Verzia z 08:49, 29. júl 2020 upraviť Tom78 (diskusia \| príspevky) 17 050 editací infobox ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:32, 29. júl 2020 upraviť vrátiť Tom78 (diskusia \| príspevky) 17 050 editací iw Ďalšia úprava →
Riadok 12: == Zo života == Ernest Otto sa narodil 15.9.septembra 1917 v Sláskej (dnes [[Žiar nad Hronom (okres)\|okres Žiar nad Hronom]]), odkiaľ sa spolu s rodičmi v roku [[1921]] presťahoval do [[Nováky\|Novák]]. Bol najstarším z troch súrodencov. Vyštudoval s vyznamenaním ~~prievidzské~~prievidzske gymnázium, vďaka čomu od roku [[1936]] pokračoval v štúdiu filozofie na [[Karlova univerzita v Prahe\|Karlovej univerzite v Prahe]]. Počas štúdia v Čechách sa stal predsedom komunistického študentského hnutia. 15. marca 1939 - Adolf Hitler vyhlásil [[protektorát Čechy a Morava]]. Následkom čoho po vytvorení protektorátu bola v októbri [[1939]] zatvorená Karlova univerzita v Prahe a jej činnosť nahradil systém ríšsky vysokých škôl. Po nútenom skončení štúdia v Čechách mal Ernest ako málo ďalších to šťastie, že mohol doštudovať na Slovenskej univerzite (vtedajší názov [[Univerzita Komenského v Bratislave\|univerzity Komenského]]). Keďže [[Ústredňa štátnej bezpečnosti\|Ústredie štátnej bezpečnosti]] (ÚŠB) vedelo o jeho komunistickej minulosti ešte z čias vysokoškolského štúdia v Prahe, už ako začínajúci profesor na gymnáziu v [[Kremnica\|Kremnici]] začal byť prenasledovaný. Ani na jednom pracovisku nesmel ostať príliš dlho a preto [[Kremnica\|Kremnicu]] veľmi skoro vystriedal [[Kláštor pod Znievom]], následne [[Trstená]] a [[Ružomberok]]. Počas učiteľskej práce vyvíjal rozsiahlu činnosť: zakladanie revolučných národných výborov, jánošíkovských družín, buniek Komunistickej strany, šírenie a tvorbu protištátnych letákov a novín a prípravy [[Slovenské národné povstanie\|Slovenského národného povstania]]. Dňa [[7. apríla]] [[1943]] Ústredie štátnej bezpečnosti uskutočnilo dlho pripravovaný záťah ~~voči~~proti členom prípravných partizánskych skupín a členom ilegálnej Komunistickej strany. Medzi zadržanými bol aj Ernest Otto spolu so svojim kolegom a priateľom [[Jozef Hagara\|Jozefom Hagarom]]. 2. februára 1944 podľa dobových médií z Bratislavskej nemocnice u Milosrdných bratov (dnes Nemocnica na námestí SNP) ušli traja veľmi nebezpeční zločinci a to: prof. Otto, prof. Hagara a kpt. Červenej armády Medvedev Furmanov. Väzni až na pplk. [[Červená armáda\|ČA]] ušli na Hornú Nitru do obce [[Kamenec pod Vtáčnikom]] a odtiaľ k partizánskej skupine Vtáčnik. Kpt. ČA Medvedej Furmanov, ktorý ušiel z koncentračného tábora v okolí [[Berlín\|Berlína]], sa pokúšal pešo dostať k [[Červená armáda\|ČA]] a pomstiť svojich padlých bratov. Nanešťastie bol zachytený [[Ústredie štátnej bezpečnosti\|ÚŠB]] a celý zničený vrhnutý do väzenia v [[Bratislava\|Bratislave]]. Trpel astmou a preto sa po úteku načas ukrýval v Bratislave . Pred vypuknutím SNP organizoval partizánske jednotky na východnom Slovensku a zotrval medzi nimi až do príchodu ČA. Riadok 32: V roku 1947 sa oženil s Tamarou Bahurinskou. To, že po svadbe odcestovali na dovolenku do Juhoslávie, sa neskôr stalo súčasťou žaloby proti nemu. V novembri 1949 bol Ernest zatknutý v Novákoch <ref name=" Rozhovor s s pamätníkom">[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]</ref> v rámci vyšetrovania pred monsterprocesom ,,proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu“ s podtitulom ,,Šefik Kević a společníci“. Šefik Kevic bol konzulom Juhoslávskej republiky na Slovensku. Kvôli nezhodám medzi juhoslávskym vodcom Titom a sovietskym vodcom Stalinom, počas ktorých sa satelitné štáty ZSSR postavili na stranu sovietov a na základe 1. rezolúcie Informačného byra komunistických strán, sa vzťahy medzi Juhosláviou a Československou republikou len naštrbili. (Rezolúcia mala informačný charakter a odsudzovala stav v Komunistickej strane Juhoslávie.) Koncom októbra 1948 však bola prijatá 2. rezolúcia Informačného byra komunistických strán, ktorá označovala Tita za fašistu, čo už muselo vzťahy medi týmito štátmi silno poznačiť. Okrem propagandistickej akcie, ktorou obidve rezolúcie bezpochyby boli, bezpečnostné orgány v Československu spustili operáciu Juhoslávia. Jej cieľom bolo odhaliť Titových spolupracovníkov a špiónov na našom území a vysporiadať sa s nimi. Medzi podozrivých patrili ľudia s kontaktmi v Juhoslávii, partizáni, ktorí spolupracovali s juhoslávskou stranou. Riadok 40: Výstupom z monsterprocesu boli tresty smrti pre prof. Ernesta Otta a Rudolfa Lančariča (popraveného 17. februára 1951) a ďalších 12 trestov odňatia slobody. K Ernestovmu rozsudku sa ešte pripojil rozsudok Najvyššieho súdu z 2. februára 1951, kde ho uznali vinným z trestných činov: velezrady, vyzvedačstva a nedovoleného ozbrojovania. Ernest Otto strávil trištvrte roka v cele smrti, kde ho fyzicky a psychicky mučili. Napríklad simuláciami popravy, pričom nevedel, že dňa 10. februára 1951 mu bol prezidentskou amnestiou trest zmiernený na doživotné väzenie <ref name="Rozhovor s s pamätníkom" />. Následne, ešte v roku 1951 bol prevezený do Leopoldova. Dňa 9. mája 1955 mu bol na základe petície Nováčanov prezidentskou amnestiou trest zmiernený na 25 rokov. Tamara Bahurinská – narodená 25. novembra 1921, manželka Ernesta Otta, za povstania pomáhala partizánom. Bola v delegácii partizánskeho zväzu, ktorý niesol žiadosť o omilostenie J. Tisa pražskej vláde. Rovnako ako jej manžel, aj ona sa dostala po vykonštruovanom procese do väzenia. Ernest sa jej pokúsil pomôcť aspoň rozvodom, v domnienke, že sa úrady prestanú o ňu zaujímať. Žiaľ márne. Vo väzení v roku 1957na následky mučenia zomrela.

Ernest Otto: Rozdiel medzi revíziami