| Popis osoby = slovenský etnológ, folklorista,<br> filológ a kultúrny historik
| Portrét =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dnv|1936|2|20}}
| Miesto narodenia = [[Kurov]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Manželka =
| Manžel =
| Partnerka =
| Partner =
| Deti =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
Prof. PhDr. '''Mikuláš Mušinka''' DrSc. (* [[20. február]] [[1936]], [[Kurov]]) je slovenský etnológ, folklorista, filológ a kultúrny historik.
Študoval na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry, v Prahe. V roku 1967 obhájil na Karlovej univerzite v Prahe kandidátsku dizertačnú prácu. V rokoch 1960 – 72 pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. V rokoch 1972 – 90 pracoval pre svoje politické názory mimo odboru. Od roku 1990 – 2001 prednášal na katedre ukrajinistiky FF UPJŠ v Prešove. Skúmal folkór Ukrajincov a Rusínov na Slovensku a v menšinovom prostredí vo svete a osobnosti ukrajinskej kultúry. V roku 1991 sa stal docentom a roku 1995 profesorom na Ukrajinskej slobodnej univerzite v Mníchove. Je mimoriadne publikačne činný. Úzko spolupracoval s folklórnym hnutím a masovými médiami. Jeho dielo bolo ocenené najmä na Ukrajine a v ukrajinských minoritný komunitách.▼
== Životopis ==
Mikuláš (Mykola) MušinkaNarodil sa narodil v rodine roľníka[[roľník]]a. Dobrá znalosť agrikultúrneho prostredia a tradičnej kultúry predznamenala jeho profesijné smerovanie Mikuláša Mušinku. Aj postupné formovanie, hľadanie a uvedomovanie si vlastnej etnickej identity prispelo k jeho záujmu o jazyk, kultúru a špecifiká v spôsobe života rusínsko-ukrajinského obyvateľstva na severovýchode Slovenska. Gymnaziálne štúdiá absolovalabsolvoval v Prešove[[Prešov]]e.<br> Po maturitných skúškachmaturite (1953) M. Mušinka pokračoval štúdiom ruského jazyka a literatúry na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry, v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1967]] obhájil na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe kandidátsku dizertačnú prácu.
V rokoch [[1960]] – 72[[1972]] pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Spolu s Michalom Hirjakom sa zameriavali na výskum folklóru rusínsko-ukrajinského obyvateľstva východného Slovenska a vydali celé série folklórnych materiálov. V rokoch 1972 – 90[[1990]] pracoval pre svoje politické názory mimo odboru. Keďže sa prihlásil k manifestu ''2000 slov'' a zapojil sa do protestov proti prítomnosti okupačných vojsk, po nástupe normalizácie sa ho dotkli viaceré reštriktívne opatrenia. V roku [[1971]] ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ) a o niekoľko mesiacov dostal výpoveď zo zamestnania. Asi po polroku bez zamestnania sa v roku [[1972]] uchádzal o miesto dojiča kráv v Jednotnom roľníckom družstve v Kurove, neskôr pracoval ako kurič v Prešove. Tým sa začala jeho „robotnícka anabáza“ a paradoxne, obdobie bohaté na vedecko-výskumnú a publikačnú činnosť. ''V rokoch 1972 – 1990 uverejnil na Západe päť kníh a viac ako 150 vedeckých štúdií, vedecko-populárnych článkov a recenzií.'' Za sériu prác o dejinách folkloristiky získal na UPJŠ v Prešove titul PhDr. a ako tajomník Výskumného ústavu ukrajinistiky začal spolupracovať s inými rovnako zameranými pracoviskami nielen na Ukrajine, ale aj v západnej Európe, USA a Kanade. Od roku 1990 – 2001 prednášal na katedre ukrajinistiky FF UPJŠ v Prešove.
▲Študoval na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry, v Prahe. V roku 1967 obhájil na Karlovej univerzite v Prahe kandidátsku dizertačnú prácu. V rokoch 1960 – 72 pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. V rokoch 1972 – 90 pracoval pre svoje politické názory mimo odboru. Od roku 1990 – [[2001]] prednášal na katedre ukrajinistiky FF UPJŠ v Prešove. Skúmal folkór[[folklór (kultúra)|folklór]] Ukrajincov a Rusínov na Slovensku a v menšinovom prostredí vo svete a osobnosti ukrajinskej kultúry. V roku [[1991]] sa stal docentom[[docent]]om a roku 1995 [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na Ukrajinskej slobodnej univerzite v Mníchove[[Mníchov]]e. Je mimoriadne publikačne činný. Úzko spolupracoval s folklórnym hnutím a masovými médiami. Jeho dielo bolo ocenené najmä na Ukrajine a v ukrajinských minoritný komunitách.
