Ernest Otto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
iw |
iw |
||
Riadok 12:
== Zo života ==
Ernest Otto sa narodil 15. septembra 1917 v Sláskej (dnes [[Žiar nad Hronom (okres)|okres Žiar nad Hronom]]), odkiaľ sa spolu s rodičmi v roku [[1921]] presťahoval do [[Nováky|Novák]]. Bol najstarším z troch súrodencov. Vyštudoval s vyznamenaním
Keďže [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredie štátnej bezpečnosti]] (ÚŠB) vedelo o jeho komunistickej minulosti ešte z čias vysokoškolského štúdia v Prahe, už ako začínajúci profesor na gymnáziu v [[Kremnica|Kremnici]] začal byť prenasledovaný. Ani na jednom pracovisku nesmel ostať príliš dlho a preto [[Kremnica|Kremnicu]] veľmi skoro vystriedal [[Kláštor pod Znievom]], následne [[Trstená]] a [[Ružomberok]]. Počas učiteľskej práce vyvíjal rozsiahlu činnosť: zakladanie revolučných národných výborov, jánošíkovských družín, buniek Komunistickej strany, šírenie a tvorbu protištátnych letákov a novín a prípravy [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].
Dňa [[7. apríla]] [[1943]] Ústredie štátnej bezpečnosti uskutočnilo dlho pripravovaný záťah proti členom prípravných partizánskych skupín a členom ilegálnej Komunistickej strany <ref>[https://www.obnova.sk/clanok/novaky Nováky, obnova.sk]</ref>. Medzi zadržanými bol aj Ernest Otto spolu so svojim kolegom a priateľom [[Jozef Hagara|Jozefom Hagarom]].
[[2.
Kpt. ČA
Tento útek by sa nepodaril bez pomoci vedúceho ilegálnej organizácie bulharského vysokoškolského študentstva Ljubena
Na základe [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohody]] z decembra [[1943]] medzi komunistami a občianskym blokom založili slovenskí politici [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskú národnú radu]] a pripravovali ozbrojené povstanie proti režimu. [[27. augusta]] [[1944]] gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] vyhlásil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] [[Slovenské národné povstanie]].
Počas povstania sa Ernest zapájal zväčša neaktívne ako spravodajca, no partizánska skupina operovala a pred potlačením povstania dobyla: [[Nováky]], [[Prievidza|Prievidzu]], [[Partizánske|Baťovany]] (dnešné Partizánske), [[Tužina (okres Prievidza)|Tužinu]], [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]] (dnes Nitrianske Pravno) a mnohé okolité obce.
Riadok 30:
- Československý vojenský kríž
V roku [[1947]] sa oženil s Tamarou Bahurinskou. To, že po svadbe odcestovali na dovolenku do [[Juhoslávia|Juhoslávie]], sa neskôr stalo súčasťou žaloby proti nemu.
V novembri [[1949]] bol Ernest zatknutý v Novákoch <ref name=" Rozhovor s s pamätníkom">[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]</ref> v rámci vyšetrovania pred monsterprocesom ,,proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu“ s podtitulom ,,Šefik Kević a společníci“.
Šefik Kevic bol konzulom Juhoslávskej republiky na Slovensku. Kvôli nezhodám medzi juhoslávskym vodcom Titom a sovietskym vodcom Stalinom, počas ktorých sa satelitné štáty ZSSR postavili na stranu sovietov a na základe 1. rezolúcie Informačného byra komunistických strán, sa vzťahy medzi Juhosláviou a Československou republikou len naštrbili. (Rezolúcia mala informačný charakter a odsudzovala stav v Komunistickej strane Juhoslávie.) Koncom októbra 1948 však bola prijatá 2. rezolúcia Informačného byra komunistických strán, ktorá označovala Tita za fašistu, čo už muselo vzťahy medi týmito štátmi silno poznačiť. Okrem propagandistickej akcie, ktorou obidve rezolúcie bezpochyby boli, bezpečnostné orgány v Československu spustili operáciu Juhoslávia. Jej cieľom bolo odhaliť Titových spolupracovníkov a špiónov na našom území a vysporiadať sa s nimi. Medzi podozrivých patrili ľudia s kontaktmi v Juhoslávii, partizáni, ktorí spolupracovali s juhoslávskou stranou.
| |||