Tisovec (okres Rimavská Sobota): Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (wikilinky)
 
=== Vodné plochy ===
* Rybník
* [[Vachtové jazierko]], ktoré je od roku [[1997]] vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m<sup>2</sup> a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (''Menyanthes trifoliata'').
 
== Symboly mesta ==
Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia [[Bronzová doba|mladšej doby bronzovej]], približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny [[Karol I. (Uhorsko)|kráľa Karola I.]] z roku [[1334]], jeho vznik sa datuje do [[13. storočie|13. storočia]]. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky [[Osmanská ríša|Osmanov]], ktorí mali sídlo [[Paša (Osmanská ríša)|pašu]] v neďalekom [[maďarsko]]m [[Jáger|Jágri]]. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku [[1675]], o tri roky neskôr mu bolo [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|cisárom Leopoldom]] potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až [[Satmársky mier]] a ukončenie [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]] v roku [[1711]]. V roku [[1765]] v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku [[1800]] bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku [[1783]], ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Obnovené boli aj trhové výsady.
 
V období [[Formovanie moderného slovenského národa|národného obrodenia]] bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, [[nedeľná škola|nedeľnej školy]] a pôsobili tu významní národovci ako [[August Horislav SkultétyŠkultéty]], Samuel Hojč, [[Daniel Gabriel Lichard]], Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku [[1847]] žil [[Štefan Marko Daxner]], ktorý sformuloval [[Memorandum národa slovenského]]. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka [[Terézia Vansová]], ktorá v meste založila spolok [[Živena (spolok)|Živena]]. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas [[Maďarizácia|maďarizácie]] v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku [[1896]], začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň.
 
Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák [[Vladimír Clementis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tisoec | meno = Mesto | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.tisovec.com/mesto/o-tisovci/historia/ | vydavateľ = tisovec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>
2 555

úprav