Štiav lúčny: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 105 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
 
== Výskyt ==
Vyskytuje sesa takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V&nbsp;[[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský polostrov]] a [[Taiwan]]. Zasahuje aj do severných oblastí [[India|Indie]], [[Pakistan]]u a do [[Tibet]]u. Udáva sa, že sa v&nbsp;blízkosti [[Himaláje|Himalájí]] vyskytuje až do [[nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 4 000&nbsp;m. Druhotne sa dostal do [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] aj [[Austrália|Austrálie]]. Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref name = botany/><ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Hassler | jméno = M. | titul = Catalogue of Life 2016: xxxxx | url = http://www.catalogueoflife.org/col/search/all/fossil/0/match/1 | datum aktualizace = 2016 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL | issn = 2405-8858 | jazyk = en}}</ref>
 
== Ekológia ==
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie tiežaj v&nbsp;priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.
 
Nadzemná časť tohto [[Raunkiaerov systém životných foriem|hemikryptofytu]] na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyrašívyklíči. Kvitne od mája do júla.<ref name = botany/><ref name = vlhké>{{Citace monografie | příjmení = Rybka | jméno = Vlastík | ilustrátoři = Radka Josková Jedličková | titul = Vlhké louky | vydavatel = Ottovo nakladatelství | místo = Praha | rok = 2014 | počet stran = 550 | kapitola = Šťovík kyselý | strany = 68-69 | isbn = 978-80-7451-441-8}}</ref><ref name = semin>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Krejčí | jméno = Petra | příjmení2 = Zelená | jméno 2 = Věra | titul = Systematická botanika: Šťovík kyselý | url = http://web2.mendelu.cz/af_211_multitext/systematika/ucebni_text/seminarky/stovik_kysely.rtf | datum aktualizace = 19.01.2005 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Agronomická fakulta, Mendelova univerzita, Brno, | jazyk = cs}}</ref>
 
== Popis ==
[[Dvojdomosť|Dvojdomá]], [[trvalka|vytrvalá]] [[bylina]] vysoká 30&nbsp;až 100&nbsp;cm vyrastajúca z&nbsp;trvalého, guľovitého [[koreň]]a. [[Byľ|Byle]] sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy akoby s inoväťouinovaťou a zospodu načervenaléčervenasté. [[List]]y bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na bázibáze majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadléprisadnuté a objímajú byľ bazálnýmibazálnymi lalokmi. Blanité [[pätka|pätky]] na bázach listov sú dlho třásnité.
 
V&nbsp;hornej časti sa byľ [[metlina|metlinovito]] rozvetvuje do&nbsp;niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, načervenalýchčervenastých [[stopka|stopkách]] drobné, [[gonochorizmus|jednopohlavné]] [[kvet]]y združené po 4&nbsp;až 8&nbsp;do [[praslen]]ov. KvětyKvety majú šesť zelených, viac či -menej načervenalýchčervenastých [[kvetný obal|okvetných lístkov]], tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V&nbsp;samičom kvete je šesť [[tyčinka (botanika)|tyčiniek]] s&nbsp;jemnými [[nitka]]mi s&nbsp;[[prašníkpeľnica]]mi a v&nbsp;samičom z troch [[plodolist]]ov vytvorený vrchný, jednovaječný [[semenník (botanika)|semenník]] s tromi načervenalými, štetčekovýmičervenastými [[blizna]]mi. [[Peľ]] je na blizny prenášenýprenáša vetromvietor, už slabý vánok stačí kna&nbsp;rozochveniurozochvenie prašníkovpeľníc. Len zriedkazriedkavo sú kvety [[opelenie|opeľované]] [[hmyz]]om, ktorý si prilieta prepo peľ.
 
Po opelení sa zo semeníkusemeníka vyvinie jednosemenná trojhranná [[nažka]] a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknútévzniknuté útvary – [[krovky (botanika)|krovky]] – bývajú veľké 3,5&nbsp;až 5&nbsp;mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný [[krovky (botanika)|mozoľokmozolček]]. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
 
RostlinaRastlina sa prevažne rozmnožuje [[semeno|semenami]] (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídielokkrídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rašiacimirastúcimi z&nbsp;vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.<ref name = botany/><ref name = vlhké/><ref name = semin/><ref name = north>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Mosyakin | jméno = Sergei L. | titul = Flora of North America: Rumex acetosa | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=200006745 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA | jazyk = en}}</ref><ref name = luonto>{{Citace elektronické monografie | titul = Finland Nature and Species: Rumex acetosa | url = http://www.luontoportti.com/suomi/en/kukkakasvit/common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Luonto Porti Nature Gate, Helsinki, FI | jazyk = en}}</ref><ref name = minnes>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Chayka | jméno = Katy | titul = Minnesota Wildflowers:Rumex acetosa | url = https://www.minnesotawildflowers.info/flower/green-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Minnesota Environment and Natural Resources Trust Fund, Minneapolis, MN, USA | jazyk = en}}</ref>
 
== Význam ==
Rastlina obsahuje množstvoveľa [[kyselina šťavelová|kyseliny šťavelovej]], [[antrachinón]]y a dalšieďalšie [[organická kyselina|organické kyseliny]], [[vitamín A]], [[vitamín C]], [[vitamín B1]] a mnohé [[minerálna látka (výživa)|minerálne látky]] ([[draslík]], [[vápnik]], [[železo]]). JeVyužíva využívanása v&nbsp;liečitelstveliečiteľstve, v&nbsp;apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. UžívaPoužíva sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri [[afta|aftách]] v&nbsp;ústach. Sušený koreň býva súčasťou [[preháňadlo|preháňavo]] pôsobiacich čajov. Z&nbsp;koreňa je možnémožno pripraviť trvalé žlté a z&nbsp;byle červené farbivo.
 
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v&nbsp;teplých letných mesiacoch listy niekedy žuvajúžujú, na jar sa z&nbsp;mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] môže konzumácia v&nbsp;surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u &nbsp;chorých na [[dna|dnu]], [[kojenídojčenie|kojacichdojčiacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečie stráca.
 
Štiav lúčny je [[burina|burinatá]] rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]], a potom slúžiaslúži ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje napr. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref name = luonto/><ref name = lepidopteracz>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Beneš | jméno = Jiří | příjmení2 = Konvička | jméno2 = Martin | titul = Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý | url = http://www.lepidoptera.cz/motyli/ohnivacek-cernokridly-lycaena-phlaeas-linnaeus-1761 | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice | jazyk = cs}}</ref><ref name = kew>{{Citace elektronické monografie | titul = Discover plants and fungi: Rumex acetosa | url = http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum přístupu = 16.02.2017 | vydavatel = Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20170217072404/http://www.kew.org/science-conservation/plants-fungi/rumex-acetosa-common-sorrel | datum archivace = 2017-02-17 | nedostupné = ano }}</ref>
 
== GaleriaGaléria ==
<gallery>
Súbor:Nordens flora Rumex acetosa.jpg|Nákres kvitnúceho štiavu lúčneho