Štiav (Rumex): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 113 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
konečná oprava prekladu
(To sú irelevantné preklady z češtiny, ešte k tomu aj s pravopisnou hrúbkou, aby každý videl, čo je to za kvalita.)
Značka: odstránenie referencie
(konečná oprava prekladu)
Značky: odstránenie údržbovej šablóny Vizuálny editor: prepnuté
{{urgentne upraviť|20200727}}
{{Infobox rastliny
| Názov = štiav
| Titulok2 =
}}
'''Štiav''' (lat. ''Rumex'') je [[rod (botanika)|rod]] [[jednoročná rastlina|jednoročných]], dvojročných<ref name=":0" /> alebo [[trvalka|vytrvalýchtrvácich]], [[dvojklíčnolistové|dvojklíčnolistových]] rastlín, rozšírených asi v 200&nbsp;[[Druh (taxonómia)|druhoch]] v&nbsp;[[mierne pásmo|miernych pásmach]] všetkých svetadielov. Sú to prevažne rastliny s&nbsp;[[byľ|byľami]], které obsadili rozličné [[biotop]]y. Niektoré druhy vyžadujú vlhké pôdy, iné suché a obvykle všetkým prospieva dostatok slnka, niektoré znášajúce aj [[salinita|zasolenú]] pôdu.
 
Alternatívne názvy: štiavička<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Feráková|meno=Viera|titul=Flóra Slovenska VI/4|vydanie=|vydavateľ=VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-224-1501-9|strany=359}}</ref>, štiavec<ref name=":0" />.
 
== Opis ==
[[Jednoročná rastlina|Jednoročné]], dvojročné alebo [[trvalka|vytrvalétrváce]] rastliny s&nbsp;zväčša s prízemnou [[listová ružicaRužica|listovou ružicou]] a s&nbsp;priamou, vystúpavou či políhavou, obvykle vetvenou [[byľ|byľou]], ktorá vyrastá z&nbsp;dlhšieho [[koreňKoreň (botanika)|koreňa]]a alebo článkovitého [[Podzemok|podzemku]]. Holé alebo [[Trichóm|chlpaté]] [[list]]y sú jednoduché, mäsité a často sa listy bazálne líšia od listov byľových, niekedy majú [[list|stopky]], bývajú rôzne veľké, po obvode bývajú celokrajné alebo zvlnené a majú blanité [[Prilístok|prilístky]].
 
Rastliny bývajú [[jednodomosť|jednodomé]], [[dvojdomé]]<ref name=":0" />, niekedy [[mnohomanželnosťPolygamickosť (botanika)|mnohomanželnépolygamické]] a ich drobné [[kvet]]y môžu byť [[hermafrodit|obojpohlavné]] alebo sú funkčne iba [[Gonochorizmus|jednopohlavné]]. Kvety vyrastajúcevyrastajú v&nbsp;[[praslen]]och a tvoria jednoduché či rozvetvené [[Súkvetie|súkvetia]], terminálne alebo úžlabnéúžľabné [[metlina|metliny]] či [[klas]]y, bývajú sfarbené zeleno alebo spoločne so [[stopka]]mi sú ružovkasté až tehlovo červené. Kvet má [[kvetný obal|okvetie]] zložené zo šiestich plátkov rastúcich v dvoch kruhoch, vonkajšie sú drobné a opadavé, vnútorné vytvárajú okolo rastúceho plodu ochranné [[krovkyKrovka (botanika)|krovky]]. V&nbsp;obojpohlavnom kvete je šesť [[Tyčinka (rastlina)|tyčiniek]] so žltými až hnedastými [[Peľnica|peľnicami]], z troch [[plodolist]]ov zložený [[Semenník (botanika)|semenník]] s&nbsp;jediným [[vajíčko|vajíčkom]] a troch [[výčnelokČnelok|výčnelkovčnelkov]] so štetčekovitýmištetôčkovitými alebo perovitými<ref name=":0" /> [[blizna]]mi, [[opelenie|opeľované]] sú najčastejšie vetrom. [[Plod (rastlina)|Plody]] sú trojhranné, eliptické alebo vajcovité [[nažka|nažky]] obalené v&nbsp;krovkách.
 
== Význam ==
Ekonomický význam štiavov nie je veľký. Niektoré druhy, napr. [[štiav kyslýlúčny]], bývajú pestované pre veľký obsah vitamínov [[vitamín A|A]] i [[vitamín C|C]] a ako prísady do šalátov a zeleninových polievok. Rastliny však obsahujú množstvo [[kyselina šťaveľová|kyseliny šťaveľovej]] odburávajúcej z&nbsp;tela [[vápnik]] a pri konzumácii väčšieho množstva škodiacej. Niektoré druhy štiavu sa skrmujú [[dobytok|dobytkom]] alebo sa skúšajú ako [[energetické plodiny]] na spaľovanie či výrobu [[bioplyn]]u, napr. [[Rumex OK 2]]. Listy štiavu slúžia niekedy ako kŕmnepožerové rastliny húseniciam motýľov.
 
Mnohé druhy štiavu bývajú považované za obtiažne [[burina|buriny]] či [[Invázny druh|invázne druhy]], ktoré sa rýchlo šíria po krajine a sú na obhospodarovaných pôdach ničené. Kvety štiavov majú veľké množstvá drobného [[peľ]]u zanášeného vetrom na veľké vzdialenosti a u&nbsp;citlivých ľudí môžu vyvolať [[Alergia|alergické reakcie]].
Anonymný používateľ