Apicius: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Jazyk: ow |
ow |
||
Riadok 6:
== Kapitoly ==
Text je rozčlenenený do desiatich častí (kníh), z ktorých každá má grécky titul písaný latinkou:<ref>Barbara Flower, Elisabeth Rosenbaum: ''Apicius, The Roman cookery book''. Londýn, Harrap, 1958</ref> <ref>Magdalena Beranová, Jaroslav Řešátko: ''Jak se jedlo ve starověku. Římská kuchařka''. Praha, Libri, 2000</ref>
# ''Epimeles'', Starostlivý kuchár
# ''Sarcoptes'', O sekanom mäse
Řádek 34 ⟶ 32:
== Datovanie ==
Knihu ako celok je ťažké datovať, pretože v kuchárskych knižkách môže mať každý jeden recept svoju vlastnú históriu a niektoré predpisy môžu byť oveľa staršie než iné. Ako orientačný bod môže slúžiť recept na uchovanie ustríc (''Apic. 1,12'') a zmienka u [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]], ktorý takýto recept pripisuje Apiciovi žijúcemu v časoch [[Traján]]a okolo roku 115 – časť zbierky receptov teda existovala možno už okolo tohto dátumu. Druhý orientačný bod poskytuje [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|sv. Hieronym]] svojimi slovami ''Paxamus et Apicius semper in manibus'' ([[Paxamos]] a Apicius sú vždy po ruke). Píšuc to okolo roku 400 sv. Hieronym nepochybne menoval dve súdobé kuchárske knihy. K tomuto treba dodať skutočnosť, že absolútne nič v ''Apiciovi'' nenaznačuje existenciu [[Kresťanstvo|kresťanstva]] – napríklad tam nie sú žiadne jedlá určené na [[pôst]]ne dni, ako to bolo nevyhnutné a bežné v časoch [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. A keďže [[kresťanstvo]], už všeobecne rozšírené, sa oficiálnym náboženstvom [[
== Interpretácia ==
Historický význam ''Apicia'' spočíva v tom, že je akýmsi kľúčom k podstate kuchárskeho umenia v
O niečo neskorší podobný kulinárny text, ''Apici excerpta a Vinidario'' ([[Vinidarius|Vinidariove]] výňatky z Apicia), nemá užšiu súvislosť s ''Apiciom'', ako ho poznáme v dnešnej podobe.
|