Spišský záloh: Rozdiel medzi revíziami

'''Spišský záloh''' alebo '''poľský záloh''' bolo zálohovanie 34 [[Spiš (región) |spišských]] miest a obcí Poľsku od [[8. november|8. novembra]] [[1412]] do [[9. november|9. novembra]] [[1772]]. VPo poľskýchdobu prameňoch360 sarokov, bolo zálohovanétoto územie označujedo určitej miery odtrhnuté od [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a patrilo pod správu [[Poľsko|Poľska]]. Tieto enklávy boli Poľsku pôvodne dočasne odovzdané uhorským kráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] ako ''starostwoforma spiskie''ručenia za splatenie finančnej pôžičky, čoavšak vplyvom rôznych okolností, ako aj nechuti poľskej strany sa prekladábohatej dooblasti slovenčinyvzdať, akoku '''spišskésplatenie starostovstvo'''dlhu alebonikdy '''spišskénedošlo. starostvo'''Nečakane dlho trvajúcu zálohu nakoniec od Poľska získala [[Mária Terézia]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vojenskou silou v [[Delenia Poľska#Prvé delenie Poľska|rámci prvého delenia Poľska]].

V roku [[1335]] sa vo [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšegráde]] uskutočnilo stretnutie troch panovníkov (pod patronátom uhorského [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róberta]]) na ktorom bolo potvrdené že poľský kráľ [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]] zaplatí českému kráľovi 20 000 kôp [[Pražský groš|pražských grošov]] (českých strieborných hrivien),<!-- pražská hrivna bola 48 až 64 grošov. Groš približne 4 g (3,5 až 3,7). Mohlo to byť teda 20000 x 48 až 64 x 4 gramy= 20x50x4kg = 4tony (požiadvka z Trenčína bola 30 000 --> čo predstavovalo asi 4 tony striebra za to, že sa český kráľ [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]] aj jeho syn [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV., ktorý mal vtedy 19 rokov]] zrieknu dedičných nárokov voči Poľskému kráľovstvu.

V roku [[1410]] bol za cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] korunovaný uhorský kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]], ktorý bol synom spomínaného [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] Žigmund sa usiloval o získanie [[Dalmácia|Dalmácie]], ktorú jeho protivník o získanie kráľovskej koruny ([[Ladislav (Neapolsko)|Ladislav Neapolský]]) predal [[Benátska republika|Benátčanom]]. Na vedenie vojny potreboval peniaze a tak si od svojho švagra poľského kráľa [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislava II.]] chcel požičať (nakoniec dostal 37 tisíc kôp) a ako zálohu sľuboval trinásť spišských miest a obcí.

19. októbra [[1411]] bola vo Vyšných Šromovciach ([[Sromowce Wyźne]] v dnešnom Poľsku) podpísaná zmluva o prímerí medzi Poľskom a Uhorskom, ktorou sa Poľsko zaviazalo zastaviť boje voči Rádu a Žigmund zase k tomu, že Rád nenapadne Poľsko. Prímerie malo trvať do 15. augusta 1412, rovnako tak došlo k dohode o stretnutí oboch panovníkov. To sa uskutočnilo 15. marca 1412 na [[Ľubovniansky hrad|Ľubovnianskom hrade]], kde sa králi údajne dohodli na spoločnom boji proti Rádu.

Poľsko bolo oprávnené menovať správcu („starostu“) zálohovaných miest, ktorý sídlil na hrade v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. Starosta spravoval ich ekonomické a daňové záležitosti a Poľsko mohlo udržiavať vojenské jednotky na dôležitých cestách dokonca aj mimo týchto miest. Vďaka ich medzinárodnej sprostredkovateľskej pozícii (nemecké mestá so Slovákmi v Uhorsku zálohované Poľsku) tieto mestá zažili ekonomický rozkvet. Mestá vytvorili [[Provincia 13 spišských miest|Provinciu 13 spišských miest]]. Zálohované mestá tvorili silnú konkurenciu pre slobodné kráľovské mestá na Spiši - [[Kežmarok]] a [[Levoča|Levoču]], ale i ďalšie na východnom Slovensku. Ferdinand I. roku 1560 nariadil, aby iné mestá nemohli vyberať od ochodníkov 13 spišských miest tridsiatok, mýto či vyžadovať právo skladu. Spočiatku sa to žiadalo len od Levoče, no neskôr ((1561) sa táto výsada rozšírila i na ďalšie mestá (Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov). Počas trvania zálohu však stále dochádzalo ku konfliktom medzi mestami Provincie a kráľovskými mestami Uhorska a privilégia miest sa často menili (väčšinou však ku ich prospechu). Mestám však potvrdzoval a rozširoval ich výsady často aj poľský kráľ. Obyvatelia zálohovaných miest totiž využívali stav, že sú občanmi ako Poľska, tak aj Uhorska. Zálohované mestá zažili počas trvania zálohu ekonomický rozkvet. Nebyť zálohu pravdepodobne by upadli na úroveň poddanských dedín, ako sa to udialo v prípade ostatných miest bývalej [[Provincia 24 spišských miest|Provincie 24 spišských miest]].