Viliam II. (Nemecko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 16:
Viliam II. bol zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky. Po prepustení kancelára [[Otto von Bismarck|Otta von Bismarcka]] roku [[1890]] viedol nemeckú politiku v duchu [[militarizmus|militarizmu]], neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]].
 
Veľmi dobre si rozumel s [[František Ferdinand d’Este|Františkom Ferdinandom d´Este]], po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]], svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo, vzhľadom na ich morganatické manželstvo, veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v [[Sarajevo|Sarajeve]] ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.
 
Hoci bol bratancom anglického kráľa a ruskejruského cára i cárovnej, a prežil v ich spoločnosti spolu s ruským cárom, niekoľko pekných prázdnin, neprekážalo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho anglického bratanca ia jeho krajinu nemal v láske, či lepšie povedané, ichneustále s nimi neznášalsúperil, i keď ich spoločnú starú matku, anglickú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.
 
Čl. 227 [[Versaillská mierová zmluva|Versaillskej zmluvy]] obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z [[Hitler]]ovho víťazstva nad [[Francúzsko]]m.