Vojvodina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Článok aktualizovaný a doplnený. Uvedené nové referencie a externé odkazy.
Riadok 11:
| Dlhý miestny názov = Аутономна Покрајина Војводина
| Krátky miestny názov = Војводина
| Hlavné mesto = [[NoviNový Sad]]
| ŠírkaSt = 45
| ŠírkaMin = 15
Riadok 18:
| DĺžkaMin = 51
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[NoviNový Sad]]
| Úradné jazyky = [[Srbčina]], [[Maďarčina]], [[Slovenčina]], [[Chorvátčina]], [[Rumunčina]], [[Rusínčina|Panónska rusínčina]]
| Regionálne jazyky =
| Demonym =
Riadok 68:
* rumunský: ''Provincia Autonomă Voivodina''
* chorvátsky: ''Autonomna Pokrajina Vojvodina''
* rusínsky: ''Автономна Покраїна Войводина''),
 
[[Súbor:Citadel Petrovaradin.jpg|thumbnáhľad|230px|Citadelavľavo|Pevnosť v Petrovaradíne, neďaleko mesta NovýNového SadSadu]]
[[Súbor:Novi Sad mayor office.jpg|náhľad|230px|vľavo|Úrad primátora Nového Sadu v štyroch úradných jazykoch Vojvodiny (srbčina, maďarčina, slovenčina a panónska rusínčina)]]
 
== Dejiny ==
Oblasť bola dôležitá už v časoch [[Rímska ríša|Rímskej ríše]], nachádzalo sa tu mesto [[Sirmium]] (dnes [[Sremska Mitrovica]]). Počas [[6. storočia]] prišli do oblasti [[Slovania]], v [[9. storočie|9. storočí]] si Vojvodinu podmanili [[Maďari]], v ich moci ostala až do [[16. storočia]]. Po [[bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] v roku [[1526]] a páde [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] ([[1552]]) sa oblasť dostala pod kontrolu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Vďaka zmluve[[Karlovský mier|Karlovskému mieru]] z roku [[1699]], aako neskôraj zmierovej zmluve podpísanej roku [[1718]] Vojvodinav pripadla[[Požarevac|Požarevci]], územie dnešnej Vojvodiny pripadlo [[RakúskoHabsburská monarchia|RakúskuHabsburskej monarchii]]. Po [[Prvá svetová vojna|1.prvej svetovej vojne]] táto oblasť sa stala súčasťou [[Kráľovstvo SHSSrbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva SHS]]Srbov, Chorvátov a poSlovincov]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol [[1. septembra]] [[1945]] v rámci federalizovanej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] Vojvodinský autonómny kraj ako časť [[Srbsko|Srbska]].
 
== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Srbska}}
[[Súbor:Districts Vojvodina.jpg|rightnáhľad|thumb230px|OkruhyObvody Vojvodiny]]
Vojvodina je rozdelená na 7sedem obvodov (okresov; [[srbčina|po srbsky:]] ''okrug''):
* [[Západobáčsky obvod]] ([[Báčka]])
* [[Severobáčsky obvod]] (Báčka)
Řádek 82 ⟶ 86:
* [[Stredobanátsky obvod]] (Banát)
* [[Juhobanátsky obvod]] (Banát)
* [[Sriemsky obvod]] ([[Sriem]] a časť Mačvy)
V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.
 
Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: ''opština''), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.
 
== Geografia ==
Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov - [[Báčka|Báčky]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], [[Sriem (historické územie)|Sriemu]] a z malej časti [[Mačva|Mačvy]]. Hlavným a zároveň najväčším mestom je [[Nový Sad]], druhým v poradí je [[Subotica]]. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² ([[2011]]).<ref Nachádzaname="pp2011">{{Citácia saelektronického v [[stredná Európa|strednej Európe]], severnej časti [[Srbsko|Srbska]] na [[Panónska nížina|Panónskej nížine]]. Územie je rozdelené riekami [[Dunaj]] a [[Tisa]] na Báčku, Banát a Sriem.dokumentu
| titul = Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia)
[[Súbor:Citadel Petrovaradin.jpg|thumb|230px|Citadela v Petrovaradíne, neďaleko mesta Nový Sad]]
| url = https://web.archive.org/web/20191116002905/https://publikacije.stat.gov.rs/G2012/Pdf/G20124001.pdf
| isbn = 978-86-6161-025-7
| vydavateľ = Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia)
| dátum vydania = 2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.05.2020
| miesto = Belehrad
| jazyk = po srbsky a po anglicky
}}</ref> Nachádza sa v [[stredná Európa|strednej Európe]], v severnej časti [[Srbsko|Srbska]], na [[Panónska nížina|Panónskej nížine]]. Územie je rozdelené riekami [[Dunaj]] a [[Tisa]] na Báčku, Banát a Sriem.
 
== Národnostné zloženie ([[2002]]2011) ==
[[Súbor:Vojvodina ethnic2002.jpg|thumbnáhľad|230px|Národnosti vo Vojvodine.]]
Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: [[srbčina]], [[maďarčina]], [[slovenčina]], [[rumunčinachorvátčina]], [[chorvátčinarumunčina]] a [[rusínčina]].
 
* [[Srbi]] 651 289 635 (66,0576%)
* [[Maďari]] 14251 136 (13,2800%)
* [[Slováci]] 50 321 (2,7960%)
* [[Chorváti]] 47 033 (2,7843%)
* [[Rómovia]] 42 391 (2,19%)
* [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]] 2,45%
* [[ČiernohorciRumuni]] 25 410 (1,7532%)
* [[RumuniČiernohorci]] 22 141 (1,515%)
* [[RómoviaRusíni]] 113 928 (0,4372%)
* [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]] 212 176 (0,4563%)
* Iní 7177 638 (9,9720%)
 
* Spolu 1 931 809 (100%)<ref name="pp2011" />
[[Súbor:Vojvodina ethnic2002.jpg|thumb|230px|Národnosti vo Vojvodine.]]
 
== Slováci vo Vojvodine ==
[[Súbor:Vojvodina west east slavs.png|thumbnáhľad|Slováci230px|Sídla Slovákov, Rusínov a Čechov vo Vojvodine]]
[[Súbor:Vojvodina slovak map.png|náhľad|230px|Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine]]
[[Slováci]] sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v okrese [[Petrovec (obec)|Petrovec]] (66,42 %) <ref>[http://www.backipetrovac.org.yu/oobci.html]</ref> a sú najvýznamnejšou národnosťou v okrese [[Kovačica]] (41,07 %). Najviac Slovákov žije Kovačici (5697), potom v Báčskom Petrovci (5549)<ref>Popis stanovništva, domaćinstva i ustanova. Nacionalna ili etička pripadnost. RZS Beograd</ref>. Celkovo žije vo Vojvodine 56,637 Slovákov, čo tvorí 2,79 %. Sú potomkami prevažne [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelických]] vysťahovalcov z [[18. storočia]], ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení [[Osmanská ríša|Turkami]]. Zachovávajú si [[jazyk]] i [[folklór]]ne zvyky svojich predkov.
 
[[Slováci]] sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese [[Petrovec (obec)|Báčsky Petrovec]] (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese [[Kovačica]] (41,85 %).<ref name="pp2011" /><ref name="btk">{{Citácia knihy
| titul = Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva
| meno = Ján
| priezvisko = Botík
| vydavateľ = Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
| miesto = Nový Sad
| rok = 2016
| url =
| isbn = 978-86-87947-34-4
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
 
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v [[Stará Pazova|Starej Pazove]] (5848), potom v [[Kovačica (mesto)|Kovačici]] (5697) a v [[Petrovec (mesto)|Báčskom Petrovci]] (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).<ref name="pp2002">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima)
| url = https://web.archive.org/web/20191116000636/https://publikacije.stat.gov.rs/G2002/Pdf/G20024001.pdf
| isbn = 86-84433-00-9
| vydavateľ = Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku)
| dátum vydania = 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.05.2020
| miesto = Belehrad
| jazyk = po srbsky
}}</ref> Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v [[Padina (Vojvodina)|Padine]] (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v [[Kysáč]]i (3942).<ref name="pp2011" /><ref name="btk" />
 
Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne [[Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku|evanjelických]] vysťahovalcov z [[18. storočie|18.]] a [[19. storočia]], ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení [[Osmanská ríša|osmanskými Turkami]]. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.<ref name="mh">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Homišinová
| meno = Mária a kolektív
| odkaz na autora =
| titul = Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi
| url = https://web.archive.org/web/20200211220609/https://www.svusav.sk/wp-content/uploads/2018/12/Spolo%C4%8Denskovedn%C3%A9-s%C3%BAvislosti-hovorenej-sloven%C4%8Diny.pdf
| isbn = 978-80-89524-25-9
| vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav
| dátum vydania = 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 12.02.2020
| miesto = Košice
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
 
Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane [[Folklór (kultúra)|folklóru]] a zvykoslovia).<ref name="btk" /><ref name="ústav">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Sklabinská
| meno = Milina
| odkaz na autora =
| titul = Slováci v Srbsku
| url = https://web.archive.org/web/20200101180419/https://www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/12947
| vydavateľ = Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 24.05.2020
| miesto = Nový Sad
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
 
== Poznámky ==
Řádek 117 ⟶ 188:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.vojvodina.gov.rs/ Oficiálna stránka Vlády VojvodinskejVojvodinského autonómnejautonómneho oblastikraja] {{Srp icon}} {{Slk icon}} {{Eng icon}}
* [httphttps://www.vojvodinaslovakartmuzejvojvodine.comorg.rs/index.php/eng/ výtvarnéMúzeum umenieVojvodiny] vojvodinských{{Eng Slovákov]icon}} {{slkSrp icon}}
* [http://www.muzeumslovakov.rs/ Múzeum vojvodinských Slovákov] {{Slk icon}} {{Srp icon}}
* [http://backipetrovac.cust.nearlyfreespeech.net/ stránka, venujúca sa politike vojvodinských Slovákov]
* [https://www.slovackizavod.org.rs/zavod Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov] {{Slk icon}} {{Srp icon}} {{Eng icon}}
 
{{Administratívne členenie Srbska}}