Valoisovci: Rozdiel medzi revíziami

Začiatky vlády rodu Valois boli sprevádzané najmä sporom s [[Anglicko|anglickým]] kráľovským rodom, ktorého členovia si tiež nárokovali francúzsky trón. Matka anglického kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] bola totiž dcéra francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]] z rodu [[Kapetovci|Kapetovcov]]. Eduard III. si teda robil nárok na francúzsky trón na úkor rodu Valois. Spor oboch rodov o trón, o anglické dŕžavy vo Francúzsku a tiež o nadvládu vo [[Flámsko|Flámsku]] nakoniec vyústil až do [[Storočná vojna|Storočnej vojny]]. Počas tejto vojny trvajúcej od roku [[1337]] do roku [[1453]] sa na francúzskom tróne vystriedalo päť kráľov z rodu Valois. Po smrti kráľa [[Karol VI. (Francúzsko)|Karola VI.]] z rodu Valois bol na základe [[zmluva z Troyes|zmluvy z Troyes]] uznaný za francúzskeho kráľa vnuk Karola VI. – anglický kráľ [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]], zatiaľ čo vlastný syn Karola VI., [[dauphin]] Karol, bol z dedičských nárokov na trón vylúčený. K zásadnému obratu vo vojen prišlo v roku [[1429]], kedy sedliacke dievča – [[Johanka z Arku]] – údajne na základe božieho vnuknutia, začalo naliehať na [[dauphin (šľachtický titul)|dauphina]]a Karola, aby sa prehlásil za kráľa Francúzska zhromaždil armádu na oslobodenie Francúzska od Angličanov. Francúzske vojsko vedené Janou z Arku sa potom zmocnilo mesta [[Orléans]] a následne bol v [[Reims|Remeši]], korunovačnom meste francúzskych kráľov, slávnostne uvedený na francúzsky trón dauphin Karol ako [[Karol VII. (Francúzsko)|Karol VII.]] z rodu Valois. Touto korunováciou získal Karol VII. úplnú legitimitu a bol i domácou šľachtou uznaný za nespochybniteľného vládcu Francúzska.