Boris Michajlovič Šapošnikov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Život: menšie
opravy, zmena infoboxu
Riadok 1:
{{Infobox OsobnosťVojak
| Meno = Boris Michajlovič Šapošnikov
| Rodné meno =
|Portrét = B Shaposhnikov02.jpg
| Portrét = Boris Shaposhnikov 02.jpg
|Popis = [[ZSSR|sovietsky]] maršal
| Veľkosť portrétu =
|Dátum narodenia = [[2. október]] [[1882]]
| Popis =
|Miesto narodenia = [[Zlatoust]], [[Ufská gubernia]], [[Ruské impérium]]
 
|Dátum úmrtia = {{dúv|1945|3|26|1882|10|2}}
| Dátum narodenia |Miesto úmrtia = [[Moskva2. október]], [[Sovietsky zväz1882]]
| Miesto narodenia = [[Zlatoust]], [[Ufská gubernia]], [[RuskéRuská impériumríša]]
|Národnosť = [[Rusi|ruská]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1945|3|26|1882|10|2}}
|}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
| Miesto pochovania =
| Iné mená =
| Prezývky =
| Alma mater =
| Civilná činnosť =
| Štátne občianstvo =
| Národnosť = [[Rusi|ruskáRus]]
| Vierovyznanie =
 
| Rodičia =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Manželka =
| Partner =
| Partnerka =
| Deti =
| Príbuzní =
 
| Ozbrojené sily = [[Ruská imperiálna armáda]]<br>[[Červená armáda|Robotnícko-roľnícka červená armáda]]
| Zložka = [[jazdectvo (druh pozemných vojsk)|Jazdectvo]]
| Jednotka =
| Hodnosť = [[Maršal Sovietskeho zväzu]]
| Funkcia =
| Doba služby = 1901 - 1945
| Velila =
| Vyznamenania =
 
| Vojny = [[prvá svetová vojna]]<br/>[[ruská občianska vojna]]<br/>[[druhá svetová vojna]]
| Bitky =
|}}
 
'''Boris Michailovič Šapošnikov''' ({{V jazyku|rus|Борис Михайлович Шапошников}}; * [[2. október]] [[1882]], [[Zlatoust]], [[Rusko]] – † [[26. marec]] [[1945]], [[Moskva]], [[ZSSR]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] vojvodca, [[maršal Sovietskeho zväzu]] (1940), vojenský teoretik, profesor vojenských vied.
 
== Život ==
Narodil sa v meste [[Zlatoust]] blízko [[Čeľabinsk]]a v rodine úradníka 2. októbra 1882 ([[20. septembra]] podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]). Jeho otec bol štátny úradník [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu, matka pracovala ako učiteľka. Po skončení meštianskej školy v roku 1901 nastúpil na [[Moskva|moskovské]] vojenské učilište, ktoré ukončil v roku 1903, kedy mu bola udelená hodnosť [[podporučík]]a. Nastúpil následne do 1. turkestanského streleckého práporu, kde slúžil ako veliteľ polroty až roku 1907. Následne do roku 1901 navštevoval cársku Nikolajevskú akadémiu generálneho štábu. Zúčastnil sa [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Slúžil v štábe 14. jazdeckej divízie sídliacej v poľskom meste [[Čenstochová]] na ruskom západnom fronte. Neskôr slúžil v štábe 12. armády. Vojnu skončil v hodnosti [[plukovník]]a. Počas [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa pripojil k [[boľševik]]om. Viedol prieskumný štáb [[červená armáda|červenej armády]]. V medzivojnovom období v rokoch 1928 až 1931 bol náčelníkom štábu červenej armády. Neskôr v rokoch 1932 až 1935 viedol [[Vojenská akadémia M. V. Frunzeho|Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho]]. Od roku 1937 do 1940 pôsobil znovu ako náčelník [[generálny štáb|generálneho štábu]] a vykonával tiež funkciu námestníka národného komisariátu obrany (vtedajšieho ministerstva obrany). Z týchto funkcii odstúpil kvôli zdravotným problémom.
 
Podieľal sa na plánovaní [[zimná vojna|vpádu do Fínska]], ktorý bol neskôr pre údajný pesimizmus prepracovaný maršalom [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilovom]]. Vorošilovov plán sa v praxi ukázal nereálnym a sovietske sily utrpeli pri útoku na Fínsko ťažké straty. V kritickom období po [[stalinské čistky v armáde|čistkách]] koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa zaslúžil obnovu zdecimovaného dôstojníckeho zboru. Pokúšal sa zvýšiť bojaschopnosť čistkami ťažko poznačených sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia Červenej armády. Tento podľa niektorých názorov dopomohol zvýšiť bojaschopnosť [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v nadchádzajúcich bojoch [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal v máji [[1940]].<ref>{{citácia knihy | meno = Jiří | priezvisko = Fidler | odkaz na autora = Jiří Fidler | titul = Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové) | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2005 v počet strán = 290 | isbn = 80-7217-354-5 | jazyk = česky}} </ref>