Downov syndróm: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obr
Preklad z anglického článku: Down syndrome. Kapitola: Epidemiology.
Riadok 32:
| Zdroj štatistiky-muži =
|Symptómy=Oneskorený fyzický rast, charakteristické črty tváre, mierne až stredne ťažké mentálne postihnutie|Rizikové faktory=Vyšší vek matky, výskyt dieťaťa s DS v rodine|Diagnostika=Prenatálny skríning, genetické testovanie|Prognóza=Priemerná dĺžka života 50 až 60 rokov (rozvinuté krajiny)|Početnosť=5,4 miliónov (0,1 %)}}
'''Downov syndróm''' (iné názvy: '''Downova choroba, [[trizómia]] 21''', staršie: '''mongolizmus''') je vrodenývrodené defektochorenie spôsobenýspôsobené spravidla prebytočnýmnadpočetným [[chromozóm]]om načíslo 21. chromozómovom(trizómia páre21). NavonokFenotypovo sa prejavuje abnormalitami v štruktúre a funkcii telaorganizmu.
 
Downov syndróm (DS) je najčastejším ochorením spôsobeným poruchou chromozómov. Vyskytuje sa až na niekoľko výnimiek náhodne. Existuje však jasná súvislosť medzi pravdepodobnosťou výskytu voľnej trizómie 21 a vekom matky. Kým(viď ukapitola žien mladších ako 25 rokov bolo dieťa s Downovho syndrómu frekvenciou 1:1500, u 30-ročnej ženy je vekové riziko Downovho syndrómu 1:910, u 35-ročnej ženy je vekové riziko Downovho syndrómu 1:380, u 40-ročnej ženy je vekové riziko Downovho syndrómu 1:110.<ref>http://sk.gendiagnosztika"incidencia").hu/ganova-diagnostika/skrining-downovho-syndromu-podrobnosti/</ref> U ľudí s DS sa 21. chromozóm alebo jeho časť vyskytuje v každej bunke namiesto zvyčajného dvojnásobku trojnásobne – ide o tzv. trizómiu 21. To znamená, že v každej bunke je 47 chromozómov namiesto 46. Väčšinou existuje strojnásobenie celého chromozómu (voľná [[trizómia]]). Zriedkavá je translokačná trizómia, pri ktorej sa nadpočetný úsek chromozómu 21 translokuje na iný chromozóm. Len pri translokačnej trizómii 21 môže byť prenášačom jeden z rodičov, následkom toho sa môže v jednej rodine narodiť viac detí s DS. U takéhoto rodiča možno dokázať translokáciu (premiestnenie chromozómového materiálu). Určitá časť jedného chromozómu sa deletuje a následne zabuduje do iného chromozómu. PretožeNakoľko nedošlo k strate, ani k duplikácii chromozómového úseku (genetického materiálu), nemánepredstavuje to pre postihnutého žiadne zdravotné následky. Žiadny genetický materiál sa nestratil ani nepribudol. Translokácia však môže predstavovať problém, keď jedinec s translokáciou plánuje mať potomka. Voľná trizómia, sa ale vyskytuje náhodne a pravdepodobnosť ochorenia dieťaťa sa zvyšuje s vekom matky. Za príčinu sa tiež považuje pôsobenie exogénnych faktorov (ionizačné žiarenie, [[vírus]]y, chemikálie).
 
Downov syndróm možno identifikovať počas tehotenstva prenatálnym skríningom, po ktorom nasleduje diagnostické testovanie alebo po narodení priamym pozorovaním a genetickým testovaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How do health care providers diagnose Down syndrome?|url=http://www.nichd.nih.gov/health/topics/down/conditioninfo/diagnosis|vydavateľ=http://www.nichd.nih.gov/|dátum prístupu=2019-09-15|jazyk=en}}</ref> V mnohých prípadoch sa gravidita s diagnostikovaným DS (odhalený v rámci skríningu gravidných žien) ukončuje [[Interrupcia|umelým prerušením tehotenstva]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Prenatal diagnosis of Down syndrome: a systematic review of termination rates (1995-2011)|url=http://dx.doi.org/10.1002/pd.2910|periodikum=Prenatal Diagnosis|dátum=2012-02|dátum prístupu=2019-09-15|ročník=32|číslo=2|strany=142–153|issn=0197-3851|doi=10.1002/pd.2910|meno=Jaime L.|priezvisko=Natoli|meno2=Deborah L.|priezvisko2=Ackerman|meno3=Suzanne|priezvisko3=McDermott}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Termination rates after prenatal diagnosis of Down syndrome, spina bifida, anencephaly, and Turner and Klinefelter syndromes: a systematic literature review|url=http://dx.doi.org/10.1002/(sici)1097-0223(199909)19:9<808::aid-pd637>3.3.co;2-2|periodikum=Prenatal Diagnosis|dátum=1999-09|dátum prístupu=2019-09-15|ročník=19|číslo=9|strany=808–812|issn=0197-3851|doi=10.1002/(sici)1097-0223(199909)19:9<808::aid-pd637>3.3.co;2-2|meno=Caroline|priezvisko=Mansfield|meno2=Suellen|priezvisko2=Hopfer|meno3=Theresa M.|priezvisko3=Marteau}}</ref> Počas života sa odporúča dospelým jedincom s DS pravidelný skríning zdravotných problémov bežne sa vyskytujúcich pri Downovom syndróme (napr. [[Sivý zákal|katarakta]] alebo strata sluchu).<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Health and disease in adults with Down syndrome|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23381164|periodikum=Tidsskrift for Den Norske Laegeforening: Tidsskrift for Praktisk Medicin, Ny Raekke|dátum=2013-02-05|dátum prístupu=2019-09-15|ročník=133|číslo=3|strany=290–294|issn=0807-7096|doi=10.4045/tidsskr.12.0390|poznámky=PMID: 23381164|meno=Eva Albertsen|priezvisko=Malt|meno2=Renate Charlotte|priezvisko2=Dahl|meno3=Trine Marie|priezvisko3=Haugsand}}</ref>
Riadok 189:
==== Translokácia ====
Nadpočetný genetický materiál 21. chromozómu sa môže vyskytnúť aj v dôsledku Robertsonovej translokácie (2 – 4 % prípadov).<ref name=":20" /><ref name=":23">{{Citácia knihy|priezvisko=David|meno=A.K.|titul=Family Medicine Principles and Practice|vydanie=6|vydavateľ=NY: Springer New York|miesto=New York|rok=2013|isbn=978-0-387-21744-4|strany=142}}</ref> V dôsledku translokácie je dlhé rameno chromozómu 21 pripojené k inému chromozómu, často ku chromozómu 14.<ref name=":24">{{Citácia knihy|titul=Human heredity : principles and issues|url=http://worldcat.org/oclc/1027900487|vydavateľ=Brooks/Cole|rok=2013|isbn=978-1-133-10863-4|priezvisko=Cummings, Michael R.}}</ref> Zápis mužského karyotypu je 46, XY, t(14q21q).<ref name=":24" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Yen & Jaffe's Reproductive Endocrinology|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-1-4160-4907-4.00038-3|vydavateľ=Elsevier|rok=2009|isbn=978-1-4160-4907-4|strany=xi|meno=Jerome F.|priezvisko=Strauss|meno2=Robert L.|priezvisko2=Barbieri}}</ref> Translokácia môže byť prítomná u jedného z rodičov alebo môže vzniknúť ''de novo''.<ref name=":25">{{Citácia knihy|titul=Child neurology|url=http://worldcat.org/oclc/1109357030|vydavateľ=Lippincott Williams & Wilkins|rok=2005|isbn=0-7817-5104-7|priezvisko=Menkes, John H., 1928- Sarnat, Harvey B. Maria, Bernard L.}}</ref> Rodič, u ktorého je prítomná translokácia, je obvykle fyzicky a psychicky zdravý,<ref name=":24" /> avšak, v priebehu oogenézy alebo [[Spermia|spermatogenézy]] existuje vyššia pravdepodobnosť vytvorenia reprodukčných buniek s nadpočetným genetickým materiálom 21. chromozómu.<ref name=":23" /> Ak sa translokácia vyskytuje u matky, výskyt narodenia dieťaťa s DS je 15 %, ak je translokácia prítomná u otca, pravdepodobnosť je 5 %.<ref name=":25" /> Výskyt tohto typu Downovho syndrómu nesúvisí s vekom matky. Niektorí jedinci bez DS môžu translokáciu zdediť, a tak sa u nich vyskytuje vyššia pravdepodobnosť narodenia potomka s DS. Uvedený fenomén je známy ako familiárny výskyt Downovho syndrómu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Chromosome abnormalities and genetic counseling|url=http://worldcat.org/oclc/875774375|vydavateľ=Oxford University Press|rok=cop. 2012|isbn=978-0-19-537533-6|priezvisko=Gardner, R. J. McKinlay.}}</ref>
 
== Incidencia ==
Najbežnejšou chromozomálnou abnormalitou u ľudí je práve Downov syndróm. Od roku 2010 je celosvetová incidencia DS 1:1 000 narodených a má za následok asi 17 000 úmrtí. Zvýšená incidencia je zaznamenaná v krajinách, v ktorých nie je povolená [[interrupcia]] a v krajinách, v ktorých sa [[gravidita]] vyskytuje častejšie v neskoršom veku, keďže vznik DS môže byť zapríčinený aj vyšším vekom matky. Kým vo veku 20 rokov je [[Incidencia (medicína)|incidencia]] výskytu 1:1 441, vo veku 30 rokov je to 1:959, vo veku 40 rokov 1:84 a vo veku 50 rokov až 1:44. Aj keď pravdepodobnosť stúpa s vekom matky, 70 % detí s Downovým syndrómom sa narodilo ženám vo veku 35 rokov a menej, nakoľko najviac detí sa rodí matkám práve pod touto vekovou hranicou. Vyšší vek otca taktiež predstavuje rizikový faktor, avšak iba u žien starších ako 35 rokov.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2010.|url=http://worldcat.org/oclc/851658415|priezvisko=Lozano, Rafael Naghavi, Mohsen Foreman, Kyle Lim, Stephen Shibuya, Kenji Aboyans, Victor Abraham, Jerry Adair, Timothy Aggarwal, Rakesh Ahn, Stephanie Y Alvarado, Miriam Anderson, H Ross Anderson, Laurie M Andrews, Kathryn G Atkinson, Charles Baddour, Larry M Barker-Collo, Suzanne Bartels, David H Bell, Michelle L Benjamin, Emelia J Bennett, Derrick Bhalla, Kavi Bikbov, Boris Bin Abdulhak, Aref Birbeck, Gretchen Blyth, Fiona Bolliger, Ian Boufous, Soufiane Bucello, Chiara Burch, Michael Burney, Peter Carapetis, Jonathan Chen, Honglei Chou, David Chugh, Sumeet S Coffeng, Luc E Colan, Steven D Colquhoun, Samantha Colson, K Ellicott Condon, John Connor, Myles D Cooper, Leslie T Corriere, Matthew Cortinovis, Monica De Vaccaro, Karen Courville Couser, William Cowie, Benjamin C Criqui, Michael H Cross, Marita Dabhadkar, Kaustubh C Dahodwala, Nabila De Leo, Diego Degenhardt, Louisa Delossantos, Allyne Denenberg, Julie Des Jarlais, Don C Dharmaratne, Samath D Dorsey, E Ray Driscoll, Tim Duber, Herbert Ebel, Beth Erwin, Patricia J Espindola, Patricia Ezzati, Majid Feigin, Valery Flaxman, Abraham D Forouzanfar, Mohammad H Fowkes, Francis Gerry R Franklin, Richard Fransen, Marlene Freeman, Michael K Gabriel, Sherine E Gakidou, Emmanuela Gaspari, Flavio Gillum, Richard F Gonzalez-Medina, Diego Halasa, Yara A Haring, Diana Harrison, James E Havmoeller, Rasmus Hay, Roderick J Hoen, Bruno Hotez, Peter J Hoy, Damian Jacobsen, Kathryn H James, Spencer L Jasrasaria, Rashmi Jayaraman, Sudha Johns, Nicole Karthikeyan, Ganesan Kassebaum, Nicholas Keren, Andre Khoo, Jon-Paul Knowlton, Lisa Marie Kobusingye, Olive Koranteng, Adofo Krishnamurthi, Rita Lipnick, Michael Lipshultz, Steven E Ohno, Summer Lockett Mabweijano, Jacqueline Macintyre, Michael F Mallinger, Leslie March, Lyn Marks, Guy B Marks, Robin Matsumori, Akira Matzopoulos, Richard Mayosi, Bongani M Mcanulty, John H Mcdermott, Mary M McGrath, John Mensah, George A Merriman, Tony R Michaud, Catherine Miller, Matthew Miller, Ted R Mock, Charles Mocumbi, Ana Olga Mokdad, Ali A Moran, Andrew Mulholland, Kim Nair, M Nathan Naldi, Luigi Narayan, K M Venkat Nasseri, Kiumarss Norman, Paul O'Donnell, Martin Omer, Saad B Ortblad, Katrina Osborne, Richard Ozgediz, Doruk Pahari, Bishnu Pandian, Jeyaraj Durai Rivero, Andrea Panozo Padilla, Rogelio Perez Perez-Ruiz, Fernando Perico, Norberto Phillips, David Pierce, Kelsey Pope, C Arden Porrini, Esteban Pourmalek, Farshad Raju, Murugesan Ranganathan, Dharani Rehm, Jürgen T Rein, David B Remuzzi, Guiseppe Rivara, Frederick P Roberts, Thomas De León, Felipe Rodriguez Rosenfeld, Lisa C Rushton, Lesley Sacco, Ralph L Salomon, Joshua A Sampson, Uchechukwu Sanman, Ella Schwebel, David C Segui-Gomez, Maria Shepard, Donald S Singh, David Singleton, Jessica Sliwa, Karen Smith, Emma Steer, Andrew Taylor, Jennifer A Thomas, Bernadette Tleyjeh, Imad M Towbin, Jeffrey A Truelsen, Thomas Undurraga, Eduardo A Venketasubramanian, N. Vijayakumar, Lakshmi Vos, Theo Wagner, Gregory R Wang, Mengru Wang, Wenzhi Watt, Kerrianne Weinstock, Martin A Weintraub, Robert Wilkinson, James D Woolf, Anthony D Wulf, Sarah Yeh, Pon-Hsiu Yip, Paul Zabetian, Azadeh Zheng, Zhi-Jie Lopez, Alan D Murray, Christopher J L Almazroa, Mohammad A Memish, Ziad A}}</ref><ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Revised estimates of the maternal age specific live birth prevalence of Down's syndrome|url=http://dx.doi.org/10.1136/jms.9.1.2|periodikum=Journal of Medical Screening|dátum=2002-03|dátum prístupu=2020-07-03|ročník=9|číslo=1|strany=2–6|issn=0969-1413|doi=10.1136/jms.9.1.2|meno=J.K.|priezvisko=Morris|meno2=D.E.|priezvisko2=Mutton|meno3=E.|priezvisko3=Alberman}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Paternal Influences on Human Reproductive Success|url=http://worldcat.org/oclc/916522618|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2013|isbn=978-1-107-02448-9|priezvisko=Carrell, Douglas T.}}</ref>
 
== Prognóza ==