Ernest Otto: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 436 bajtov ,  pred 2 mesiacmi
iw
(iw)
(iw)
 
== Zo života ==
Ernest Otto sa narodil 15. septembra 1917 v Sláskej (dnes [[Žiar nad Hronom (okres)|okres Žiar nad Hronom]]), odkiaľ sa spolu s rodičmi v roku [[1921]] presťahoval do [[Nováky|Novák]]. Bol najstarším z troch súrodencov. Vyštudoval s vyznamenaním prievidzske gymnázium v [[Prievidza|Prievidzi]]<ref>[https://www.kjkk.sk/uploads/fck/file/kalendar-osobnosti-rok-2012.pdf Kalendár osobností regiónu okresov Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad hronom, Knižnica Jána Kollára, kjkk.sk]</ref>, vďaka čomu od roku [[1936]] pokračoval v štúdiu filozofie na [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzite v Prahe]]. Počas štúdia v Čechách sa stal predsedom komunistického študentského hnutia. 15. marca 1939 - Adolf Hitler vyhlásil [[protektorát Čechy a Morava]]. Následkom čoho po vytvorení protektorátu bola v októbri [[1939]] zatvorená Karlova univerzita v Prahe a jej činnosť nahradil systém ríšsky vysokých škôl. Po nútenom skončení štúdia v Čechách mal Ernest ako málo ďalších to šťastie, že mohol doštudovať na Slovenskej univerzite (vtedajší názov [[Univerzita Komenského v Bratislave|univerzity Komenského]]).
Keďže [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredie štátnej bezpečnosti]] (ÚŠB) vedelo o jeho komunistickej minulosti ešte z čias vysokoškolského štúdia v Prahe, už ako začínajúci profesor na gymnáziu v [[Kremnica|Kremnici]] začal byť prenasledovaný. Ani na jednom pracovisku nesmel ostať príliš dlho a preto [[Kremnica|Kremnicu]] veľmi skoro vystriedal [[Kláštor pod Znievom]], následne [[Trstená]] a [[Ružomberok]]. Počas učiteľskej práce vyvíjal rozsiahlu činnosť: zakladanie revolučných národných výborov, jánošíkovských družín, buniek Komunistickej strany, šírenie a tvorbu protištátnych letákov a novín a prípravy [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].
Dňa [[7. apríla]] [[1943]] Ústredie štátnej bezpečnosti uskutočnilo dlho pripravovaný záťah proti členom prípravných partizánskych skupín a členom ilegálnej Komunistickej strany <ref>[https://www.obnova.sk/clanok/novaky Nováky, obnova.sk]</ref>. Medzi zadržanými bol aj Ernest Otto spolu so svojim kolegom a priateľom [[Jozef Hagara|Jozefom Hagarom]].
[[2. februára]] [[1944]] podľa dobových médií z Bratislavskej nemocnice u Milosrdných bratov (dnes NemocnicaUniverzitná nemocnica s napoliklinikou námestíMilosrdní SNPbratia) ušli traja veľmi nebezpeční zločinci a to: prof. Otto, prof. Hagara a kpt. Červenej armády Medvedev Furmanov. Väzni až na pplk. [[Červená armáda|ČA]] ušli na Hornú Nitru do obce [[Kamenec pod Vtáčnikom]] a odtiaľ k partizánskej skupine Vtáčnik.
Kpt. ČA MedvedejMedvedev Furmanov, ktorý ušiel z koncentračného tábora v okolí [[Berlín|Berlína]], sa pokúšal pešo dostať k [[Červená armáda|ČA]] a pomstiť svojich padlých bratov. Nanešťastie bol zachytený [[Ústredie štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] a celý zničený vrhnutý do väzenia v [[Bratislava|Bratislave]]. Trpel astmou a preto sa po úteku načas ukrýval v [[Bratislava|Bratislave ]]. Pred vypuknutím [[SNP]] organizoval partizánske jednotky na východnom Slovensku a zotrval medzi nimi až do príchodu [[Červená armáda|ČA]].
Tento útek by sa nepodaril bez pomoci vedúceho ilegálnej organizácie bulharského vysokoškolského študentstva Ljubena Patorčeva a medika Foltýna. Auto chorvátskeho veľvyslanectva, ktorým sa podľa plánu mali utekajúci dostať na vidiek, neprišlo na stanovené miesto, takže použili auto náhodného taxikára. Kvôli kontrolám utekajúcich ich taxikár vyložil v [[Trnava|Trnave]]. Odtiaľ kráčali pozdĺž trate do Leopoldova[[Leopoldov]]a. Na stanici Leopoldov nastúpili na nákladný vlak do Zvolena[[Zvolen]]a, v [[Zbehy|Zbehoch]] prestúpili na osobný vlak. Nasledovali: [[Chynorany]], [[Prievidza]] a nakoniec prestupná partizánska stanica partizánskej skupiny Vtáčnik - [[Veľká Lehota]]. Neľudské podmienky väzby na nich zanechalo veľké stopy (tri kilometre chôdze im trvali tri hodiny).
 
Na základe [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]] z decembra [[1943]] medzi komunistami a občianskym blokom založili slovenskí politici [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskú národnú radu]] a pripravovali ozbrojené povstanie proti režimu. [[27. augusta]] [[1944]] gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] vyhlásil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] [[Slovenské národné povstanie]].
 
Počas povstania sa Ernest zapájal zväčša neaktívne ako spravodajca, no partizánska skupina operovala a pred potlačením povstania dobyla: [[Nováky]], [[Prievidza|Prievidzu]], [[Partizánske|Baťovany]] (dnešné Partizánske), [[Tužina (okres Prievidza)|Tužinu]], [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]] (dnes Nitrianske Pravno) a mnohé okolité obce.
- Československý vojenský kríž
 
V roku [[1947]] sa oženil s Tamarou Bahurinskou. To, že po svadbe odcestovali na dovolenku do [[Juhoslávia|Juhoslávie]], sa neskôr stalo súčasťou žaloby proti nemu.
 
V novembri [[1949]] bol Ernest zatknutý v Novákoch <ref name=" Rozhovor s s pamätníkom">[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]</ref> v rámci vyšetrovania pred monsterprocesom ,,proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu“ s podtitulom ,,Šefik Kević a společníci“.
 
Šefik Kevic bol konzulom Juhoslávskej republiky na Slovensku. Kvôli nezhodám medzi juhoslávskym vodcom Titom a sovietskym vodcom Stalinom, počas ktorých sa satelitné štáty ZSSR postavili na stranu sovietov a na základe 1. rezolúcie Informačného byra komunistických strán, sa vzťahy medzi Juhosláviou a Československou republikou len naštrbili. (Rezolúcia mala informačný charakter a odsudzovala stav v Komunistickej strane Juhoslávie.) Koncom októbra 1948 však bola prijatá 2. rezolúcia Informačného byra komunistických strán, ktorá označovala Tita za fašistu, čo už muselo vzťahy medi týmito štátmi silno poznačiť. Okrem propagandistickej akcie, ktorou obidve rezolúcie bezpochyby boli, bezpečnostné orgány v Československu spustili operáciu Juhoslávia. Jej cieľom bolo odhaliť Titových spolupracovníkov a špiónov na našom území a vysporiadať sa s nimi. Medzi podozrivých patrili ľudia s kontaktmi v Juhoslávii, partizáni, ktorí spolupracovali s juhoslávskou stranou.
15 357

úprav