokladalo sa, že bude pokračovať v ceste na [[Kuba|Kubu]] a odtiaľ cez [[Venezuela|Venezuelu]] do [[Ekvádor|Ekvádora]], kde aj požiadal o [[azyl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu▼
▲23. júna 2013 Snowden odletel z Hongkongu do [[Moskva|Moskvy]], reagoval tak na obvinenie zo [[Špionáž|špionáže]] a žiadosť o jeho vydanie, ktorú podali USA 21. júna 2013.<ref name="timeline" /> Predpokladalo sa, že bude pokračovať v ceste na [[Kuba|Kubu]] a odtiaľ cez [[Venezuela|Venezuelu]] do [[Ekvádor|Ekvádora]], kde aj požiadal o [[azyl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 133 ⟶ 140:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Ekvádorský azyl bol už v minulosti (2012) ponúknutý [[Julian Assange|Julianovi Assangeovi]], zakladateľovi [[WikiLeaks]], ktorý sa ukrýval v budove ekvádorského veľvyslanectva v Londýne. Snowden sa od 23. júna 2013 nachádzal v tranzitnej zóne moskovského letiska [[Letisko Moskva-Šeremetievo|Šeremetievo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 146 ⟶ 152:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> 24. júla 2013 sa vyjadril jeho advokát Kutcherena, že ruské úrady zatiaľ nevydali Snowdenovi žiaden doklad, ktorý by ho oprávňoval opustiť tranzitnú zónu letiska a zotrvávať na ruskom území a tam čakať na konečné vybavenie svojej žiadosti na udelenie ruského víza<ref>[http://www.sme.sk/c/6879479/snowden-dostal-dokumenty-aby-mohol-opustit-moskovske-letisko.html] Sme.sk]</ref> .▼
▲24. júla 2013 sa vyjadril jeho advokát Kutcherena, že ruské úrady zatiaľ nevydali Snowdenovi žiaden doklad, ktorý by ho oprávňoval opustiť tranzitnú zónu letiska a zotrvávať na ruskom území a tam čakať na konečné vybavenie svojej žiadosti na udelenie ruského víza<ref>[http://www.sme.sk/c/6879479/snowden-dostal-dokumenty-aby-mohol-opustit-moskovske-letisko.html] Sme.sk]</ref> .
== Azyl ==
Řádek 214 ⟶ 219:
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Podľa dokumentu vydaného [[WikiLeaks]] 2. júla 2013 požiadal E. Snowden o azyl nielen v [[Ekvádor]]e a na [[Island]]e, ale aj v ďalších 19 krajinách, vrátane Venezuely, Číny, Bolívie, Francúzska, Poľska či Nemecka.<ref name="sti" />
[[1. augusta]] [[2013]] oznámila agentúra [[Ria Novosti]], že Snowden dostal dočasné vízum na jeden rok pre pobyt na území [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] a opustil medzinárodnú tranzitnú zónu letiska Šeremetievo<ref>[http://en.rian.ru/russia/20130801/182527396/Snowden-Gets-Asylum-Papers-From-Russia-Leaves-Airport.html Ria Novosti]</ref>. 6. augusta sa úradne zaregistroval na dočasný pobyt na jeden rok<ref>[http://www.hlavnespravy.sk/snowden-sa-oficialne-zaregistroval-na-pobyt-v-rusku/126098/ Hlavné správy]</ref>.
31. októbra 2013 oznámili ruské médiá, že Snowden dostal prácu v oblasti IT u nemenovaného internetového subjektu.<ref>[http://ekonomika.etrend.sk/svet/snowden-si-v-rusku-nasiel-pracu.html E-trend]</ref>
V apríli 2020 požiadal o predĺženie pobytu v Rusku o tri roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edward Snowden requests a three-year extension of Russian residency|url=https://www.cnn.com/2020/04/16/europe/edward-snowden-russian-residency-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-06-25|meno=Mary Ilyushina|priezvisko=CNN}}</ref>
== Referencie ==
| |||