Neurón: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 7 755 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
krátka zmena
(krátka zmena)
Značky: Vizuálny editor náhrada možný vandalizmus blanking
{{Iný význam|neuróne v biológii|neuróne v elektronike|neurón (elektronika)}}
 
[[Súbor:Neuron slk.svg|thumb|right|Schéma typického neurónu]]
 
'''Neurón''' alebo '''nervová bunka''' je [[bunka]], ktorá je najvýznamnejším stavebným a funkčným prvkom [[nervové tkanivo|nervového tkaniva]].
 
==Morfológia==
Skladá sa z tela bunky (nervovej bunky v užšom zmysle) – ''neurocytu'' alebo ''perykaryónu'', ktoré má prevažne význam centra látkovej premeny, a z vodivých výbežkov. Výbežky nervovej bunky sú dvojaké:
* ''[[dendrit]]y'': sú centripetálne – prijímajú vstupnú informáciu (nervový vzruch),
* ''[[axón]]y ([[neurit]]y)'': sú centrifugálne – vedú informáciu (nervový vzruch) od tela neurónu
 
Kontakty medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú [[synapsia (neurológia)|synapsy]]. V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsy zobraziť.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Petrovický
| meno = Pavel
| odkaz na autora =
| titul = Klinická neuroanatomie CNS
| vydavateľ = Triton
| miesto = Praha
| rok = 2008
| isbn = 978-80-7387-039-3
| kapitola = Obecná neuroanatomie
| strany = 35
| jazyk = česky
}}</ref>
 
=== Neurocyt ===
Veľkosť tela neurónu – neurocytu – sa pohybuje od 4 po 13 mikrometrov. Jeho [[bunkové jadro|jadro]] je guľaté alebo oválne, s výrazným [[bunkové jadierko|jadierkom]]. V cytoplazme je množstvo ribonukleoproteínov, ktoré sa typicky farbia a v mikroskopickom preparáte vytvárajú hrudky označované ako ''Nisslova substancia''.
 
=== Výbežky ===
==== Dendrity ====
Dendritov má neurón spravidla väčší počet, bývajú kratšie a bohato rozvetvené. Ich povrch býva často pokrytý dendritickými tŕňmi, na ktorých sú ''[[synapsia (neurológia)|synapsy]]''.
* ''multipolárne neuróny'' – veľa dendritov, jeden neurit
* ''bipolárne neuróny'' – jeden dendrit, jeden neurit
** pseudounipolárne neuróny – dendrit i neurit majú jeden spoločný kmeň a delia sa až po niekoľkých mikrometroch
* ''unipolárne'' alebo ''adendritické neuróny'' – bez dendritu (napr. zmyslové bunky)
 
==== Neurit ====
Neurit (axón) býva spravidla jeden, na konci môže byť značne rozvetvený (tzv. ''terminálna arborizácia''), každá vetva je zakončená synapsiou; vetvičky sa označujú ako ''telodendrie''. Tieto končia na dendritoch alebo neurocytoch neurónov, na [[myocyt|svalových]] alebo [[žľaza|žľazových bunkách]]. Vo väčšine prípadov je neurit po celej dĺžke, okrem začiatočného (iniciálneho) segmentu a tenkých vetiev terminálneho vetvenia, obalený [[Schwannova bunka|myelínovou pošvou]], ktorá sa významne podieľa na prenose vzruchu. Čím je nervové vlákno a je myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruch. Myelínová pošva nepokrýva povrch axónu súvisle, ale je prerušovaná [[Schwannova bunka|Ranvierovými zárezmi]]. Vzdialenosti medzi nimi sú 0,3 až {{mm|1.2|m}} (čím sú väčšie, tým sa vzruch po axóne šíri rýchlejšie). V periférií sú zárezy oddelené od okolia [[bazálna membrána|bazálnou membránou]], v mozgu a mieche nasadajúcimi [[astrocyt]]mi.<ref name=Kittnar />
* ''Golgiho neurón I. typu'' (tiež tzv. principálny alebo projekčný neurón) – dlhý neurit, prepája vzdialené časti nervového systému
* ''Golgiho neurón II. typu'' (tiež tzv. interneurón alebo neurón lokálneho okruhu) – krátky neurit, prepája krátke vzdialenosti
 
=== Plazmatická membrána neurónu ===
Jej zvláštnosťou sú oblasti s typickým výskytom určitého druhu [[Receptor (fyziológia)|iónových kanálov]]: časť je chemicky ([[synapsia|synapsie]]) a časť elektricky riadená (oblasti vedúce vzruch a reagujúce na zmenu [[membránový potenciál|membránového potenciálu]]).
 
=== Neurofibrily ===
Tvoria zväzky prebiehajúce telom i výbežkami, zobraziteľné sú len špeciálnym farbením alebo elektrónovým mikroskopom. Delia sa na hrubšie ''neurotubuly'', ktoré sa podieľajú na prúdení cytoplazmy i prenose mediátorov v bunke, a tenšie ''neurofilamenty''.
 
== Funkcia ==
Neurón je bunka špecializovaná na získavanie, prenos, spracovanie a ukladanie informácií. Informáciu prenáša vo forme elektrického signálu. Časť neurónov prenáša informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia do riadiacich centier [[CNS|centrálnej nervovej sústavy]], časť regulačnú odpoveď z týchto centier do tkanív a orgánov. Časť neurónov tvorí tieto regulačné centrá, ktorá signály spracúvajú, ukladajú a plánujú odpoveď.<ref name=Kittnar>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kittnar
| meno = Otomar a kol
| odkaz na autora =
| titul = Lékařská fyziologie
| vydavateľ = [[Grada]]
| miesto = Praha
| rok = 2011
| isbn = 978-80-247-3068-4
| kapitola =
| strany =
| jazyk = po česky
}}</ref>
 
== Vzťahy medzi neurónmi ==
Nervové bunky vytvárajú v [[centrálny nervový systém|centrálnom nervovom]] systéme zložitú sieť. Medzi základné funkčné princípy tejto siete patria:
* ''konvergencia'' – výbežky viacerých neurónov sa zbiehajú na jednom neuróne, ktorý tak „zbiera“ signály z viacerých zdrojov
* ''divergencia'' – výbežky jedného neurónu sú spojené s viacerými ďalšími neurónmi; jeden [[vzruch]] tak môže aktivovať viaceré dráhy či reakcie a dochádza k zosilneniu signálu
 
Vyššie uvedené charakteristické vlastnosti neurónovej siete umožňujú nasledovné zmeny signálu:
* ''sumácia'' – viacero podprahových signálov v určitom časovom úseku môže vyvolať aktivitu kľúčového neurónu
**priestorová sumácia – využíva sa konvergencia, umožňuje nervovému systému napr. reagovať na podnety z viacerých [[receptor]]ov až po prekročení určitej intenzity
**časová sumácia – vzruch vyvolá rýchla „salva“ [[akčný potenciál|akčných potenciálov]] na jednom nervovom vlákne, ktorá napr. aktivuje uvoľnenie dostatočného množstva [[mediátor]]a na [[synapsia (neurológia)|synapsii]] a prenos signálu na ďalší neurón
* ''facilitácia'' – osobitný typ priestorovej sumácie: vzruchy z určitých vlákien nevyvolávajú reakciu neurónu v podobe vzruchu (podprahové podnety) ale zvyšujú citlivosť pre signály z iných vlákien, ktoré sú v kontakte s tým istým neurónom (čiže jeden signál znižuje prah dráždivosti pre iný signál)
* ''oklúzia'' – viacero signálov prichádzajúcich na neurón v rovnakom čase sa vzájomne vyruší a neurón má nižšiu reaktivitu ako keď naň prichádzajú vzruchy v určitom časovom odstupe (akási biologická „poistka“, brániaca preťaženiu)
Zásadným faktom je tzv. „zákon všetko alebo nič“ – neurón buď nereaguje, alebo reaguje vznikom akčného potenciálu. Intenzitu a charakter reakcie práve ovplyvňujú vyššie uvedené regulačné systémy.
 
== Referencie ==
{{reflist}}
 
== Pozri aj ==
* [[Nervové tkanivo]]
* [[Nervová sústava]]
* [[neuroglia]]
* [[axonálny transport]]
 
== Externé odkazy ==
{{Zdroj zoológia}}
 
[[Kategória:Nervové bunky| ]]
[[Kategória:Fyziológia]]
Anonymný používateľ