Druh (taxonómia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značka: bez zdroja |
|||
Riadok 1:
{{Vedecká klasifikácia}}
'''Druh''' alebo '''species''' alebo '''spécia''' (lat. species) je [[taxonomická kategória]] s úrovňou nižšou ako [[rod (taxonómia)|rod]] (resp. [[podrod]] či [[naddruh]]) a vyššou ako [[poddruh]] (''subspecies'').
==Definícia ==
Riadok 6:
==Pomenovanie ==
V rámci mien organizmov sa rozoznáva vedecké meno a národné (t.j. v prípade Slovenska slovenské) meno.
=== Vedecké meno ===
Pri pomenúvaní druhov organizmov (okrem [[vírus]]ov) sa používa tzv. [[binomická nomenklatúra]], čiže [[dvojslovné pomenovanie]]. Názov druhu sa teda skladá z dvoch slov - prvé slovo udáva [[rod]] a volá sa '''rodové meno''', druhé (spolu s prvým) udáva druh a volá sa '''druhové meno''' (Pozor na zámenu: "meno/názov druhu" je dvojslovný názov, ale "druhové meno" je len druhé slovo tohto dvojslovného názvu). Okrem toho je v úplnej podobe názov ešte doplnený menom autora a rokom vydania práce autora názvu (pričom rok vydania sa niekedy vynecháva). Napríklad vo vedeckom názve ''[[dub letný|Quercus robur]]'' L., 1753 je slovo ''Quercus'' rodové meno, slovo ''rubur'' je druhové meno, L. je skratka autora (v tomto prípade [[Linnaeus]]) a 1753 je rok, kedy tento autor tento druh prvýkrát pod týmto názvom opísal.
Uvádzanie autora a roka je vo vedeckých textoch veľmi dôležité, lebo veľmi často rôzni autori vedome či nevedome používajú jedno a to isté pomenovanie rôznym spôsobom (t.j. buď pre dva úplne rozdielne druhy alebo pre ten istý ale rôzne široko definovaný druh), t.j. uvedenie autora a roka je v praxi jediný spôsob ako rozlíšiť rôzne významy takýchto jazykovo rovnakých pomenovaní.
Vedecké rodové meno sa píše vždy s veľkým písmenom, kým vedecké druhové meno sa píše vždy s malým začiatočným písmenom. Okrem toho sa celé vedecké meno správne má písať kurzívou (teda ''Quercus rubur'' namiesto Quercus rubur).
Vedecké meno je v zásade latinské - môže pochádzať aj z iného jazyka (často pôvodne napr. z gréčtiny), ale obyčajne sa považuje za latinské (v pravidlách botanickej nomenklatúry je aj explicitne predpísané, že vedecké názvy sa považujú za latinské bez ohľadu na ich skutočný pôvod).
Základným pravidlom tvorby vedeckých názvov je zákon prvenstva (priority), čiže prednosť má v zásade vždy ten názov druhu, ktoré bol publikované skôr. Ale existujú aj výnimky - určité svetové organizácie smú v určitých prípadoch stanoviť, že platné bude pomenovanie, ktoré nebolo publikované ako prvé.
V slovenčine rozlišujeme ľudové (prípadne hovorové) názvy a odborné názvy.
Slovenské ľudové (hovorové) názvy sa tvoria rôzne, môžu byť jednoslovné či viacslovné, pričom viacslovné majú na rozdiel od odborných názvov (pozri nižšie) prídavné prirodzený slovosled (napr. červený melón, nie melón červený).
Slovenské odborné názvy (mená) dnes v zásade kopírujú systém tvorby vedeckých názvov v tom zmysle, že sú dvojslovné, na prvom mieste je rodové meno a na druhom je druhové meno. Rozdiely voči vedeckému názvu sú najmä tieto:
(1) Meno autora za druhovým menom sa pri slovenských odborných názvoch spravidla neuvádza.
(2) Slovenské rodové meno sa na rozdiel od vedeckého píše s malým začiatočným písmenom. Napríklad v názve dub letný je slovo dub písané s malým d (hoci vo vedeckom názve Quercus rubur je slovo Quercus písané s veľkým Q). Druhové meno sa síce píše podobne ako vo vedeckých menách v zásade s malým začiatočným písmenom, ale v prípadoch, kde ide o privlastňovacie prídavné meno odvodené od mena osoby, sa píše s veľkým písmenom (napr. [[hrúz Kesslerov]], ktorého vedecké meno znie ''Romanogobio kesslerii'').
(3) U niektorých autorov je v určitých prípadoch namiesto dvojslovného názvu prípustný (len alebo aj) jednoslovný a (najmä u rastlín) aj troslovný názov druhu. Príklady:
:*vedecké meno: ''Panthera leo'' - slovenské odborné meno: [[lev púšťový]] alebo u niektorých autorov len [[lev]].
:*vedecké meno: ''Cephalanthera damasonium'' - slovenské odborné meno: [[prilbovka biela]] alebo u niektorých autorov [[vtáčia prilba biela]] (t.j. rodové meno je v tomto prípade buď jednoslovné - "prilbovka" alebo je dvojslovné - "vtáčia prilba", druhové meno je v oboch prípadoch jednoslovné - "biela").
(4) Nie vždy zodpovedá jednému vedeckému rodovému menu jedno slovenské rodové meno. Veľmi často sa stáva, že viacerým vedeckým rodovým menám (a teda rodom) zodpovedá jedno spoločné slovenské rodové meno: napríklad slovenské rodové meno slon sa používa pre vedecký rod ''Loxodonta'' aj pre vedecký rod ''Elephas'', a teda názvy druhov sú napr. slon africký (''Loxodonta africana'') a slon indický (''Elephas maximus''); ďalšie príklady pozri napr. v článku [[ďateľ (biológia)]] (rodové meno ďateľ) či [[myšovité]] (rodové meno myš). V prípade veľmi známych druhov sa však vyskytuje aj opačný prípad - jednému vedeckému rodovému menu (a teda rodu) zodpovedá viacero slovenských rodových mien - napríklad pozri článok [[Corvus (rod)]], kde je vedecké rodové meno (a teda rod) ''Corvus'' "rozdelené" na 3 slovenské rodové mená (vrana, krkavec, havran).
▲=== Hovorové meno ===
== Pozri aj ==
| |||