Štiav lúčny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravené pôvodné referencie z cs verzie |
|||
Riadok 38:
| Titulok2 =
}}
'''Štiav lúčny''' alebo '''štiav kyslý''' (''Rumex acetosa'' alebo ''Acetosa pratensis'') je druh rastliny z čeľade [[stavikrvovité]], zaraďovaný do rodu štiav v širšom zmysle (''Rumex'') alebo do rodu štiav v užšom zmysle (''Acetosa'').<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mrázek|meno=Tomáš|titul=BOTANY.cz: Šťovík kyselý|url=http://botany.cz/cs/rumex-acetosa/|dátum vydania=8.8.2012|dátum prístupu=30.7.2020|vydavateľ=O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz|jazyk=cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Naše květena : Ottova encyklopedie. Vlhké louky|url=https://www.worldcat.org/oclc/918015786|miesto=Praha|isbn=978-80-7451-441-8|priezvisko=Rybka|meno=Vlastimil|vydanie=|vydavateľ=Ottovo nakladatelství|rok=2014|strany=550}}</ref>
Je to často sa vyskytujúca, stredne vysoká [[perena|trvalka]]. V [[Slovensko|slovenskej prírode]] je [[pôvodný druh|pôvodným druhom]], okrem obdobia kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a považuje sa za [[burina|burinu]].
== Výskyt ==
Vyskytuje sa takmer na celom [[Európa|európskom]] kontinente, od západu po [[Ural]] a [[Kaukaz]] na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený [[Škandinávia|Škandináviou]] a na juhu siaha až na severozápad [[Afrika|Afriky]]. V [[Ázia|Ázii]] je rozšírený cez celý [[Sibír]] až na [[Ďaleký východ]], do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] a cez severné územie [[Čína|Činy]] a [[Mongolsko|Mongolska]] až na [[Kórejský polostrov]] a [[Taiwan]]. Zasahuje aj do severných oblastí [[India|Indie]], [[Pakistan]]u a do [[Tibet]]u. Udáva sa, že sa v blízkosti [[Himaláje|Himalájí]] vyskytuje až do [[nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 4 000 m. Druhotne sa dostal do [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] aj [[Austrália|Austrálie]]. Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref name
== Ekológia ==
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie aj v priekopoch pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.
Nadzemná časť tohto [[Raunkiaerov systém životných foriem|hemikryptofytu]] na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyklíči. Kvitne od mája do júla.<ref name
== Opis ==
Riadok 57:
Po opelení sa zo semeníka vyvinie jednosemenná trojhranná [[nažka]] a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary – [[krovky (botanika)|krovky]] – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný [[krovky (botanika)|mozolček]]. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
Rastlina sa prevažne rozmnožuje [[semeno|semenami]] (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rastúcimi z vetvenej hlavy nehlboko siahajúceho koreňa.<ref name
<ref name="botany" />
== Význam ==
Řádek 64 ⟶ 66:
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žujú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah [[kyselina šťavelová|šťavelanov]] môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u chorých na [[dna|dnu]], [[dojčenie|dojčiacich žien]] alebo osôb náchylných na tvorbu [[obličkové kamene|obličkových kameňov]]; [[tepelná úprava potravín|tepelnou úpravou]] sa toto nebezpečenstvo stráca.
Štiav lúčny je [[burina|burinatá]] rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo [[krmovina|viacročných krmovinách]], kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy [[motýľ|motýľov]], ktoré na jeho listy kladú [[vajíčko|vajíčka]], a potom slúži ako živná rastlina ich [[húsenica|húseníc]]; takto sa rozmnožuje napr. [[ohniváčik zlatobyľový]] (''Lycaena virgaureae''), [[ohniváčik hadovníkový]] (''Lycaena helle''), [[ohniváčik štiavový]], (''Lycaena hippothoe''), [[ohniváčik čiernokrídly]] (''Lycaena phlaeas''). Jeho semená sú potravou pre mnohé [[vtáky]] i drobné [[cicavce]].<ref
== Galéria ==
| |||