Viliam II. (Nemecko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Vláda |
britskí, nie anglickí |
||
Riadok 4:
|Popis = nemecký cisár
|Dátum narodenia = [[27. január]] [[1859]]
|Miesto narodenia = [[Berlín]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1941|6|4|1859|1|27}}
|Miesto úmrtia = [[Doorn]], [[Holandsko]]
|}}
'''Viliam II.''' (* [[27. január]] [[1859]], [[Berlín]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] – † [[4. jún]] [[1941]], [[Doorn]], [[Holandsko]]) bol posledný nemecký [[cisár]] a pruský [[kráľ]], vládol od [[9. marec|9. marca]] [[1888]] do [[9. november|9. novembra]] [[1918]].
Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa [[Fridrich III. (Nemecko)|Fridricha III.]] z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollern]] a princeznej [[Viktória Sasko-cobursko-gothajská|Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej]], dcéry anglickej kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] a jej manžela princa Alberta [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|von Sachsen-Coburg a Gotha]].
Riadok 18:
Veľmi dobre si rozumel s [[František Ferdinand d’Este|Františkom Ferdinandom d´Este]], po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]], svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo vzhľadom na ich morganatické manželstvo veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v [[Sarajevo|Sarajeve]] ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.
Hoci bol bratancom
Čl. 227 [[Versaillská mierová zmluva|Versaillskej zmluvy]] obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z [[Hitler]]ovho víťazstva nad [[Francúzsko]]m.
| |||