Apicius: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ow
Riadok 6:
 
== Kapitoly ==
 
Text je rozčlenenený do desiatich častí (kníh), z ktorých každá má grécky titul písaný latinkou:<ref>Barbara Flower, Elisabeth Rosenbaum: ''Apicius, The Roman cookery book''. Londýn, Harrap, 1958</ref> <ref>Magdalena Beranová, Jaroslav Řešátko: ''Jak se jedlo ve starověku. Římská kuchařka''. Praha, Libri, 2000</ref>
 
# ''Epimeles'', Starostlivý kuchár
# ''Sarcoptes'', O sekanom mäse
Řádek 34 ⟶ 32:
 
== Datovanie ==
Knihu ako celok je ťažké datovať, pretože v kuchárskych knižkách môže mať každý jeden recept svoju vlastnú históriu a niektoré predpisy môžu byť oveľa staršie než iné. Ako orientačný bod môže slúžiť recept na uchovanie ustríc (''Apic. 1,12'') a zmienka u [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]], ktorý takýto recept pripisuje Apiciovi žijúcemu v časoch [[Traján]]a okolo roku 115 – časť zbierky receptov teda existovala možno už okolo tohto dátumu. Druhý orientačný bod poskytuje [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|sv. Hieronym]] svojimi slovami ''Paxamus et Apicius semper in manibus'' ([[Paxamos]] a Apicius sú vždy po ruke). Píšuc to okolo roku 400 sv. Hieronym nepochybne menoval dve súdobé kuchárske knihy. K tomuto treba dodať skutočnosť, že absolútne nič v ''Apiciovi'' nenaznačuje existenciu [[Kresťanstvo|kresťanstva]] – napríklad tam nie sú žiadne jedlá určené na [[pôst]]ne dni, ako to bolo nevyhnutné a bežné v časoch [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. A keďže [[kresťanstvo]], už všeobecne rozšírené, sa oficiálnym náboženstvom [[Rímskaďumbier ríša(korenie)|rímskeho impéria]] stalo do polovice 4. storočia, je odôvodnený predpoklad, že ''Apicius'', ako ho poznáme v dnešnej podobe, bol skompletizovaný pred týmto časovým horizontom a je zhruba ten istý, ako ho poznal Hieronym.
 
== Interpretácia ==
Historický význam ''Apicia'' spočíva v tom, že je akýmsi kľúčom k podstate kuchárskeho umenia v [[Rímska ríša|rímskejRímskej ríši]]. Z tohto hľadiska často dosvedčuje to, čo poznáme z iných písomných prameňov: prináša napríklad recepty na niektoré jedlá, o ktorých sú zmienky v historických textoch. Potvrdzuje dôležitosť mäsa a mäsových [[Omáčka|omáčok]] v drahej a nákladnej rímskej kuchyni i používanie celého sortimentu exotických a vzácnych [[Korenina|korenín]] v takýchto pokrmoch. Dokladá určitú záľubu v prekvapujúcich jedlách v duchu zásady, aby nikto pri stole nespoznal, čo vlastne je (''ad mensam nemo agnoscet quid manducet'', ''Apic. 4,2,12''). Okrem rybacej omáčky [[garum]] (v ''Apiciovi'' sa používa latinský termín ''liquamen'') sú najčastejšími prísadami [[čierne korenie]], [[ligurček]], [[rímska rasca]], zvarený mušt ([[defrutum]]), [[ruta]], [[Koriander siaty|koriander]], [[med]], vínny [[ocot]] a [[olivový olej]].
 
O niečo neskorší podobný kulinárny text, ''Apici excerpta a Vinidario'' ([[Vinidarius|Vinidariove]] výňatky z Apicia), nemá užšiu súvislosť s ''Apiciom'', ako ho poznáme v dnešnej podobe.