Kazachstan: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 4 mesiacmi
d (→‎Iné projekty: wikt=Kazachstan)
 
Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. [[1723]] porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke [[Jaik]] (teraz [[Ural (rieka)|Ural]]). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku [[kozáci]], ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny [[Alma-Ata]]. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.
 
Až do revolúcie roku [[1917]] bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila [[meď]] a [[zlato]]. Počas [[Ruská občianska vojna|revolúcie]] sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca [[1920]]. Už [[20. august]]a toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia [[celina|celiny]], ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej [[Pôda|pôdy]] odviata [[vietor|vetrom]]. Po vyhlásení nezávislosti roku [[1991]] utieklo z krajiny mnoho obyvateľov Ruskejruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je [[Nursultan Nazarbajev|Nursultan A. Nazarbajev]], ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený [[1. december|1. decembra]] [[1991]]. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku [[2007]], na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana [[Nur Otan]] s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia [[OBSE]] voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň. 15. marca 2019, po 30 rokoch pri moci, oznámil [[Nursultan Nazarbajev]] svoju rezignáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Kazakhstan’s president announces resignation
| url = http://tass.com/world/1049367
Anonymný používateľ