Vojvodina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Článok aktualizovaný a doplnený. Uvedené nové referencie a externé odkazy. |
|||
Riadok 11:
| Dlhý miestny názov = Аутономна Покрајина Војводина
| Krátky miestny názov = Војводина
| Hlavné mesto = [[
| ŠírkaSt = 45
| ŠírkaMin = 15
Riadok 18:
| DĺžkaMin = 51
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[
| Úradné jazyky = [[Srbčina]], [[Maďarčina]], [[Slovenčina]], [[Chorvátčina]], [[Rumunčina]], [[Rusínčina|Panónska rusínčina]]
| Regionálne jazyky =
| Demonym =
Riadok 68:
* rumunský: ''Provincia Autonomă Voivodina''
* chorvátsky: ''Autonomna Pokrajina Vojvodina''
* rusínsky: ''Автономна Покраїна Войводина''
[[Súbor:Citadel Petrovaradin.jpg|
[[Súbor:Novi Sad mayor office.jpg|náhľad|230px|vľavo|Úrad primátora Nového Sadu v štyroch úradných jazykoch Vojvodiny (srbčina, maďarčina, slovenčina a panónska rusínčina)]]
== Dejiny ==
Oblasť bola dôležitá už v časoch [[Rímska ríša|Rímskej ríše]], nachádzalo sa tu mesto [[Sirmium]] (dnes [[Sremska Mitrovica]]). Počas [[6. storočia]] prišli do oblasti [[Slovania]], v [[9. storočie|9. storočí]] si Vojvodinu podmanili [[Maďari]], v ich moci ostala až do [[16. storočia]]. Po [[bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] v roku [[1526]] a páde [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] ([[1552]]) sa oblasť dostala pod kontrolu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Vďaka
== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Srbska}}
[[Súbor:Districts Vojvodina.jpg|
Vojvodina je rozdelená na
* [[Západobáčsky obvod]] ([[Báčka]])
* [[Severobáčsky obvod]] (Báčka)
Řádek 82 ⟶ 86:
* [[Stredobanátsky obvod]] (Banát)
* [[Juhobanátsky obvod]] (Banát)
* [[Sriemsky obvod]] ([[Sriem]] a časť Mačvy)
V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.
Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: ''opština''), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.
== Geografia ==
Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov
| titul = Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia)
▲[[Súbor:Citadel Petrovaradin.jpg|thumb|230px|Citadela v Petrovaradíne, neďaleko mesta Nový Sad]]
| url = https://web.archive.org/web/20191116002905/https://publikacije.stat.gov.rs/G2012/Pdf/G20124001.pdf
| isbn = 978-86-6161-025-7
| vydavateľ = Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia)
| dátum vydania = 2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.05.2020
| miesto = Belehrad
| jazyk = po srbsky a po anglicky
}}</ref> Nachádza sa v [[stredná Európa|strednej Európe]], v severnej časti [[Srbsko|Srbska]], na [[Panónska nížina|Panónskej nížine]]. Územie je rozdelené riekami [[Dunaj]] a [[Tisa]] na Báčku, Banát a Sriem.
== Národnostné zloženie (
Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: [[srbčina]], [[maďarčina]], [[slovenčina]], [[
* [[Srbi]]
* [[Maďari]]
* [[Slováci]] 50 321 (2,
* [[Chorváti]] 47 033 (2,
* [[Rómovia]] 42 391 (2,19%)
* [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]] 2,45%▼
* [[
* [[
* [[
* Iní
* Spolu 1 931 809 (100%)<ref name="pp2011" />
▲[[Súbor:Vojvodina ethnic2002.jpg|thumb|230px|Národnosti vo Vojvodine.]]
== Slováci vo Vojvodine ==
[[Súbor:Vojvodina west east slavs.png|
[[Súbor:Vojvodina slovak map.png|náhľad|230px|Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine]]
[[Slováci]] sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese [[Petrovec (obec)|Báčsky Petrovec]] (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese [[Kovačica]] (41,85 %).<ref name="pp2011" /><ref name="btk">{{Citácia knihy
| titul = Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva
| meno = Ján
| priezvisko = Botík
| vydavateľ = Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
| miesto = Nový Sad
| rok = 2016
| url =
| isbn = 978-86-87947-34-4
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v [[Stará Pazova|Starej Pazove]] (5848), potom v [[Kovačica (mesto)|Kovačici]] (5697) a v [[Petrovec (mesto)|Báčskom Petrovci]] (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).<ref name="pp2002">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima)
| url = https://web.archive.org/web/20191116000636/https://publikacije.stat.gov.rs/G2002/Pdf/G20024001.pdf
| isbn = 86-84433-00-9
| vydavateľ = Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku)
| dátum vydania = 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.05.2020
| miesto = Belehrad
| jazyk = po srbsky
}}</ref> Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v [[Padina (Vojvodina)|Padine]] (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v [[Kysáč]]i (3942).<ref name="pp2011" /><ref name="btk" />
Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne [[Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku|evanjelických]] vysťahovalcov z [[18. storočie|18.]] a [[19. storočia]], ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení [[Osmanská ríša|osmanskými Turkami]]. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.<ref name="mh">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Homišinová
| meno = Mária a kolektív
| odkaz na autora =
| titul = Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi
| url = https://web.archive.org/web/20200211220609/https://www.svusav.sk/wp-content/uploads/2018/12/Spolo%C4%8Denskovedn%C3%A9-s%C3%BAvislosti-hovorenej-sloven%C4%8Diny.pdf
| isbn = 978-80-89524-25-9
| vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav
| dátum vydania = 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 12.02.2020
| miesto = Košice
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane [[Folklór (kultúra)|folklóru]] a zvykoslovia).<ref name="btk" /><ref name="ústav">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Sklabinská
| meno = Milina
| odkaz na autora =
| titul = Slováci v Srbsku
| url = https://web.archive.org/web/20200101180419/https://www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/12947
| vydavateľ = Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 24.05.2020
| miesto = Nový Sad
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
== Poznámky ==
Řádek 117 ⟶ 188:
== Externé odkazy ==
* [http://www.vojvodina.gov.rs/ Oficiálna stránka Vlády
* [
* [http://www.muzeumslovakov.rs/ Múzeum vojvodinských Slovákov] {{Slk icon}} {{Srp icon}}
* [https://www.slovackizavod.org.rs/zavod Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov] {{Slk icon}} {{Srp icon}} {{Eng icon}}
{{Administratívne členenie Srbska}}
|