Mária (matka Ježiša): Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 408 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
 
korá{{Najlepší článok}}
{{Infobox Svätec
| Titul =
}}
{{Kresťanstvo|VirgendeLourdes.JPG}}
'''Mária''' (po [[hebrejčina|hebrejsky]] Miriam, po [[aramejčina|aramejsky]]'' מרים''    Marjám; po [[grécke jazyky|starogrécky]] ''Μαριαμ''    Mariam, ''Μαρια''    Maria; po [[arabčina|arabsky]] ''مريم''    Marjam), v [[Latinská cirkev|latinskom katolicizme]] '''Panna Mária''' alebo '''Madona''', vo [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] '''presvätá Bohorodička (Mária)''', [[manželka]] tesára [[Jozef Nazaretský|Jozefa z Nazaretu]], je podľa [[Kresťanstvo|kresťanskej]] viery matkou [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], druhej [[Božská osoba|božskej osoby]] a syna [[Boh Otec|Boha Otca]].
 
V isláme je osobnosť Márie taktiež veľmi pozitívne hodnotená (je to dokonca jediná žena, ktorú Boh v Koráne označuje celým jej menom (nie iba ako manželku niekoho) a opisuje jej pozoruhodné vlastnosti a činy. Je vnímaná ako žena, vyvolená samotným Jediným Bohom, ako matka proroka a Mesiáša Ježiša, ako žena pevnej viery, ako príklad oddanosti Bohu pre budúce pokolenia ľudí.
 
== Historickosť ==
[[Súbor:Annunciation by El Greco (1570-1575, Prado).jpg|left|thumb|[[El Greco|El Greco:]] Zvestovanie Panne Márii (Museo del Prado, Madrid)]]
 
Podľa spisov [[Nový zákon|Nového zákona]] [[žid]]ovka Mária bývala v [[Nazaret]]e so svojimi rodičmi, keď sa zasnúbila s Jozefom. Obidvaja pochádzali z rodokmeňa židovského kráľa Dávida. Krátko nato sa jej zjavil [[Gabriel (anjel)|archanjel Gabriel]] a pozdravil ju slovami, ktoré sa stali základom modlitby používanej dodnes medzi vyznávačmi mariánskeho [[kult]]u: „''Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.''” ([[Evanjelium podľa Lukáša|Lukáš 1, 28]]<ref>Lk 1,28 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,28 svatepismo.sk])</ref>). (Slovo Pán v evanjeliách sa zväčša interpretuje ako Boh). Anjel jej potom oznámil, že sa stane matkou prisľúbeného [[Mesiáš]]a, napriek tomu, že bola panna. Mária sa podrobila Božej vôli slovami: „''Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.''” (Lukáš 1, 38<ref>Lk 1,38 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,38 svatepismo.sk])</ref>) Následne sa Mária vydala na ďalekú cestu, navštíviť svoju tehotnú príbuznú [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|Alžbetu]], ktorá žila so svojim manželom [[Zachariáš (otec Jána Krstiteľa)|Zachariášom]]. Hneď ako vošla do ich domu a pozdravila Alžbetu, tá jej vzdala úctu ako matke svojho Pána a Mária jej odpovedala chválospevom na Pána známym ako [[Magnifikat]]. (Lukáš 1, 46    55<ref>Lk 1,46    55 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,46-55 svatepismo.sk])</ref>) Po troch mesiacoch sa Mária vrátila domov do Nazaretu. Jej snúbencovi Jozefovi sa zjavil vo sne anjel, ktorý mu oznámil, že „''…to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha.''” (Mat1,20<ref>Mt 1,20 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,20 svatepismo.sk])</ref>). Jozef si ju preto vzal k sebe, napriek tomu, že bola tehotná.
 
Práve v tom čase vydal [[rímsky cisár (staroveký Rím)|rímsky cisár]] [[Augustus]] príkaz vykonať súpis ľudí na celom svete, čím myslel svet ovládaný [[Staroveký Rím|Rímom]]. Každý sa musel dať zapísať v meste, odkiaľ pochádzal jeho rod. Preto aj Jozef s tehotnou Máriou odišli dať sa zapísať do mesta [[Betlehem]]. V hostinci nenašli ubytovanie, pretože mesto bolo preplnené a tak boli nútení uchýliť sa do maštale. Tam aj Mária porodila svojho syna Ježiša. (Lukáš 2, 1    7<ref>Lk 2,1    7 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%202,1-7 svatepismo.sk])</ref>).
Onedlho po jeho narodení musela spolu s ním a Jozefom utiecť do [[Egypt]]a, pretože Jozefovi vo sne anjel oznámil, že kráľ [[Herodes Veľký]] sa bude usilovať Ježiša usmrtiť. V Egypte zostali až do Herodesovej smrti a potom sa vrátili do Nazaretu.([[Evanjelium podľa Matúša|Matúš 2, 13    23]]<ref>Mt 2,13    23 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%202,13-23 svatepismo.sk])</ref>).
 
Mária sa v [[Evanjelium|evanjeliách]] sporadicky objavuje pri Ježišovi aj pri jeho verejnej činnosti. Ona iniciovala prvý zázrak, ktorý Ježiš urobil na svadbe v meste [[Kána]], keď premenil vodu na víno ([[Evanjelium podľa Jána|Ján 2, 1    11]]<ref>Jn 2,1    11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%202,1-11 svatepismo.sk])</ref>). Spolu s ostatnými učeníkmi plakala pod krížom, na ktorom bol ukrižovaný jej syn Ježiš. (Ján 19, 25    27<ref>Jn 19,25    27 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%2019,25-27 svatepismo.sk])</ref>). Ale takisto je možné negatívne voči nej interpretovať Ježišove slová ''„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“'', keď sa ho spolu s príbuznými pokúšali vyrušiť pri kázaní (Matúš 12, 48 a Marek 3, 33) Posledná zmienka o Márii v biblii pochádza z opisu očakávania prisľúbeného Ducha Svätého uprostred apoštolov, Ježišových učeníkov a Jeho bratov, keď sa spoločne modlili po Ježišovom nanebovstúpení ([[Skutky apoštolov|Sk 1,14]]<ref>Sk 1,14 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%201,14 svatepismo.sk])</ref>). Máriinu smrť ani jej nanebovzatie Nový zákon nezaznamenáva.
 
== [[dogma|Dogmy]] týkajúce sa Márie ==
 
=== Matka Božia (Bohorodička) ===
V [[Nový zákon|Novom zákone]] sa tento titul nevyskytuje. V cirkvi sa začína používať od 3. storočia. Už sv. [[Gregor Naziánsky]] († [[390]]) v ňom vidí skúšobný kameň kresťanskej viery: „''Kto neprijme svätú Máriu za Božiu rodičku, je odlúčený od Boha''”. V roku [[428]] proti pojmu Bohorodička (po grécky Θεοτόκος    ''Theotokos'') vystúpil [[Nestorius]], patriarcha [[Konštantínopol]]a. Nešlo pritom vlastne o Máriu, ale o Krista. Nestórius a jeho stúpenci tvrdili, že Máriu nemožno nazývať Božou Matkou, lebo je len matkou ľudskej prirodzenosti Ježiša, čiže nie je Bohorodička (Theotokos), ale Kristorodička (Χριστοτόκος    Christotokos). Boh nemôže byť zrodený. Nestóriovo učenie viedlo k tvrdeniu, že Ježiš mal dve úplne odlišné prirodzenosti: božskú a ľudskú, ktoré zostávali vedľa seba a zachovávali si svoje vlastnosti. Sv. [[Cyril Alexandrijský]], patriarcha [[Alexandria|Alexandrie]], protestoval proti takémuto chápaniu Ježiša, lebo popieralo jednotu Boha a človeka v osobe Krista. Učil, že Mária neporodila takého istého človeka ako iní ľudia, ale Syna Božieho, ktorý sa stal človekom: „''Máme ju nazývať Bohorodičkou? Nepochybne, lebo počala a porodila Boha-Slovo, ktoré sa stalo človekom. Tento titul uznávali všetci pravoverní Otcovia Východu i Západu.''“ Na 3. všeobecnom koncile v [[Efez]]e v roku [[431]] sa mali zaoberať týmto sporom. Koncil sa začal predčasne. Za neprítomnosti konštantínopolského patriarchu Nestória, jeho stúpencov a ďalších 43 antiochijských biskupov spolu s patriarchom Jánom, bol Nestórius odsúdený a koncil dal za pravdu sv. Cyrilovi a vyhlásil, že v Kristovi sa „''uskutočnilo zjednotenie dvoch podstát (...). Pre toto zjednotenie bez omylu veríme, že svätá Panna je matkou Boha''“, čo prinieslo prvé veľké rozdelenie cirkvi. Stúpenci [[Nestorius|Nestoria]] neskôr založili [[Nestoriánska cirkev|Nestoriánsku cirkev]]. [[Protestant]]i uznávajú Máriu za matku Božiu aj počatie Ježiša Krista z Ducha Svätého.
Panna Mária je často označovaná ako Bohorodička (Theotokos) aj v chválospevoch východnej [[Ortodoxná cirkev|pravoslávnej cirkvi]]. Podľa ich viery Mária nie je matkou božstva, ale cez ľudské splodenie je skutočnou matkou syna, ktorý je Bohom. Nie je matkou človeka, ktorý sa spojil s Bohom, ale človeka, ktorý je od prvej chvíle svojho počatia naozaj Bohom. Božie materstvo je najvyššia Máriina milosť, z ktorej plynú všetky jej ostatné výsady. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v rímskokatolíckej cirkvi slávi [[1. január]]a. Pomenovanie Bohorodička je viac používané na kresťanskom Východe (u gréckokatolíkov a pravoslávnych), zatiaľ čo na kresťanskom Západe (u rímskokatolíkov) sú rozšírenejšie pomenovania Panna Mária a Matka Božia.
Dogmu o Márii ako Bohorodičke prijímajú aj tradičné protestantské cirkvi ([[Anglikánska cirkev|Anglikánska]] a [[Luteranizmus|Luteránska]] cirkev).
 
=== Panenstvo Panny Márie ===
Katolícka a [[pravoslávna cirkev]] učí, že Mária bola pannou pred narodením, pri pôrode a zostala ňou aj po narodení Ježiša. Podľa tohto učenia bol Ježiš počatý v lone svojej matky Márie zázračným spôsobom, bez pričinenia ľudského otca. Podľa anjelových slov: „''Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni''” (Lk 1,35). Stopy tejto dogmy možno objaviť už v Apoštolskom aj Nicejsko-carihradskom vyznaní viery ([[krédo]] z latinského ''credo''): „''Skrze Ducha Svätého prijal telo z Márie Panny a stal sa človekom.''”. Na [[2. carihradský koncil|2. carihradskom koncile]] už zaznel výraz „''vždy Panna''” v rámci potvrdenia jej Božieho materstva. IslámIslam tiež zotrváva na tejto pozícii. Tento fakt je výslovne uvedený v [[Korán]]e (3:47), s tým, že islám oddeľuje proroka Ježiša a Jediného Boha, ktorý ho zázračne stvoril v lone panny Márie.
 
Súčasná protestantská cirkev však nemá takéto učenie a tvrdí, že Mária bola pannou až pokiaľ sa nenarodil Ježiš, ale neskôr panenstvo stratila a mala ďalšie deti s Jozefom, odvolávajúc sa na zmienky o Ježišových bratoch v Novom Zákone. (Mt 12,46    47<ref>Mt 12,46    47 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2012,46-47 svatepismo.sk])</ref>; Mt 13,54    56; Mk 3,31; Mk 6,3; Luk 8,20; Jn 7,3    5; Sk 1,4; Gal 1,19).
 
Obhajcovia učenia o celoživotnom panenstve Panny Márie, vrátane Kalvína, upozorňujú na skutočnosť, že aramejský jazyk, ktorým hovoril Ježiš a jeho učeníci, nepozná slovo bratranec a namiesto toho používa slovo brat. Na dôvažok, tento jazyk nepozná ani výraz nevlastný brat (ten istý otec, iná matka). ''Tradícia, že tento text bol pôvodne napísaný aramejsky, nevylučuje možnosť, že ho autor neskôr publikoval grécky a že toto grécke vydanie zatlačilo aramejský originál'' [[#Literatúra|<sup>1></sup>]]. V klasickej gréčtine zachovaného textu sú výrazy ''brat'', ''nevlastný brat'' a ''bratranec'' rozlíšiteľné.
 
No toto tvrdenie je len teória, zatiaľ nepotvrdená. Iní odborníci na túto tému hovoria, že evanjeliá boli písané v gréčtine{{--}}a to z toho dôvodu, že svet, ktorý sa mal dozvedieť o Ježišovi, hovoril grécky (Alexander Macedónsky    zomrel v roku 323 pred  Kr.    on pomohol rozšíreniu gréčtiny ako univerzálneho jazyka po známom svete).
A ak naozaj boli evanjeliá písané v gréčtine, tak je slovo brat a bratranec v tomto jazyku ani nie zďaleka tak podobné ako naše    naopak    sú to úplne odlišné slová.
 
Argument, ktorý používajú protestanti k tomu, aby dokázali, že Mária žila s Jozefom klasickým manželským životom (a mala s ním aj deti) sú nielen zmienky o Ježišových bratoch, ale aj text z Matúšovho evanjelia 1,24{{--}}25<ref>Mt 1,24    25 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%201,24-25 svatepismo.sk])</ref>. Tam sa píše: [http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+1%2C25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.] Nebol to teda pre Jozefa definitívny zákaz manželského života so svojou manželkou, ale len časové obmedzenie. Zmienku o tom, že by Jozef s Máriou nežil manželským životom, v kanonických evanjeliách nenájdeme a evanjeliá apokryfné nie sú z pohľadu cirkví hodnoverné zdroje.
[[Súbor:Tizian 041.jpg|left|thumb|[[Tiziano Vecelli|Tizian]]: [[Nanebovzatie Panny Márie (Tizian)|Nanebovzatie Panny Márie]]]]
 
Počas roka je Panne Márii zasvätených viacero sviatkov, takisto existuje viacero modlitieb, ktorými sa veriaci na ňu obracajú. Najznámejšou z nich je krátka modlitba ''[[Zdravas Mária]]'' (''Raduj sa, Bohorodička''), ktorej text sčasti pochádza z oslovenia, ktorým pozdravil Máriu anjel Gabriel pri zvestovaní. V [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] je obľúbený [[Ruženec (modlitba)|ruženec]], modlitba, v ktorej sa spája séria viacerých samostatných modlitieb. Sú štyri druhy ruženca, ktoré sa modlia pri rôznych príležitostiach: radostný, bolestný, slávnostný a svetlom prežiarený. Takzvaný desiatok obsahuje modlitbu [[Otče náš]], 10-krát sa opakuje modlitba Zdravas Mária a končí sa modlitbou [[Sláva Otcu]]. Desiatok sa opakuje 5-krát, pričom sa medituje nad tajomstvami života Márie a Ježiša Krista. V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi je obľúbený napríklad [[Akatist]] k presv. Bohorodičke a [[paraklis]]. V sýrskej tradícii sú to rôzne hymnické skladby na česť presv. Bohorodičky.
 
Panna Mária má aj mnoho titulov, ktoré vyznačujú jej zvláštne postavenie medzi svätými    Madona, Svätá Mária, Požehnaná Panna Mária, po [[angličtina|anglicky]] Our Lady, po [[francúzština|francúzsky]] Notre Dame, po [[španielčina|španielsky]] Nuestra Seňora. Východní kresťania ju nazývajú Bohorodička, po [[Gréčtina|grécky]] Θεοτόκος (Theotokos), aj Presvätá / Prečistá / Nepoškvrnená Panna, Vládkyňa. Rímskokatolíci používajú aj tituly Matka cirkvi, Kráľovná všetkých svätých, Matka Božia, Kráľovná anjelov, Kráľovná nebies a mnoho ďalších titulov uvedených v modlitbe Litánie k požehnanej Panne Márii.
 
Katolícka aj pravoslávna cirkev jasne odlišuje medzi uctievaním Panny Márie a uctievaním a bohoslužbou, ktorá prináleží iba Bohu. Zdôrazňujú, že Mária nemá božskú prirodzenosť, má iba moc pomôcť ľuďom na základe jej prosieb u Boha. Aj prípadné zázraky, ktoré sa môžu prejaviť vplyvom Máriiných príhovorov sú napokon výsledkom božej lásky a všemohúcnosti. Pojem uctievanie (po anglicky worship) sa používa niektorými teológmi na vyjadrenie oboch foriem uctievania – uctievania Márie aj uctievania Boha. Rímskokatolícka cirkev rozlišuje tri formy vzdávania úcty: tzv. „latria”, patriaca iba Bohu a obyčajne prekladaná ako zbožňovanie, klaňanie sa, uctievanie (po anglicky adoration), tzv. „hyperdulia”, patriaca iba Panne Márii a prekladaná ako uctievanie (po anglicky veneration), potom „protodulia”,ktorá prináleží svätému Jozefovi a napokon tzv. „dulia” prináležiaca ostatným svätým, taktiež prekladaná ako uctievanie (po anglicky veneration). Pravoslávna cirkev rozlišuje medzi uctievaním v zmysle uctievania Boha (worship) a uctievaním svätých (po anglicky veneration), ale neakceptuje akési zvláštne uctievanie prináležiace iba Bohorodičke – Theotokos.
Ján Pavol II. počas svojich častých zahraničných ciest mnohokrát navštívil aj ďalšie miesta mariánskych zjavení v [[Knock]] v [[Írsko|Írsku]], [[Panna Mária Guadalupská|Guadalupe]] v [[Mexiko|Mexiku]] a [[Lurdy]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]], ale aj mariánske svätyne na Slovensku v Šaštíne a Levoči.
 
Pápež Ján Pavol II. zverejnil v roku [[2000]] aj tzv. [[tretie fatimské tajomstvo]]    jedno z troch tajomstiev, ktoré údajne Panna Mária pri svojom zjavení vo Fatime v roku [[1917]] zverila trom deťom, ktorým sa zjavila. Toto tretie tajomstvo Vatikán až do tej chvíle utajoval a medzi ľuďmi kolovali dohady, že je to tak preto, lebo toto tajomstvo hovorí o akejsi svetovej katastrofe. Text tajomstva zverejnený v roku 2000 opisuje obraz muža oblečeného v bielom rúchu, ktorý stúpa rozboreným mestom plným ležiacich ľudských tiel na kopec ku krížu. Hneď po dosiahnutí kríža je zasiahnutý vojakmi a okamžite umiera. Pápež Ján Pavol II. veril, že toto tajomstvo predpovedalo atentát spáchaný na neho Ali Agcom.
 
Svoj vzťah k Panne Márii prejavil Ján Pavol II. aj tým, že v roku [[2002]] vyhlásil Rok svätého ruženca od októbra 2002 do októbra 2003 a uverejnil apoštolský list o tejto modlitbe ''Rosarium Virginis Mariae''. Život Cirkvi a ľudstva v ňom vložil do rúk Panny Márie slovami: „''Jej zverujem aj moju budúcnosť. Všetko vkladám do jej rúk, aby to v svojej materinskej láske prinášala pred svojho Syna.''“
V apoštolskom liste o modlitbe svätého ruženca Ján Pavol II. okrem iného píše, že sa ho máme modliť nábožne a nie mechanicky, teda ako meditáciu tajomstiev života a pôsobenia Krista.
K pätnástim tradičným tajomstvám ruženca o živote Ježiša Krista Svätý Otec pridal ďalších päť tajomstiev o verejnom pôsobení Krista, takzvaný „svetlom prežiarený ruženec“. Tieto tajomstvá obsahujú verejné pôsobenie Ježiša od jeho krstu v [[Jordán]]e po slávnostný vjazd do [[Jeruzalem]]a    teda po začiatok jeho utrpenia.
 
O úcte Jána Pavla II. k Panne Márii svedčí aj fakt, že na jednoduchej rakve z cyprusového dreva v ktorej je pochovaný, sú iba dve ozdoby – kríž a písmeno M.
 
=== Panna Mária a IslámIslam ===
[[Islam|Islám]] vidí v Márii matku proroka Ježiša. Zhoduje sa s kresťanstvom na tom, že Mária porodila Ježiša ako panna. [[Korán]] hovorí o Márii ako o Marjam na viacerých miestach napr. 3:35    47 a 19:16    34, ale uvádza oveľa menej detailov ako Nový Zákon.
Hovorí, že Marjam bola zasvätená službe Bohu matkou, ešte kým bola v jej lone. Korán nestotožňujepravdepodobne stotožňuje Máriu s Máriou, sestrou Árona, a teda aj Mojžiša keď hovorí: "Mária, sestra Áronova, matka Ježišova", ale hovorí o tom, že Mária pochádza z rodu Áronovho (teda z rodu prorockého). V arabčineVykladači saKoránu vto tomtovysvetľujú verši používajú slovátak, nieže dcératu Áronaide akoo niektorínejakého zvyknúiného interpretovaťÁrona vktorý doslovnom preklade, alesa v prekladeKoráne zmyslu:viac "znespomína. rodu Áronovho" - na to si treba dávať pozor, pretože z toho vznikajú rôzne nedorozumenia. Podobne ako v Novom Zákone je v Koráne uvádzaná aj pasáž o anjelovom zvestovaní, že porodí ako panna syna, okolnosti a spôsob sú však odlišné.
 
'''Boh v Koráne označuje Máriu za:'''
 
- ženu, ktorá bola zasvätená aj so svojim potomstvom pod ochranu pred Satanom (Korán, 3:36)
 
- matku proroka a Mesiáša Ježiša (Korán, 3:45)
 
- počestnú a spravodlivú ženu (Boh v nej zázračným spôsobom /akým stvoril aj prvého človeka, proroka Adama/ stvoril proroka Ježiša, bez toho aby sa jej dotkol človek) (Korán, 3:47)
 
- Bohom vyvolenú spomedzi žien stvorenstva (Korán, 3:42)
 
- znamenie milosti od Boha (Korán, 23:50)
 
- oddanú a poslušnú Bohu (Korán, 66:12), doslovne: Marjam (Mária sa v arabskom jazyku) znamená „pobožná, slúžiaca Bohu“
 
- ženu pochádzajúcu z rodu Árona (z prorockého rodu, z rodu Dávidovho, Mojžišovho) (Korán, 19:28)
 
== Zjavenia Panny Márie ==
V histórii kresťanstva sa stalo viackrát, že sa Panna Mária údajne zjavila niektorým vybraným osobám. Niektoré z týchto tzv. súkromných zjavení oficiálne uznala katolícka cirkev. V procese skúmania dôveryhodnosti týchto zjavení je však veľmi opatrná, vždy podrobne skúma ich obsah a trvá pomerne dlho, kým ich v prípade, že uzná ich autenticitu, vyhlási za pravé. Viera v tieto súkromné zjavenia však ani po oficiálnom uznaní nie je pre veriacich záväzná.
 
V týchto zjaveniach väčšinou Panna Mária vyzýva ľudí k pokániu a obráteniu, k skutočnému žitiu Evanjelia. Čiže neprináša nejaké „novinky“, ale pripomína stálu aktuálnosť posolstva Božieho Slova. Súkromné zjavenia niekedy odporúčajú rozličné formy zbožnosti a uctievania, ktoré sú pre dané obdobie potrebné    či je to úcta k Božskému Srdcu, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie alebo modlitba sv. ruženca. Vlastne potvrdzujú často už „zabehnuté“ zvyklosti praktizovaných súkromných pobožností v niektorých častiach sveta. K námetom pre zlepšenie duchovného života, ktoré vyplývajú zo súkromných zjavení, sa katolícka cirkev stavia podobne ako k námetom zo života niektorých svätých.
 
Medzi najznámejšie miesta zjavení Panny Márie, ktoré boli oficiálne schválené katolíckou cirkvou, patria:
 
* [[Lurdy]] ([[Francúzsko]])    [[1858]]
* [[Fatima]] ([[Portugalsko]])    [[1917]]
* [[Guadalupe]] ([[Mexiko]])    [[1531]]
* [[Knock]] ([[Írsko]])    [[1879]]
* [[La Vang]] ([[Vietnam]])    [[1798]]
* [[Walsingham]] ([[Anglicko]])    [[1061]].
 
Medzi najznámejšie miesta údajných zjavení doteraz oficiálne neschválených katolíckou cirkvou patria:
* [[Medžugorie]] ([[Bosna a Hercegovina]])    [[1981]]
* [[Garabandal]] ([[Španielsko]])    ([[1961]]{{--}}[[1965]])
* [[Zeitun]] ([[Egypt]])    ([[1968]]{{--}}[[1971]])
* [[Hrušiv]] ([[Ukrajina]])    [[1987]]
* [[Turzovka]] ([[Slovensko]])    [[1958]]
* [[Litmanová]] ([[Slovensko]])    ([[1990]]{{--}}[[1995]])
* [[Dechtice]] ([[Slovensko]]) – od [[1995]]
V závere je potrebné spomenúť i stanovisko islámu k daným zjaveniam panny Márie. Islám ako náboženstvo nepripúšťa zjavovanie osôb, ktoré sú už na druhom svete (či už v raji alebo inde), pretože Boh v Koráne hovorí, že ani ak by sa mŕtvi zjavovali, tak to nespravodlivým k spravodlivosti nepomôže, ak sami nechcú z vlastnej vôle a z vlastného slobodného rozhodnutia. Islám považuje zjavenia panny Márie za preludy Satana, ktorý sa takýmto spôsobom snaží zamaskovať, hovorí o sebe ako o "nepoškvrnenom počatí", avšak nikdy pri zjavení nepovie svoje meno, pretože by sa tým musel prezradiť. Týmto spôsobom Satan navádza ľudí k modloslužbe, k uctievaniu ľudí, nie k uctievaniu Jediného a Pravého Boha ako je to správne. V isláme sa dáva veľký dôraz na to, aby sa ľud neodkláňal od viery a služby Jedinému Bohu.
 
== Panna Mária a Slovensko ==
Úcta k Panne Márii je veľmi rozšírená aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na území Slovenska najmä po roku [[1250]], teda po odchode [[Tatári|Tatárov]]. Najstarším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku je pravdepodobne [[Levoča]], kde korene mariánskeho kultu siahajú až do [[12. storočia]]. Roku [[1247]] bola postavená prvá kaplnka na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. Ďalším známymi mariánskymi pútnickými miestami sú [[Staré Hory]] pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Marianka]] pri [[Bratislava|Bratislave]].
 
V roku [[1253]] [[pápež]] [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]] uznal rehoľu servitov, ktorí sa venovali úcte [[Sedembolestná Panna Mária|Sedembolestnej Panny Márie]]. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek. V druhej polovici [[16. storočia]] sa s jej uctievaním začalo aj v [[Šaštín]]e. Uctievanie Panny Márie v Šaštíne má svoj pôvod v legende, ktorá hovorí o zázračnom obrátení Imricha Czobora, zástupcu uhorského palatína a vlastníka šaštínskej pevnosti. Podľa legendy bol Imrich Czobor prchkej povahy a pripravil svojej manželke Angelike Bakičovej nejednu trpkú chvíľu. Po jej modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii jej manžel náhle zmenil správanie. Ako poďakovanie dala jeho manželka postaviť kaplnku, do ktorej umiestnila sošku Matky Božej z hruškového dreva. Dňa [[18. októbra]] [[1732]] ostrihomský arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664    1745)|Imrich Esterházi]] potvrdil listinou verejné uctievanie šaštínskej sochy Sedembolestnej Panny Márie.
 
Dve najväčšie a najvýznamnejšie pútnické miesta [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] - [[Klokočov (okres Michalovce)|Klokočov]] a [[Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky|Ľutina (bazilika minor)]], sú mariánskymi pútnickými miestami - obidve sú zasvätené [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutiu presvätej Bohorodičky]] a každoročne sa v nich v období tohto sviatku konajú veľké odpustové slávnosti. V Klokočove sa nachádza aj zázračná klokočovská [[ikona]] Bohorodičky známa tým, že v roku 1670 slzila, keď bola zneuctená kalvínskymi vojakmi, ktorí vtrhli do dediny, zničili [[ikonostas]] a podpálili [[cerkev]]. Ďalšia významná divotvorná ikona je Krásnobrodská ikona Bohorodičky, ktorá sa nachádza v [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode]].
22. mája [[1927]] pápež [[Pius XI.]] vyhlásil dekrétom ''Slávna u slovenského národa stojí svätyňa'' (Celebre apud Slovacham gentem) [[Sedembolestná Panna Mária|Sedembolestnú Pannu Máriu]] za [[patrón]]ku Slovenska. V roku [[1964]] pápež [[Pavol VI.]] povýšil [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|chrám v Šaštíne]] na [[bazilika|baziliku]] menšiu (Basilica Minor) a určil mu tak miesto vedľa bazilík v [[Lurdy|Lurdoch]], [[Fatima|Fatime]] alebo [[Čenstochová|Čenstochovej]]. Sedembolestná Panna Mária sa dočkala všeobecnej úcty a šaštínska národná púť, ktorá sa koná každý rok [[15. september|15. septembra]], získala ešte väčší význam.
 
Tradícia mariánskych pútí na Slovensku prežila aj dobu politickej a náboženskej neslobody v rokoch [[1948]] až [[1989]]. Napriek snahám o ateizáciu spoločnosti sa každoročne na púťach stretávali stovky veriacich. V osemdesiatych rokoch dokonca ich počet narástol a dali sa už rátať na tisícky, ba dokonca na desiatky tisíc. Značne vzrástol aj počet mladých ľudí, ktorí púte navštevovali. Išlo pritom o značnú osobnú odvahu, pretože všetky púte boli veľmi starostlivo monitorované [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]. Najväčšia púť sa však uskutočnila až po zmene politického zriadenia. [[3. júl]]a [[1995]] sa spoločne s pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] modlilo k Panne Márii na Mariánskej hore v Levoči vyše 650  000 pútnikov.
 
== Panna Mária v umeleckých dielach ==
=== Panna Mária vo výtvarnom umení ===
[[Súbor:Madonna michelangelo.jpg|thumb|Michelangelo: Madona s dieťaťom, Bruggy, Belgicko]]
* [[Francisco de Zurbarán]]: Nepoškvrnené počatie    (The Immaculate Conception), [[1660]], olej na plátne, Írska národná galéria, [[Dublin]], [[Írsko]]
* [[Andrej Rubľov]]: Vladimírska Bohorodička    (The Virgin of Vladimir), po [[1410]], tempera na dreve
* [[Giotto]]: Narodenie Márie    (The Birth of Mary), [[1304]]{{--}}[[1306]], freska, Capella degli Scrovegni, [[Padova]], [[Taliansko]]
* [[Cima da Conegliano]]: Obetovanie Panny Márie v chráme    (Presentation of the Virgin Mary at the Temple), [[1500]], olej na dreve, Drážďanská galéria, [[Drážďany]], [[Nemecko]]
* [[Georges de La Tour]]: Výchova Panny Márie    (Education of the Virgin), [[1640]], olej na plátne, The Frick Collection, [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* [[Raffael]]: Svadba Panny Márie    (Marriage of the Virgin), [[1504]], olej na dreve, Pinacoteca di Brera, [[Miláno]], [[Taliansko]]
* [[Jan van Eyck]]: Zvestovanie Panne Márii    (The Annunciation), [[1440]], olej na dreve, Thyssen-Bornemisza Collection, [[Lugano-Castagnola]], [[Švajčiarsko]]
* [[Leonardo da Vinci]]: Zvestovanie Panne Márii    (The Annunciation), [[1472]]{{--}}[[1475]], olej a tempera na dreve, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]], [[Taliansko]]
* [[Lorenzo Lotto]]: Narodenie Ježiša    (The Nativity), [[1523]], olej na dreve, Národná galéria umenia, [[Washington, DC]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* [[Rembrandt]]: Klaňanie pastierov    (Adoration of the Shepherd), [[1646]], olej na plátne, Národná galéria, [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
* [[Hieronymus Bosch]]: Klaňanie troch kráľov    (Epiphany), [[1480]]{{--}}[[1490]], olej na paneli, Múzeum umenia, [[Philadelphia]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* [[Rembrandt]]: Obetovanie Ježiša v chráme    (The Presentation of Jesus in the Temple), [[1631]], olej na paneli, Mauritshuis, [[Haag]], [[Holandsko]]
* [[Pietro Perugino]]: Ukrižovanie s Pannou Máriou, sv.Jánom, sv.Jerome a Máriou Magdalénou    (The Crucifixion with the Virgin, St. John, St. Jerome and St. Mary Magdalene), [[1485]], olej na plátne, Národná galleria umenia, [[Washington D.C.]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* [[Albrecht Dürer]]: Oplakávanie Krista    (Lamentation for Christ)    [[1500]]{{--}}[[1503]], olej na paneli, Alte Pinakothek, [[Mníchov]], [[Nemecko]]
* [[Michelangelo]]: Pieta, [[1499]], mramor, chrám sv.Petra, [[Vatikán]]
* Michelangelo: Madona s dieťaťom, katedrála „Onze-Lieve-Vrouwkerk“, [[Bruggy]], [[Belgicko]]
* [[Duccio di Buoninsegna]]: Zoslanie Ducha Svätého    (The Descent of the Holy Spirit), [[1308]]{{--}}[[1311]], tempera na dreve, múzeum dell'Opera del Duomo, [[Siena (mesto)|Siena]], [[Taliansko]]
* [[Caravaggio]]: Smrť Panny Márie – (Death of the Virgin), [[1601]]{{--}}[[1603]], olej na plátne, [[Louvre]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]
* [[Peter Paul Rubens]]: Nanebovzatie Panny Márie    (The Assumption of the Virgin), [[1626]], olej na dreve, Národná galéria umenia, [[Washington D.C.]], [[Spojené štáty americké|USA]]
* [[Tizian]]: Nanebovzatie Panny Márie    (Assumption of the Virgin), [[1516]]{{--}}[[1518]], olej na dreve, Santa Maria Gloriosa dei Frari, [[Benátky]], [[Taliansko]]
* [[Alessandro Botticelli]]: Korunovácia Panny Márie…    (Coronation of the Virgin with the Saints John the Evangelist, Augustine, Jerome and Eligius), [[1490]]{{--}}[[1492]], tempera na panely, Galleria degli Uffizi, [[Florencia]], [[Taliansko]]
 
=== Panna Mária vo filme ===
* [[2004]] [[Umučenie Krista]]    (The Passion of the Christ), hrá [[Maia Morgenstern]]
* [[2003]] [[Evenjelium podľa Jána]]    (The Gospel of John, CAN/UK) hrá [[Diana Berriman]]
* [[1988]] [[Posledné pokušenie Krista]]    (The Last Temptation of Christ), hrá [[Verna Bloom]])
* [[1977]] [[Ježiš Nazaretský]]    (Jesus of Nazareth), hrá [[Olivia Hussey]]
* [[1961]] [[Kráľ kráľov (film)|Kráľ kráľov]]    (King of Kings), hrá [[Siobhan McKenna]]
* [[1943]] [[Pieseň o Bernadette]]    (The Song of Bernadette), hrá [[Linda Darnell]]
 
=== Panna Mária a hudobné diela ===
Anonymný používateľ