Schizofrénia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
krátke zmeny Značky: náhrada možný vandalizmus odstránenie infoboxu vyprázdnenie blanking vizuálny editor |
d Reverted 1 edit by 95.102.37.148 (talk) to last revision by Vasiľ (TwinkleGlobal) Značky: vrátenie prvá úprava redaktora odsadenie medzerou |
||
Riadok 1:
{{Infobox Choroba
| Názov = Schizofrénia
| Obrázok =
| Popis =
<!-- KLASIFIKACIA -->
| MKCH-10 = F20 Schizofrénia
* F20.0 Paranoidná schizofrénia
* F20.1 Hebefrénna schizofrénia
* F20.2 Katatónna schizofrénia
* F20.3 Nediferencovaná schizofrénia
* F20.4 Postschizofrenická depresia
* F20.5 Reziduálna schizofrénia
* F20.6 Jednoduchá schizofrénia
* F20.8 Iná schizofrénia
* F20.9 Nešpecifikovaná schizofrénia
<!-- | Odkaz MKCH-10 = Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (MKCH-10) -->
<!-- KLINICKÝ OBRAZ -->
| Priebeh =
| Príčina =
| Postihnutý systém =
<!-- STATISTICKE UDAJE – VSEOBECNE -->
| Prevalencia =
| Incidencia =
| Mortalita =
| Vek =
| Vek2 =
| Zdroj štatistiky =
<!-- STATISTICKE UDAJE – ZENY -->
| Prevalencia-ženy =
| Incidencia-ženy =
| Mortalita-ženy =
| Vek-ženy =
| Vek2-ženy =
| Zdroj štatistiky-ženy =
<!-- STATISTICKE UDAJE – MUZI -->
| Prevalencia-muži =
| Incidencia-muži =
| Mortalita-muži =
| Vek-muži =
| Vek2-muži =
| Zdroj štatistiky-muži =
}}
'''Schizofrénia''' je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú [[duševná choroba|duševnú chorobu]], rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z [[grécke jazyky|gréckych]] slov ''σχίζω'' (''schizó'') = rozdeliť a ''φρενός'' (''phrenos'') = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje 'rozdvojenú osobnosť'.
== Prehľad ==
U pacienta so schizofréniou dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný [[blud]]mi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. Často v hlave počuje 'hlasy' (niekedy mu pomáhajú, niekedy prikazujú robiť veci, ktoré pacient robiť nechce). Je veľmi komplikované si len predstaviť čo človek postihnutý touto chorobou prežíva. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Otupenosť citov, inokedy extrémnu precitlivenosť sprevádza vytvaranie si neologizmov a nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neprestajne stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša. Schizofrénia má veľa podôb, sú ľahšie prípady aj veľmi závažné. Sluchové a vizuálne halucinácie sú tiež sprievodnými javmi choroby. Nie je vymedzená presná doba prejavu choroby, avšak najčastejšie k schizofrénii dochádza medzi 16. - 25. rokom života (je možný prejav už vo včasnom detstve). Schizofrénia môže vážne poškodzovať mozog, ale taktiež môže naraz odoznieť bez porúch kognitívnych a intelektových funkcií. [[Dedičnosť]] hrá veľkú úlohu pri vzniku choroby.
== História ==
Schizofrénia sa ako pojem objavil v odbornej literatúre v roku 1911, kedy vyšla monografia „Dementia preacox oder die Gruppe der Schizophrenien“ švajčiarskeho profesora a riaditeľa liečebne v Bughölzli [[Eugene Bleuler|Eugena Bleulera]]. Pojem ''predčasná demencia'' sa spojuje s menom nemeckého profesora na klinike v [[Heidelberg]]u a neskôr v [[Mníchov]]e [[Emil Kraepelin|Emila Kraepelina]], ktorý ho použil vo svojej učebnici v roku [[1899]]. Označoval ním ochorenie, ktoré viedlo k „duševnej slabosti“. Jeho ''Dementia praecox'' zahŕňala tri varianty ochorenia: katatónne, hebefrenné a paranoidné.
== Diagnóza a klinické príznaky a prejavy ==
Klinická diagnóza schizofrénie sa opiera o dôkladné odobranie anamnézy a vyšetrenie duševného stavu pacienta. Vyšetrením lekár zbiera údaje o tom, čo pacient prežíva, ako sa správa a tieto dopĺňa svojím vlastným pozorovaním. V súčasnosti neexistuje žiadny jednoznačne špecifický príznak schizofrénie. Diagnóza sa tak stanovuje hodnotením závažnosti jednotlivých príznakov a podľa ich kontextu. Pri tomto rozhodovaní, ktoré nie je ľahké, pomáha psychiatrovi životná skúsenosť a „zdravý rozum“. Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) obsahuje diagnostické vodidlá, ktoré stanovujú pravidlá pre hodnotenie prítomnosti či neprítomnosti týchto príznakov.
Príznaky choroby sú v rôznych fázach ochorenia rôzne. Aspoň u časti chorých sa objavujú pred začiatkom choroby príznaky, ktoré svedčia o väčšej náchylnosti. Tieto príznaky môžu viesť k zhoršenej adaptácii a k manifestácii problémového správania, vrátane sklonu k rozvoju závislosti na návykových látkach alebo prepadnutiu rôznym sektárskym skupinám.
Kritériá pre stanovenie schizofrénie podľa [[WHO|Svetovej zdravotníckej organizácie]] sú uverejnené v [[MKCH-10|Medzinárodnej klasifikácii chorôb]] (MKCH). Posledná revízia je [http://www.uzis.sk/InfoZZ/MKCH/Mkch-10/mkch-10.htm MKCH 10].
=== Diagnostické vodidlá (MKCH-10) pre schizofréniu ===
Príznaky, ktoré sú dôležité pre ochorenie a vyskytujú sa často spoločne sú v MKCH-10 triedené do nasledujúcich skupín:
:a. Počutie vlastných myšlienok (myšlienkové ozveny), pocity vkladania alebo odnímania myšlienok, vysielanie myšlienok.
:b. [[Blud]]y kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo pocity pasivity.
:c. Halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe.
:d. Trvalé [[blud]]y iného druhu, ktoré sú v danej kultúre neprijateľné, ako napr. náboženská alebo politická identita, nadľudské sily alebo schopnosti (schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnosť spojenia s cudzincami z iného sveta).
Z týchto skupín by pre diagnózu schizofrénie mal byť prítomný aspoň jeden nepochybný a jasný príznak alebo dva príznaky, ktorých prítomnosť je menej zreteľná.
:e. Pretrvávajúce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sú sprevádzané prchavými alebo neúplne formulovanými bludmi bez jasného afektívneho obsahu alebo pretrvávajúcimi ovládavými predstavami alebo keď sa vyskytujú denne po niekoľko týždňov alebo mesiacov.
:f. Zárazy alebo vkladanie iného obsahu do toku myšlienok a z týchto javov vyplývajúca inkoherencia alebo nepriliehavosť v reči alebo [[neogizmus|neologizmy]].
:g. Katatonné jednanie, ako napr. vzrušenosť, zotrvávanie v nastavených pozíciach, [[flexibilitas cerea]], [[negativizmus]], [[mutizmus]] a [[stupor]].
:h. „Negatívne“ príznaky, ako napr. výrazná [[apatia]], ochudobnenie reči a oploštenie alebo neprimerané emočné reakcie (tie obvykle vyúsťujú do sociálneho stiahnutia a zníženia sociálnej aktivity).
:i. Výrazné a nápadné kvalitatívne zmeny v správaní, ako je strata vzťahov k okoliu a sociálne stiahnutie.
Prítomnosť príznakov aspoň z dvoch skupín (pod písmenami e. - h.) slúži ako diagnostické vodidlo pre schizofréniu.
Príznaky by mali trvať aspoň jeden mesiac alebo dlhšie. Prodromálne príznaky môžu trvať dlhšie ako jeden mesiac a o týždne alebo mesiace predchádzajú príznaky uvedené ako charakteristické v MKCH-10.
Schizofrénne príznaky nemajú byť spojené so silno vyjadrenou depresívnou alebo manickou symptomatikou a tiež časovo nemajú predchádzať príznakom mánie alebo depresie.
Príznaky by nemali byť spojené s iným organickým ochorením mozgu, intoxikáciou alebo odvykacím stavom po odstránení návykovej látky.
=== Diagnostické kritériá podľa DSM-IV ===
{|style="border:1px solid #000000; background:#FFFFFF"
|
{|style="width:100%; background:#B9D3EE"
|
<center> '''Diagnostické kritériá DSM IV pre schizofréniu''' </center>
|}
* počas obdobia aspoň jedného '''mesiaca''' (alebo kratšie, ak je pacient úspešne liečený) sú po väčšinu času prítomné aspoň '''dva''' z nasledujúcich symptómov (iba jeden symptóm sa vyžaduje, ak sú bludy bizarné, alebo ak pacient halucinuje hlas, ktorý komentuje jeho správanie alebo myšlienky, alebo ak halucináciou sú hlasy, ktoré sa spolu zhovárajú):
::* [[blud]]y;
::* [[halucinácia|halucinácie]];
::* dezorganizovaná reč (časté zabiehanie alebo inkoherencia);
::* dezorganizované alebo katatonické správanie;
::* negatívne symptómy (napr. afektívna plochosť či emočná otupenosť, [[alógia]] ako nedostatok verbálneho prejavu, [[avolícia]] ako nedostatok motivácie).
* psychotická alterácia spôsobuje narušenie (až dysfunkciu) vykonávania svojej sociálnej roly
* príznaky kontinuálne pretrvávajú najmenej šesť mesiacov, pričom do tejto periódy možno zaradiť aj prodromálne (predchorobné) štádium, ako i reziduálne príznaky, ktoré sa vyznačujú skôr negatívnymi symptómami
* je vylúčená [[schizoafektívna porucha]] a porucha nálady<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 174-175. ISBN 80-88824-66-4</ref>
|}
== Etiológia ==
=== Neurobiologické vplyvy ===
Predpokladá sa, že procesy v skorom neurologickom vývoji sú dôležité, obzvlášť počas [[tehotenstvo|tehotenstva]]. Napríklad ženy, ktoré boli tehotné počas [[holandsky hladomor v 1944|holandského hladomoru v 1944]], keď mnoho ľudí bolo blízko vyhladovania, mali väčšiu šancu porodiť dieťa, u ktorého sa neskôr vyvinie schizofrénia. Podobne aj štúdia s fínskymi matkami, ktoré sa dozvedeli počas ich tehotenstva, že ich manželia boli zabití v [[zimná vojna|zimnej vojne]] v [[1939]]-[[1940]] (známa aj pod menami Sovietsko-Fínska alebo Fínsko-Ruská vojna) ukázala, že u ich detí bola pravdepodobnosť výskytu schizofrénie oveľa vyššia v porovnaní s deťmi, ktorých matky sa dozvedeli o smrti ich manžela až po ich tehotenstve naznačuje, že dokonca psychologická trauma tehotnej matky môže mať následky na dieťa.
Posledné výskumy a praktické výsledky poukazujú na to, že príčinou schizofrénie môžu byť aj toxické kovy a parazity, nachádzajúce sa v mozgu. Je viacej prípadov vyliečenia z tejto choroby práve odstránením týchto patogénov. Toxický kov ako ortuť <ref>[http://arxiv.org/PS_cache/q-bio/pdf/0606/0606024v4.pdf Ortuť a schizofrénia]</ref> sa môže dostať do vývojového štádia človeka ešte v prenatálnom štádiu z matky na dieťa. K tomu postačuje výmena amalgámovej zubnej výplne počas tehotnosti, alebo nedostatočná schopnosť matky odbúravať denný príjem ortuti z potravín, životného prostredia a amalgámových výplní. Parazity v mozgu tak isto ovplyvňujú činnosť mozgu v oblasti kognitívnych funkcií a zmeny vnímania, ktoré sa v konečnom dôsledku symptomaticky prejavujú ako schizofrénia. Jeden z podozrivých parazitov je ''Toxoplasma gondii''.<ref>[http://osel.cz/index.php?obsah=6&clanek=4285 Toxoplasma gondii a schizofrénia]</ref>
V inom výskume sa poukazuje na nedostatok [[myelín]]u u schizofrenikov. Podávanie omega 3 (EPA a DHA) prináša dobré výsledky.<ref>[http://osel.cz/index.php?clanek=399 Myelin a schizofrénia]</ref>
Niektorí vedci podporujú teóriu, že vplyvy prostredia počas detstva tiež ovplyvňujú neurobiologické rizikové faktory a ovplyvňujú pravdepodobnosť neskoršieho vývinu schizofrénie. Neurologický vývoj detí je považovaný za citlivý k črtám nefunkčných sociálnych podmienok ako je násilie, nedostatok tepla v osobných vzťahoch a nepriateľskosť. Tieto všetky sa považujú za rizikové faktory pre neskorší vývin schizofrénie. Predpokladá sa, že vplyvy prostredia, priaznivé alebo nepriaznivé, sa vzájomne ovplyvňujú s [[genetika|genetikou]] a procesmi neurologického vývoja s dôsledkami pre dlhodobú činnosť [[mozog|mozgu]]. Predpokladá sa, že to ovplyvňuje náchylnosť k [[psychóza|psychóze]] neskôr, obzvlášť v dospelosti.
[[Súbor:Schizophrenia PET scan.jpg|frame|Štúdia z [[Pozitrónový emisný tomograf|PET]] dát ukazuje, že o čo menej sa aktivuje [[predný lalok]] (červená) počas úlohy v [[pracovná pamäť|pracovnej pamäti]] o to väčšie bude zvýšenie abnormálnej [[dopamín]]ovej aktivity v [[striatum|striate]] (zelená) čo sa predpokladá byť súvisiace s neurokognitívnymi deficitmi pri schizofrénii.]]
V dospelosti sa zvláštny dôraz kladie na funkčnosť (alebo zlyhanie) dopamínu v [[mezolimbická dráha|mezolimbickej dráhe]] v mozgu. Táto teória, známa ako dopamínová hypotéza schizofrénie bola následkom náhodného zistenia, že skupina liekov, ktorá bráni funkciu dopamínu známa ako [[fenotiazíny]], zmierňuje psychotické symptómy. Tieto lieky boli ďalej vylepšované a dnes sa antipsychotická liečba bežne používa ako prvoradá.
Predpokladá sa, že táto teória je príliš zjednodušujúca ako úplne vysvetlenie. Čiastočne preto, lebo nová antipsychotická liečba je rovnako účinná ako staršia liečba, hoci takisto pôsobí na fungovanie [[serotonín]]u a o trochu menej bráni funkciu dopamínu. Psychiater [[David Healy]] takisto argumentoval, že farmaceutické podniky podporovali niektoré zjednodušujúce teórie o duševných chorobách, aby presadili predaj svojich biologických liečiv.
Mnoho posledných výskumov sa zameriavalo na rozdiely v štruktúre alebo funkcii určitých centier mozgu u ľudí s diagnostikovanou schizofréniou.
U ľudí, u ktorých sa negatívne symptómy schizofrénie najviac prejavujú prichádzajú skoré znaky v zmene nervovej štruktúry – vo zväčšení [[ventrikulárny systém|komorového systému]]. Toto zistenie sa však nepreukázalo ako obzvlášť spoľahlivé na úrovni jednotlivých pacientov kvôli značným rozdielom medzi pacientmi.
Posledné štúdie preukázali veľké množstvo rozdielov v štruktúre mozgu pri porovnaní pacientov s a bez schizofrénie. Avšak tak ako aj predchádzajúce štúdie, aj tu sa rozdiely spoľahlivo odhalia iba pri porovnaní skupín a predpovedať schizofréniu z porovnania zmien u jednotlivých pacientov je nepravdepodobné.
Štúdie používajúce neuropsychologické testy a technológie skenovania mozgu na skúmanie funkčných rozdielov mozgovej aktivity (napr. [[magnetická rezonancia|magnetickou rezonanciou]], alebo pozitrónovým emisným tomografom) ukázali, že zmeny sa najčastejšie vyskytujú v predných lalokoch, [[hippocampus]]e, a [[spánkový lalok|spánkových lalokoch]]. Tieto zmeny sú silno spojené s neurokognitívnymi deficitmi, ktoré často sprevádzajú schizofréniu, obzvlášť v oblastiach pamäte, pozornosti, riešenia problémov, riadiacich funkcií a sociálneho vnímania.
== Incidencia a prevalencia ==
Schizofrénia sa vyskytuje približne u 1 % populácie na celom svete. Medzi častosťou výskytu v jednotlivých krajinách neboli pozorované významné rozdiely, dá sa povedať, že výskyt tohto ochorenia v rôznych kultúrach a rasách je konštantný" (Hahlveg, Dose 200). Kolibáš, Kořínková (1998) sa zmieňujú o výraznejších odchýlkach v prevalencii ochorenia, ktoré sa našli v relatívne malých, uzavretých spoločenstvách (v polárnej oblasti Švédska a u pôvodných obyvateľov na Tajvane). Postihnutí sú rovnako ženy aj muži. Rozdiel je len v nástupe ochorenia u mužov (20 – 25 rokov) a u žien (25 – 30 rokov) veku. Popisuje sa aj neskorý začiatok okolo 45 roku, ale je to výnimočné a vtedy sa diagnostikuje ako parafrénia. Skorý začiatok sa vyskytuje častejšie ako neskorý. Za skorý začiatok sa považuje nástup ochorenia okolo 15 rokov.
== Liečba ==
Pozri aj: [[Neuroleptikum]], [[Antidepresívum]], [[Psychoterapia]]
=== Psychofarmakoterapia ===
[[Súbor:Chlorpromazine-3D-vdW.png|thumb|[[Molekula]] [[chlórpromazín]]u, ktorá spôsobila [[revolúcia|revolúciu]] v liečbe [[psychóza|psychotických]] ochorení po r. [[1952]].]]
Psychofarmaká, teda lieky, ktorých primárnou úlohou je docieliť zmenu [[psychika|psychického]] stavu [[človek]]a, boli objavené v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Spôsobili revolúciu v liečbe [[duševná choroba|duševne chorých]] ľudí vrátane tých, ktorí trpeli alebo trpia schizofréniou. Ďalší vývoj v neuropsychiatrii odhalil pravidlo, že čím lepšie [[neurobiológia|neurobiológovia]] a [[psychiatria|psychiatri]] chápu, čo symptómy schizofrénie spôsobuje, objavujú sa stále nové a účinnejšie formy liečby a lieky (psychofarmaká).<ref name="”kafka88”">KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 88. ISBN 80-88824-66-4</ref>
Základom farmakoterapeutického pôsobenia na schizofrenických pacientov sú tzv. [[neuroleptikum|antipsychotiká]] (= [[neuroleptikum|neuroleptiká]]). Antipsychotiká pôsobia – ako naznačuje názov – proti [[psychóza|psychotickým]] príznakom, pričom mechanizmus účinku súčasných atypických neuroleptík zmierňuje aj negatívne (mínusové) a [[kognícia|kognitívne]] symptómy schizofrénie – pôsobia na psychickú integráciu v mozgovej kôre.<ref name="“kafka89“">KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 89. ISBN 80-88824-66-4</ref> Vzhľadom na výrazný podiel psychofarmák na pacifikácii symptómov došlo k zásadnému pretvoreniu psychiatrických zariadení a vytvorili sa optimálne podmienky pre ambulantné liečenie týchto pacientov. Antipsychotiká vo všeobecnosti majú odstraňovať [[halucinácia|halucinácie]] a poruchy [[vedomie|vedomia]] (vrátane vnucujúcich sa komandujúcich myšlienok, direktívnych hlasov, pocitov prenosu a vysielania myšlienok) a postupne rozbiť pomerne hustú a komplikovanú sieť bludných ([[blud|deluzórnych]]) konštrukcií. Výsledkom má byť systematická výpomoc pacientovi pri získavaní náhľadu na svoje psychotické prežívanie (čiže aby si uvedomil neskutočnosť svojho prežívania). Zároveň sú [[neuroleptikum|antipsychotiká]] opatrením aj proti návratu [[psychóza|psychózy]], preto je ich nutné užívať dlhodobo.
{|colspan="4" cellspacing="4" width="65%" style="border:1px solid #000000; font:text-align:center; background:#FFFFFF;"
|colspan="4" width="100%" style="text-align:center; background:#9AC0CD"|'''Najčastejšia psychofarmakoterapia schizofrénie'''
|-
!colspan="2" width="50%" style="text-align:center; background:#9AC0CD"|'''Najnovšie antipsychotiká'''
!colspan="2" width="50%" style="text-align:center; background:#9AC0CD"|'''Antidepresíva'''
|-
| !width="25%" style="text-align:center; background:#BFEFFF"|'''Názov liečiva'''
!width="25%" style="text-align:center; background:#BFEFFF"|'''Názov značky lieku'''
| !width="25%" style="text-align:center; background:#BFEFFF"|'''Názov liečiva'''
!width="25%" style="text-align:center; background:#BFEFFF"|'''Názov značky lieku'''
|-
|Aripriprazol
|® Abilify
|Citalopram
|® Citalec, ® Citalopram
|-
|Klozapín
|® Leponex
|Escitalopram
|® Cipralex
|-
|Olanzapín
|® Zyprexa
|Sertralín
|® Zoloft, ® Asentra
|-
|Haloperidol
|® Haloperidol
|Venlafaxín
|® Efectin, ® Alventa
|-
|Risperidon
|® Risperdal, ® Rispen
|Fluoxetín
|® Prozac
|-
|Paloperidon
|® Invega
|Paroxetíniumchlorid
|® Seroxat
|-
|Ziprasidon
|® Geodon, ® Zeldox
|Milnacipram
|® Ixel
|-
|Quetiapín
|® Seroquel
|Duloxetín
|® Cymbalta
|-
|Amisulprid
|® Solian
|Bupropion
|® Wellbutrin
|-
|Sulpirid
|® Dogmatil
|Paroxetín
|® Paxil
|}
Keďže popri schizofrénii býva pomerne často vyjadrený aj [[depresia (psychológia)|depresívny syndróm]] v komorbidite s [[úzkosť|anxiozitou]], používajú sa v rámci psychofarmakoterapeutickej starostlivosti aj [[antidepresívum|antidepresíva]] či [[anxiolytikum|anxiolytiká]]. Antidepresíva sú chemické látky, ktoré najčastejšie inhibujú vychytávanie katecholamínov a [[sérotonín]]u zo [[synapsia (neurológia)|synaptickej štrbiny]] v [[limbický systém|limbicko]]-[[hypotalamus|hypotalamickom]] systéme [[mozog|mozgu]]. Ovplyvňujú aj metabolizmus [[noradrenalín]]u a jeho štrukturálnych zmien, čo má výsledne za cieľ odstrániť [[pesimizmus|pesimistický]] vhľad na realitu, umožniť pacientovi náhľad na svoje depresívne prežívanie a odstraňujú, či aspoň zmierňujú anxietu ([[úzkosť]]).
Je veľmi dôležité, aby schizofrenický pacient dodržiaval dávkovanie liekov tak, ako mu ordinuje [[medicína|lekár]]. Najčastejšími dôvodmi vynechávania dávok sú nežiaduce účinky antipsychotík a antidepresív, prípadná návykovosť anxiolytík a dojem nedostatočnej pomoci. Preto sa rysuje v tejto súvislosti ako podstatná práve rovina vzťahu [[psychiatria|psychiatra]] a pacienta, kde tento vzťah musí byť otvorený, úprimný a musí poskytovať dôveryplné prostredie. Pokiaľ je takéto prostredie vytvorené, pacient sa môže v úplnej miere zverovať lekárovi o nežiaducich účinkoch liekov a o miere ich znášania ([[tolerancia|tolerancie]]). Ak je miera tolerancie nízka, lekár zníži dávkovanie, alebo vymení liek za iný. Treba však dodať, že v prvých [[týždeň|týždňoch]] (2-3 týždne) liečby je dávkovanie vyššie a nežiaduce účinky sú vzhľadom na pacientov nezvyk umocnené, no napriek tomu sa musí počkať, kým sa dostaví relevantný očakávaný účinok. Ak sa nedostaví alebo miera tolerancie je naďalej priveľmi nízka, postupuje sa podľa spomenutého rozvrhu vymeniť liek za iný, tolerujúcejší. Po dosiahnutí remisie (stavu bez [[psychóza|psychózy]]) sa často poberá len tzv. udržovacia dávka, ktorej tolerancia býva obvykle dobrá.
=== Elektrokonvulzívna terapia ===
Hlavný článok: [[Elektrokonvulzívna terapia]]
Pri schizofrénii býva obvyklou v akútnych fázach tzv. [[psychóza|psychotických]] aták [[psychiatria|psychiatrická]] [[terapia]] elektrokonvulziami. Ide o partikulárnu (unilaterálnu) alebo komplexnú (bitemporálnu) stimuláciu hmoty [[mozog|mozgu]] [[elektrický prúd|elektrickým prúdom]]. Elektrokonvulzívna terapia (ECT) sa podáva po šesť až dvanásť procedúr rozvrhnutých dvakrát až trikrát na [[týždeň]]. [[fyzika|Fyzikálne]] hodnoty používaného [[elektrický prúd|elektrického prúdu]] sa v rôznych krajinách líšia, niektoré zdroje uvádzajú 800 [[ampér|mA]] 1 až 6 [[sekunda|sekúnd]], u nás sa používajú najmä hodnoty 300-400 [[ampér|mA]] s [[frekvencia|frekvenciou]] 50 [[Hz]] pri aplikácii 0,2 až 1,5 [[sekunda|sekundy]].<ref name="kafka97">KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 87. ISBN 80-88824-66-4</ref>
Celá procedúra sa realizuje len na takom schizofrenickom pacientovi, ktorý je uvedený do stavu úplnej [[anestéziológia|anestézie]]. V dôsledku tejto [[anestéziológia|anestézie]] sa môžu objaviť niekedy nežiaduce účinky ako zmätenosť, závraty, nevoľnosť, bolesť [[hlava|hlavy]]. Častým nežiaducim účinkom samotných elektrokonvulzií býva dočasná strata krátkodobej [[pamäť|pamäte]], ktorá sa niekedy s horším výstupom, inokedy s lepším výstupom do niekoľkých dní upraví. Efektivita ECT bola najmä v súčinnosti s [[neuroleptikum|antipsychotickou]] [[liek|farmakoterapeutickou]] liečbou preukázaná<ref>http://www.cochrane.org/reviews/en/ab000076.html</ref>, no jej kladné pôsobenie pri znižovaní závažnosti a počtu schizofrenických symptómov sa neraz obmedzuje na obdobie niekoľkých mesiacov. Pri obzvlášť závažných prípadoch je občas nutná tzv. kumulovaná liečba, pri ktorej sa v priebehu akútnej formy využíva ECT niekoľkokrát denne.
=== Psychosociálna terapia ===
Hoci primárne stabilizujúcim zásahom v liečbe schizofrénie sú [[psychofarmakum|psychofarmakoterapeutická]] starostlivosť a [[Elektrokonvulzívna terapia|elektrokonvulzie]], súčasťou procesu celkovej rekonvalescencie je socializácia v rámci rodiny i mimo nej. Schizofrenickí pacienti totiž často prežívajú [[spoločnosť|sociálnu]] utiahnutosť až [[autizmus]], pričom tieto javy majú degeneratívny vplyv na sociálne zručnosti a sociálne aspekty bežného života pacientov. Proces socializácie je začlenený do psychosociálnej terapie, v rámci ktorej sa nacvičujú bežné denné aktivity, zaobstarávanie si základných vecí, ba sa aj nacvičujú pracovné zručnosti (domáce práce, chránené dielne, denné, nočné [[stacionár]]e).<ref name="lajciakova">LAJČIAKOVÁ, Z.: Program od A po Z. ''Ako sa postarať sám o seba''. Bratislava : Liga za duševné zdravie. CN-SE 04SK 06</ref> Psychosociálna terapia býva obvykle sčasti pod vedením sociálneho pracovníka alebo pracovného terapeuta, či pod vedením odborníka na rehabilitáciu. Dôležité miesto má aj [[psychoterapia|psychoterapeut]], s ktorým schizofrenický pacient postupne rieši [[psychiatria|psychiatrické]] a obzvlášť [[psychológia|psychologické]] problémy súvisiace najmä so schizofréniou alebo so vzťahmi v rodine, s priateľom a podobne. Cieľom psychosociálnej terapie je každopádne širokospektrálne prispieť k zlepšeniu [[zdravie|zdravotného]] stavu pacienta či klienta.<ref>http://schizoafektivna-porucha.webnode.sk/psychosocialna-terapia/</ref> [[Psychoterapia]] sa, nasledujúc tento cieľ, zameriava na poskytovanie rád, vzdelávania, na objavenie vlastnej perspektívy či na modelovanie životných situácií tak, aby sa pacient učil zvládať [[stres]] a zodpovednosť. Konzultácie v nemocničnom prostredí sú vhodné pre získanie [[informácia|informácií]] o schizofrénii, o prognóze tohto ochorenia vo svojom vlastnom prípade a o perspektíve do budúcna, snažiac sa docieliť spoluprácu pacienta pre ďalšie, ambulantné doliečovanie (liečenie).
Negatívom resp. rizikom pre psychosociálne terapie je vytvorenie možnej závislosti pacienta od svojho konzultanta.
=== Kultúrno-rekreačná terapia ===
[[kultúra|Kultúrno]]-[[rekreácia|rekreačná]] terapia nie je vždy uprednostňovaná, avšak zohráva nemalú úlohu v spestrení niekedy monotónneho a [[emócia|emočne]] plochého, či dokonca [[spoločnosť|sociálne]] uzavretého života schizofrenických pacientov. Má vplyv na rozvoj [[osobnosť|osobnosti]] a výborne dopĺňa liečebné ciele ostatných [[medicína|medicínskych]] procedúr.<ref name="kafka97"/> Pomáha tiež k zvýšeniu [[sebavedomie|sebavedomia]], [[asertivita|asertivity]], napomáha k sebamonitoringu pacienta, čo v praxi znamená realizáciu vlastnej sebaterapie ([[autoterapia]]).<ref name="schizafek">http://schizoafektivna-porucha.webnode.sk/kulturno-rekreacna-terapia/</ref>
{|cellpadding="3" cellspacing="3" width="77%" style="border:1px solid #000000; text-align:left; background:#9AC0CD"
| '''Kultúrna terapia''' zahŕňa najmä
|-
|width="77%" style="text-align:left; background:#FFFFFF" |
* výchovno-formačné činnosti (vzdelávanie, sebavzdelávanie, [[jazyk (lingvistika)|jazykové]] kurzy, [[prednáška|prednášky]], školy tretieho veku a pod.),
* [[arteterapia|arteterapiu]] (maľovanie, modelovanie, vyšívanie, šitie, [[fotografia|fotografovanie]], práca s [[drevo]]m, varenie, pečenie atď.),
* [[biblioterapia|biblioterapiu]] (čítanie [[kniha|kníh]], [[časopis]]ov, [[noviny|novín]], ďalej písomná [[umenie|umelecká]] tvorba, [[blog]]ovanie atď.),
* [[muzikoterapia|muzikoterapiu]] (hra na [[hudobný nástroj]], spev, pasívne počúvanie [[hudba|hudby]],…),
* telesnú výchovu a [[šport]] (posilňovanie, [[bicykel|bicyklovanie]], plávanie, kolektívne športové hry a pod.),
* návštevy [[múzeum|múzeí]], [[divadlo|divadla]], [[kino|kina]], [[amfiteáter|amfiteátrov]], sledovanie [[televízia|televízie]].
|-
|cellpadding="3" cellspacing="3" width="77%" style="text-align:left; background:#9AC0CD"|'''Rekreačná terapia''' zahŕňa najmä
|-
|width="50%" style="text-align:left; background:#FFFFFF"|
* [[kúpele|kúpeľnú]] liečbu,
* prechádzky po vonku, nakupovanie,
* [[turistika|turistiku]] do [[príroda|prírody]] alebo k umelým pamiatkam,
* prechádzky so [[pes|psom]], hry so [[zviera]]tami (najmä s [[kôň|koňmi]]),
* spoločenské hry.<ref>''Tabuľka prevzatá s dovolením autora webovej stránky'' http://schizoafektivna-porucha.webnode.sk/kulturno-rekreacna-terapia</ref>
|}
== Prognóza ==
Prognózu pre túto chorobu je ťažké určiť, pretože sa neustále menia lieky i liečebné postupy.
Avšak retrospektívne štúdie ukazujú, že asi tretina sa vylieči úplne, tretina vykazuje známky zlepšenia, avšak nie úplné vyliečenie a tretina zostáva chorá. Prognóza do značnej miery závisí aj od rýchlosti jej diagnózy a od veku, kedy vznikne; čím je postihnutý jedinec mladší, tým je [[prognóza]] schizofrénie horšia.
== Schizofrénia a drogy ==
Schizofrénia môže byť spustená silným užívaním stimulantov alebo halucinogénnych drog, no podľa niektorých zdrojov musí byť prítomná aj predispozícia k tomuto ochoreniu. Existujú však fakty poukazujúce na to, že drogy môžu zapríčiniť recidívu v prípade liečenej schizofrénie.
V súčasnosti rastie presvedčenie, že [[konope]] môže byť spúšťačom vývoja schizofrénie. Najnovšie štúdie naznačujú, že konope nie je ani nutný ani postačujúci faktor rozvoja schizofrénie, ale že významne zvyšuje riziko vzniku schizofrénie a môže byť iným významným príčinným faktorom.<ref>{{Citácia periodika |meno=Geoffrey |priezvisko=Davies |meno2=Joy |priezvisko2=Welham |meno3=David |priezvisko3=Chant |spoluautori=et al. |rok=2003 |titul=A systematic review and meta-analysis of Northern Hemisphere season of birth studies in schizophrenia |periodikum=Schizophrenia Bulletin |ročník=29 |číslo=3 |strany=587–593 |pmid=14609251 |url=http://schizophreniabulletin.oxfordjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=14609251 |jazyk=po anglicky}}</ref>
== Schizofrénia a násilie ==
Aj keď sa schizofrénia v médiách niekedy spája s násilím, iba minimum ľudí so schizofréniou sa stáva násilnými a iba u malej skupiny ľudí, ktorí spáchali násilný kriminálny čin, bola schizofrénia diagnostikovaná.
Výskumy naznačujú, že spolu so schizofréniou dochádza k miernemu nárastu rizika násilnosti, aj to väčšinou iba pre malú skupinu pacientov, pre ktorých sa násilie spája so zneužívaním, falošnými predstavami o hrozbách a prenasledovaní alebo pre pacientov, u ktorých bola zastavená liečba predchádzajúceho násilného správania.{{Bez citácie}}
Pre najvážnejšie násilné činy dlhodobé nezávislé štúdie usvedčených vrahov na Novom Zélande<ref>{{Citácia periodika |meno=Alexander I F |priezvisko=Simpson |meno2=Brian |priezvisko2=Mckenna |meno3=Andrew |priezvisko3=Moskowitz |spoluautori=et al. |mesiac=november |rok=2004 |titul=Homicide and mental illness in New Zealand, 1970-2000 |periodikum=The British Journal of Psychiatry |ročník=185 |číslo=5 |strany=394–398 |doi=10.1192/bjp.185.5.394 |pmid=15516547 |jazyk=po anglicky}}</ref> a vo Švédsku<ref>{{Citácia periodika |meno=Seena |priezvisko=Fazel |meno2=Martin |priezvisko2=Grann |mesiac=november |rok=2004 |titul=Psychiatric morbidity among homicide offenders: a Swedish population study |periodikum=The American Journal of Psychiatry |ročník=161 |číslo=11 |strany=2129–2131 |doi=10.1176/appi.ajp.161.11.2129 |pmid=15514419 |jazyk=po anglicky}}</ref> ukázali, že len u 8,7 až 8,9 % bola predtým diagnostikovaná schizofrénia.
Ďalší výskum ukázal, že osoby s diagnostikovanou schizofréniou sa stávajú skôr obeťami ako páchateľmi násilných trestných činov.{{Bez citácie}}
Existuje dôvod domnievať sa, že u niektorých ľudí lieky, ktoré sa používajú na liečbu schizofrénie môžu spôsobiť zvýšenie rizika násilia, najčastejšie pri vzrušení vyvolanom liekom [[akatízia]], a [[vedľajší efekt|vedľajšími efektmi]] pripisovanými [[antipsychotikum|antipsychotikám]].{{Bez citácie}} Podobne týranie v mladosti môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika násilia v dospelosti ako aj k vzniku schizofrénie.{{Bez citácie}}
== Pozri aj ==
* [[psychóza]]
* [[duševná choroba]]
* [[schizoafektívna porucha]]
== Známe osobnosti postihnuté schizofréniou ==
* [[Vincent van Gogh]] maliar
* [[Antonin Artaud]] (herec, básnik, umelec, divadeľný filozof)
* [[Syd Barrett]] (zakladajúci člen [[Pink Floyd]])
* [[Buddy Bolden]] ([[jazz]]ový priekopník)
* [[Clara Bow]] (herečka)
* [[Philip K. Dick]] (spisovateľ [[Vedecká fantastika|science fiction]])
* [[Eduard Einstein]] ([[Albert Einstein|Albertov]] syn)
* The [[Genain quadruplets]] (skupina štyroch dievčat, ktoré všetky postihla schizofrénia)
* [[Peter Green]] (zakladateľ rockovej skupiny [[Fleetwood Mac]])
* [[Jim Gordon]] (bubeník rockovej skupiny [[Derek and the Dominos]])
* [[Zelda Fitzgerald]] (maliarka a žena [[F. Scott Fitzgerald]]a)
* [[James Tilly Matthews]] (objekt prvej psychiatrickej štúdie vydanej v knižnej forme)
* [[William Chester Minor]] (vojenský chirurg a hlavný prispievateľ do ''Oxford English Dictionary'')
* [[John Forbes Nash]] (matematik a objekt knihy a filmu ''[[A Beautiful Mind]]'')
* [[Vaslav Nijinsky]] (baletný tanečník a choreograf)
* [[Joshua A. Norton]] (prehlásil sa panovníkom [[Spojené štáty|USA]] a ochrancom [[Mexiko|Mexika]])
* [[Gene Ray]] (samozvaný doktor kubizmu)
* [[Daniel Paul Schreber]] (nemecký sudca)
* [[Phil Spector]] (hudobný producent)
* [[Nancy Spungeon]] (priateľka [[Sid Vicious|Sida Viciousa]] z punkovej skupiny [[Sex Pistols]])
* [[Mark Vonnegut]] (syn spisovateľa [[Kurt Vonnegut|Kurta Vonneguta]])
* [[Louis Wain]] (umelec)
* [[Wesley Willis]] (hudobník)
* [[Brian Wilson]] (skladateľ a člen skupiny [[the Beach Boys]])
* [[Adolf Wölfli]] (umelec v tradícii [[art brut]] (surového umenia))
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Schizophrenia|wikt=schizofrénia}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.dusevnezdravie.sk Liga za duševné zdravie Slovenskej republiky] → [http://www.dusevnezdravie.sk/dus_poruchy_schizo.htm]
* [http://www.schizofrenia.szm.sk Choroba | schizofrénia]
* [http://www.janssen-cilag.sk/buxus/generate_page.php3?page_id=361 Manažment liečby schizofrénie]
* [http://www.svetzdravia.sk/sz/ochorenie/132/80/Schizofrenia.html heslo na "svete zdravia.sk"]
* [http://www.narodnaobroda.sk/clanok/27266/Stigma-menom-schizofrenia/ článok v národnej obrode]
* [http://www.webpark.cz/honza-benda/krize/diplom00.html mystika a schizofrénie rigorózna práca]
* [http://osel.cz/index.php?obsah=6&clanek=4285 Toxoplasma gondii a schizofrénia]
* [http://osel.cz/index.php?clanek=399 Myelin a schizofrénia]
* [http://www.alternativementalhealth.com/articles/causesofschizophrenia.htm 29 príčin schizofrénie podľa psychiatra Pfeiffera]
[[Kategória:F20 Schizofrénia]]
| |||