Adolf Hitler: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácie, doplnený zdroj |
|||
Riadok 72:
Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval partitúru tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu vo Wittelsbachu si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel. ''Drama zrozené hudbou : Richard Wagner''. Praha : Paseka, 1995. S. Str. 58. (česky)</ref>.
Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]] a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]] pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom Čechovi, ktorý má právo byť priateľom Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=[Turnov]|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref>
=== Prvá svetová vojna ===
[[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas 1. svetovej vojny]]
Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy
Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku.
Riadok 92:
V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei'' – [[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue}}</ref>
Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod.
Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]'' (doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155 000 mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->.
| |||