Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
upresnené so zdrojom |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 11:
Prvá otázka o vstupe do NATO (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997) bola oficiálne podporovaná vládou koalíciou ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana (SNS)]] a [[Združenie robotníkov Slovenska|Združenia robotníkov Slovenska]] (ZRS)). Otázka bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[minister]]ka zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena vtedy nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285. ISBN 978-0-19-925830-7. (anglicky)</ref>. Druhá a tretia otázka súviseli s prvou a boli úmyselne formulované tak aby odradili voliť "áno" na všetky tri otázky.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Belko|meno=Marián|priezvisko2=Kopeček|meno2=Lubomír|titul=CEPSR - Referendum in theory and practice: the history of the Slovak referendums and their consequences|url=http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=165|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Mezinárodní politologický ústav|jazyk=anglický}}</ref> Otázky boli mätúce, pretože NATO už dávno predtým avizovalo úmysel nerozmiestňovať na území nových členských štátov jadrové zbrane ani vojenské základne.
Praktickým dôsledkom, ak by referendum bolo platné a občania by v referende vstup do NATO zamietli, by bolo to, že aj keby SR dostala od NATO pozvánku, nemohla by ju prijať, pretože podľa čl. 99 ods. 1 ústavy SR možno výsledok referenda zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom až po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Aj v prípade iného výsledku (neplatné referendum alebo platné s väčšinou za vstup) by slovenskí voliči odhlasovali kontroverzné posolstvo kritizujúce NATO mnohými hlasmi za rozmiestňovanie jadrových zbraní a vojenských základní. Ani nie dva mesiace po našom zmätočnom referende sa konal 8.-9. júl 1997 summit NATO v Madride, ktorý rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a
Vládu V. Mečiara [[Západ]] v tom období už dlhšie kritizoval (pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Volebné obdobie 1994 – 1998|Politický vývoj#Volebné obdobie 1994 – 1998]]). Správa americkej vlády pre Kongres USA o rozširovaní NATO označila Slovensko a Albánsko ako krajiny, v ktorých sú problémy s rešpektovaním demokracie.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=VANYA|meno=BORIS|titul=Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=15. dec 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20720014/rok-1997-slovensko-ako-albansko-do-nato-pozvali-iba-susedov.html|dátum prístupu=2017-12-17|jazyk=sk}}</ref> Pozícia Slovenskej republiky bola nepriaznivá nielen v otázke prijatia do NATO, ale aj o vstupe do Európskej únie. Predseda zmiešaného výboru Európsky parlament - Slovensko [[Herbert Bösch]] povedal, že na Slovensku dochádza k veciam, ktoré nemožno tolerovať: „Deľba moci nemôže vyzerať tak, že kontrolné výbory pre televíziu, rozhlas, tajnú službu a privatizáciu sa viac alebo menej obsadzujú len ľuďmi vernými vláde.“ <ref name=":4" />
| |||