|
=== Novovek ===
Mesto v 19. storočí upadalo následkom povodní (v rokoch [[1813]], [[1821]]), požiarov ([[1823]], [[1904]]), ale taktiež vďaka početnému vysťahovalectvu v celom regióne. Po požiari v roku auguste [[1904]] ostalo v meste len 30 domov. Hospodársky rozvoj mesta nastal až po druhej svetovej vojne. v Kysuckom Novom Meste sa rozvinul najmä strojársky priemysel.▼
Z historických pamiatok je najvýznamnejší [[kaštieľ v Radoli]].
==== Mesto v 16. storočí ====
Kysuce v tomto období neprežívali pokojné obdobie. Uhorské nepokojné pomery sa odzrkadlili aj na Kysuciach. Táto nepokojná doba bola aj časom búrlivej valašskej kolonizácie. Valašská kolonizácia sa týkala predovšetkým severných oblastí Budatínskeho a Bytčianskeho panstva, ktoré boli riedko osídlené a nevyskytovali sa tu žiadne trvalejšie sídla. Na valašskom práve vznikli viaceré nové osady, ako napr. Ochodnica, Čadca, Dunajov alebo Skalité. Prítomnosť valašského obyvateľstva spôsobila opätovné prepuknutie starých sporov medzi panstvami. Išlo hlavne o zápas o územia Kysúc medzi Kostkom zo Strečna a Suňogom, pánom Budatína a Kysuckého Nového Mesta. Neskôr sa do sporu pripojil aj Podmanický z Bytče a Pongrác z Varína. Tieto spory reflektovali problematickú polohu Kysúc, ktoré sa nachádzali na rozhraní Uhorska, Sliezska, Moravy a Poľska. V roku 1528 sa mesta zmocnili Kostkovci, ktorí stáli po boku Jána Zápoľského. Od nich ho dobyli v roku 1534 Ján a Rafael Podmanickí z Bytče. Suňogovcom sa panstvo a iné majetky vrátili až v roku 1545. V danom roku sa rod Suňog rozdelil na sliezsku vetvu vedenú Jánom a uhorskú, ktorá mala v držbe práve Budatín a Kysucké Nové Mesto, reprezentovanú Jurajom Suňogom.
PoZa požiaripomoc vhurbanovcom rokuzaplatili auguste7 [[1904]]Kysučania ostalo vtým mestenajcennejším len– 30svojimi domovživotmi. Svoj vzťah k Rakúsko-Uhorsku vyjadrili Kysučania počas 1. sv. vojny v známej vzbure v [[Kragujevac]]i (2. 6. 1918). Za svoj odpor voči vojne a monarchii ôsmi zaplatili životom. V 2. sv. vojne bojovali Kysučania s nemeckými okupačnými jednotkami nielen na Slovensku v Slovenskom národnom povstaní, ale aj na európskych bojiskách a prispeli tak k porážke fašizmu .Hospodársky rozvoj mesta nastal až po druhej svetovej vojne. v Kysuckom Novom Meste sa rozvinul najmä strojársky priemysel. ▼Šestnáste storočie bolo na Kysuciach charakteristické aj prenikaním myšlienok reformácie. Reformné myšlienky prichádzajú sprvu do oblasti banských miest a území osídlených nemeckým obyvateľstvom, neskôr aj do okolitých regiónov. Šíreniu reformácie v mestečku napomohlo, že majitelia Budatína sami prestúpili na túto vieru. Najväčšmi sa o rozvoj protestantizmu na Kysuciach zasadil palatín Juraj Thurzo začiatkom 17. storočia. Pôvodne katolícke mestečko sa v tejto dobe zmenilo na protestantské. Farská evanjelická organizácia nadväzovala na katolícku a evanjelickým kňazom mestečka sa stal rektor školy Martin Klobučický. V tomto období už väčšina územia dnešného Slovenska vyznávala protestantskú vieru. Odpoveďou katolíckej cirkvi bola protireformácia, ktorá mala navrátiť obyvateľstvo pod krídla katolicizmu. Na území Kysúc začínajú koncom 17. storočia pôsobiť jezuiti a neskôr františkáni. Ich zásluhou začal podiel protestantov na Kysuciach klesať. Samotný Gašpar II. Suňog v druhej polovici 17. storočia prestupuje na katolicizmus, pričom na jeho panstve nasleduje prudký rozvoj protireformácie. Kostoly v držbách evanjelikov v mestečku im boli odobraté a viacerí boli vyhnaní.
==== Mesto v 17.storočí ====
Sedemnáste storočie v Uhorsku poznamenali stavovské povstania, ktoré postihli aj mestečko. Tie boli dôsledkom nielen osmanskej prítomnosti v krajine, ale aj náboženských pomerov, ktoré boli fenoménom vtedajšej Európy.Štefan Bočkaj 23.11. 1606 pri prechode cez Kysuce vyplienil viaceré dediny a spôsobil mnoho škôd. Povstanie Gabriela Betlena doľahlo predovšetkým len na Čadcu. Útrapy obyvateľstvu spôsobovali aj vpády z Tešína. V roku 1640 bolo územie Kysúc spustošené nemeckým vojskom a následne Rákociho vojskami. Najväčší dopad na mestečko malo povstanie Imricha Tököliho (1680-95), ktoré zanechalo mestečko čiastočne poškodené. Príčinou útoku Tököliho na Budatínske panstvo bolo to, že Gašpar Suňog ostal verný korune a Leopoldovi I. Za obeť povstaniu padli medzi inými aj kostol sv. Jakuba, pivovar, píla a veľa meštianskych domov. Stavovské povstania mali neblahý vplyv predovšetkým na obyvateľstvo. Presuny vojsk boli často krát sprevádzané drancovaním a rekvirovaním potravín a majetkov, vypaľovaním, znásilňovaním a inými ukrutnosťami. Tieto udalosti viedli v konečnom dôsledku k všeobecnému úpadku a vyľudneniu týchto krajov, ako aj k zníženiu životnej úrovne obyvateľstva a stagnácií obchodu a remesiel.
Skladbu mešťanov predstavovali okrem chudobnejších obyvateľov aj bohatí mešťania a zemania (Čelkovci, Okrutskí, Rilickí a iní). Práve z najbohatších sa skladali volené orgány, ktoré mali v rukách celú správu mesta. Táto najbohatšia časť meštianstva predstavovala len zlomok obyvateľstva mestečka. Ďalšou početnejšou skupinou boli remeselníci, ktorí postupom času tvorili výraznú časť obyvateľstva mesta. Najväčšou skupinou mešťanov boli menej majetní alebo úplne nemajetní mešťania. Tí hľadali obživu nielen ako nádenníci, ale aj ako pomocní robotníci. Od roku 1638 sa v mestečku uvádzajú hoferi a mešťania, ktorých pomer bol 1:3 a v roku 1658 7:6. Práve podľa urbára z r. 1658 bolo v Kysuckom Novom Meste 35 meštianskych a 30 hofierskych hospodárstiev. Od roku 1672 sa v meste spomínajú aj chalupníci-podludníci a spolu s hofermi a mešťanmi tvoria pomer 1:4:6. Podľa menného zoznamu obyvateľov z rokov 1658 a 1672 mohlo mať mestečko od 400 do 700 obyvateľov. Pevný príjem Budatínskeho panstva z mesta bol ročne 600 zlatých, v prípade vojny 700 zlatých.
Na fungovanie mesta mali vplyv aj mimoriadne udalosti. 8. mája roku 1591 postihol mestečko požiar a za obeť mu padli viaceré významné budovy. Požiare sprevádzali mesto následne počas celého novoveku. V rozmedzí rokov 1622/1623 trápil obyvateľov mestečka mor. Cholera v roku 1697 donútila vládu uzavrieť hranice so Sliezskom. Choroby a ich obete spôsobili, že okolie mestečka malo neobrobené polia, ktoré čoskoro zarástli a vznikol nedostatok potravy. Choroby spolu so stavovskými povstaniami mali za následok vypuknutie hladomoru v rokoch 1651-1659. Mestečku sa však nevyhýbali ani prírodné katastrofy. 21. a 23. septembra postihlo mestečko aj okolie zemetrasenie, ktoré však nenapáchalo väčšie škody. Zemetrasenie zo 16. novembra 1613 poškodilo viaceré domy a tajomník Juraja Thurzu poznamenal, že zanechalo veľmi citeľné škody. Napriek všetkým udalostiam, ktoré postihli mestečko v prvých dvoch storočiach novoveku rast mesta napredoval. Postupne sa vybudovali: pivovar, mlyny, špitál, škola, kostoly a iné budovy. Mesto sa rozrástlo aj mimo mestských hradieb a počet jeho obyvateľov stúpal. Rozvíjal sa aj obchod s okolím a zahraničím.
==== Mesto v 18. storočí ====
Hospodárske a sociálne pomery sa po období povstaní nezačali v mestečku zlepšovať. Od roku 1672 sa výrazne zvyšoval počet obyvateľov. Pôda sa však opotrebovala a zvyšovali sa dane. Cechy zažili v 18. storočí svoj najväčší rozkvet, avšak 19. storočie im prinieslo zánik. Mestečko patrilo v danom období medzi najvýznamnejšie strediská remesiel na Považí. Remeslám sa venovalo približne 240 majstrov, avšak ich diferenciácia bola pomerne nízka. V mestečku bolo 21 odborov remeselnej výroby, ale počet zamestnaných tovarišov bol nízky (28). Cechová výroba bola od 19. storočia otrasená kvôli konkurencii manufaktúr a zhoršovali sa aj hospodárske pomery.
Začiatkom 18. storočia vymierajú budatínski Suňogovci. Vlastníkom panstva sa stáva Anton Suňog zo sliezskej vetvy rodiny. Jeho potomok Ján Suňog sa stáva členom uhorskej miestodržiteľskej rady. Jeho smrťou v roku 1798 sa Budatínske panstvo dostáva do držby grófovi Antontonovi II. z rodu Čáki. V rukách Čákiovcov ostáva až do jeho zániku.
Mestečko postihlo v priebehu 18. storočia niekoľko morových epidémií, preto jeho populácia stagnovala. Samotné mesto malo v roku 1720 len 101 daňovníkov a tento počet len pomaly narastal. V roku 1748 mesto postihol požiar, ktorý prehĺbil biedu obyvateľstva. Koncom storočia však nastal mierny rozvoj mesta. V roku 1784 v meste stálo 338 domov, v ktorých žilo 1 705 mešťanov.Na prelome storočí dochádza k národnému obrodeniu, ktoré malo viesť k vzniku moderného národa. Počas tohto obdobia sa na našom území vystriedalo viac generácií vzdelancov, ktorí pomáhali utvárať národne uvedomenie slovenského národa. K prvej generácií patrili Bernolákovci. V druhej polovici 18. storočia sa v mestečku narodil Jozef Belanský. Belanský patril práve k bernolákovskej generácií a podporoval ich aktivity na Kysuciach. Mesto bolo v tomto období mestom len podľa mena. Mestečko obývalo sotva 2 000 obyvateľov a populáciou ho prevyšovali viaceré kysucké obce.
==== Mesto v 19. a 20. storočí ====
▲Mesto v 19. storočí upadalo následkom povodní (v rokoch [[1813]], [[1821]]), požiarov ([[1823]], [[1904]]), ale taktiež vďaka početnému vysťahovalectvu v celom regióne.
Na život v mestečku mali vplyv aj revolučné roky 1848-49. Slovenskí dobrovoľníci sídlili v mestečku od 6. do 11. decembra 1848. Mali za úlohu kontrolovať situáciu v Žiline, kde sa usadilo honvédske vojsko. V meste sa ustanovila dočasná spravujúca rada pre mesto a okolie. Hurbanovci tu vyzývali obyvateľstvo k pripojeniu sa k dobrovoľníkom. Túto výzvu vypočulo 20 mešťanov. Celkovo tak malo hurbanovské vojsko k dispozícií 200 mužov. Následne 11. decembra práve títo muži spolu cisárskymi vojskami vybojovali bitku pri Budatíne. Tu sa totiž sústredilo honvédske vojsko v počte asi 2 600 mužov. Honvédi tento útok neočakávali a boli rýchlo vytlačení až za Váh. Ustupujúce vojská však strhli most a bitka sa zmenila na prestrelku bez výraznejšieho výsledku. Honvédske sily následne ustúpili až k Predmieru. Cisárske sily svoj úspech nevyužili a napriek protestu hurbanovských vojakov sa stiahli na Moravu. Následná ofenzíva honvédov priniesla obsadenie mestečka a zajatie viacerým občanom, ktorých obesili na vŕby v okolí mestečka ako výstrahu.
Následkom revolúcie neboli len zabití občania v službách vojska, ale aj obyvatelia mestečka, ktorí zomreli na hladomor v rokoch 1848-49. Podľa záznamov zomrelo na hlad 19 % mešťanov. Mestečko v nasledujúcich rokoch, napriek zvyšovaniu počtu obyvateľstva upadalo. Bolo to dôsledkom mohutného vysťahovalectva, biedy a živelných pohrôm. V tomto období sa začínajú rozvíjať doplnkové zamestnania, predovšetkým drotárstvo a spracovanie dreva. Mestečko sa v roku 1872 stáva sídlom slúžnovského úradu. Nedokázalo však konkurovať priemyselnej výrobe Žiliny, ktorá zatienila remeselnú výrobu v meste.
▲Po požiari v roku auguste [[1904]] ostalo v meste len 30 domov. Svoj vzťah k Rakúsko-Uhorsku vyjadrili Kysučania počas 1. sv. vojny v známej vzbure v [[Kragujevac]]i (2. 6. 1918). Za svoj odpor voči vojne a monarchii ôsmi zaplatili životom. V 2. sv. vojne bojovali Kysučania s nemeckými okupačnými jednotkami nielen na Slovensku v Slovenskom národnom povstaní, ale aj na európskych bojiskách a prispeli tak k porážke fašizmu.Hospodársky rozvoj mesta nastal až po druhej svetovej vojne. v Kysuckom Novom Meste sa rozvinul najmä strojársky priemysel.
=== Moderné dejiny ===
| 