Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
šablóna
rozšírenie
Riadok 38:
|bgcolor=#EEEEEE| [https://www.kbs.sk/obsah/novinky www.kbs.sk]
|}
'''Rímskokatolícka cirkev nav SlovenskuSlovenskej republike''', skrátene '''RKC''', je najväčšia [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[cirkev]] na Slovensku, hlásiaca sa ku [[Latinská cirkev|rímskemu katolicizmu]] a uznávajúca autoritu [[Pápež|rímskeho pápeža]]. V roku 2011 sa k nej pri Sčítaní obyvateľstva, domov a bytov hlásilo 3 347 277 veriacich katolíkov (približne 62 %). Počet veriacich má v súčasnosti klesajúci charakter.<ref>[http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-141.pdf Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991]</ref>
 
== Dejiny ==
Riadok 75:
[[Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg|thumb|[[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]] - príklad barokovej rímskokatolíckej architektúry na Slovensku a pamiatka UNESCO.]]
=== Situácia po vzniku Česko-Slovenska ===
Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik ríše a vznik ranostredovekého [[Uhorsko|Uhorska]]. Preto po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] Slovensko netvorilo samostatnú cirkevnú provinciu, pretože banskobystrická, nitrianska a trnavská administratúra patrili do ostrihomského arcibiskupstva. Spišské, rožňavské a košické biskupstvá patrili do jágerského arcibiskupstva. Obidve sídla boli mimo územia Slovenska. Pri vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-SlovenskaČeskoslovenska]] tak vznikli aj problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica.
 
Veľkým problémom na začiatku existencie ČSR bola aj pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku. Vysoké cirkevné úrady na biskupských stolcoch, kanonici, dekani, pápežskí kapláni či seminárni predstavení boli poväčšine Maďari alebo pomaďarčení Slováci.
Československá vláda v [[Praha|Prahe]] dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, lebo nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup [[Viliam Batthyány]] bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do [[Maďarsko|Maďarska]], kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup [[Wolfgang Radnai]] bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup [[Alexander Párvy]] sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup [[Ľudovít Balás]] zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa [[Augustín Fischer-Colbrie|Augustína Fischera-Colbrieho]]. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi vážili. Colbrie sa totiž naučil po slovensky, aby rozumel všetkým svojim veriacim a mohol sa im prihovoriť v ich materinskej reči. On sám sa rozhodol zostať v novej republike.
 
Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež [[Benedikt XV.]] v tajnom konzistóriu [[13. november|13. novembra]] [[1920]] vymenoval prvých troch slovenských biskupov – [[Karol Kmeťko|Karola Kmeťka]] pre [[Biskupstvo Nitra|Nitrianske biskupstvo]], [[Marián Blaha|Mariána Blahu]] pre [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrické biskupstvo]] a [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] pre [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišské biskupstvo]]. Všetkých troch vysvätil [[13. február]]a [[1921]] v [[Nitra|Nitre]] pápežský nuncius v [[Praha|Prahe]] Clemente Micara.
 
Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa [[29. máj]]a [[1922]] stala [[Trnavská apoštolská administratúra|apoštolskou administratúrou]]. Za administrátora so sídlom v [[Trnava|Trnave]] bol vymenovaný [[Pavol Jantausch]], vysvätený za biskupa v roku [[1925]]. Apoštolským administrátorom v [[Biskupstvo Rožňava|Rožňave]] sa v roku 1925 na krátko stal biskup [[Jozef Čársky]], ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do [[Arcibiskupstvo Košice|Košíc]]. V roku [[1928]] bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup [[Michal Bubnič]]. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.
 
Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi Svätou stolicou a ČSR ''Modus vivendi'' [[2. február]]a [[1928]]. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku [[1933]] a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža [[Pius XI.|Pia XI.]] ''Ad ecclesiastici regiminis incrementum'' z [[2. september|2. septembra]] [[1937]] upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius [[Xaver Ritter]] [[12. október|12. októbra]] [[1937]].
Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi
Svätou stolicou a ČSR ''Modus vivendi'' [[2. február]]a [[1928]]. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku [[1933]] a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža [[Pius XI.|Pia XI.]] ''Ad ecclesiastici regiminis incrementum'' z [[2. september|2. septembra]] [[1937]] upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius Xaver Ritter [[12. október|12. októbra]] [[1937]].
 
[[Image:CoA SK Dieceze old.jpg|thumb|Prehľad slovenských diecéz a ich znakov pred 14. 2. 2008]]
Řádek 93 ⟶ 92:
Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1995]] bola apoštolskou konštitúciou ''Pastorali quidem permoti'' založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.
 
Zatiaľ posledná zmena sa udiala v roku [[2003]]. [[20. január]]a [[2003]] bol zriadený [[Vojenský rímskokatolícky ordinariát]] na základe Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ordinariát je postavený na úroveň diecézy a má pôsobnosť pre celé Slovensko. Zatiaľ posledné zmeny sa udiala v roku [[2008]]. Hranice biskupstiev patriacich do Západoslovenskej cirkevnej provincie sa upravili 14. februára 2008. Z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy sa vyčlenila [[Bratislavská arcidiecéza]], ktorej arcibiskup sa zároveň stal na úkor toho trnavského arcibiskupom [[Metropolita|metropolitom]], prvým arcibiskupom sa stal [[Stanislav Zvolenský]]. Rovnako z území dovtedy náležiacich Nitrianskej a Banskobystrickej diecéze sa vyčlenila nová [[Žilinská diecéza]] s biskupom [[Tomáš Gális|Tomášom Gálisom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žilinská diecéza si pripomína desať rokov od svojho vzniku | url = https://www.dcza.sk/sk/dokumenty/udalosti/zilinska-dieceza-si-pripomina-desat-rokov-od-svojho-vzniku | vydavateľ = dcza.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
[[File:Rimskokatolicka cirkev 2011.png|thumb|Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, podľa sčítania v roku 2011.]]
Řádek 226 ⟶ 225:
|'''''v súčasnosti'''''
|}
 
[[Súbor:Jezuiti s jezuitskym kardinalom janom chryzostomom korcom.jpg|náhľad|Príslušníci cirkevného rádu [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] na Slovensku (jezuitov) s kardinálom [[Ján Chryzostom Korec|Jánom Chryzostomom Korcom]] v roku 2005.]]
== Rehoľné rády a sekulárne inštitúty ==
''Pre viac informácií pozri [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení na Slovensku]].''
 
''Pre viac informácií pozri [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]].''
 
Na Rímskokatolícku cirkev v Slovenskej republike je naviazané tiež fungovanie viacerých mužských a ženských rehoľných rádov a združení, ktoré však pôsobia v štruktúre cirkvi nezávislo a zodpovedajú sa svojim vlastným kongregáciám. Najstarším rádom dokázaným na území krajiny sú [[benediktíni]], ktorí tu zrejme pôsobili ešte pred príchodom [[Svätý Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]], no preukázateľne na prelome 9. a 10. storočia n.l.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny benediktínov | url = https://www.benediktini.sk/?page_id=712 | vydavateľ = benediktini.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> K júlu 2016 pôsobilo na Slovensku 29 registrovaných mužských cirkevných rádov, z ktorých 26 bolo viazaných na rímskokatolícku, 1 na gréckokatolícku cirkev ([[baziliáni]]) a 1 na obe cirkvi ([[redemptoristi]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Mužské rehole | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/rehole-a-spolocenstva/p/muzske-rehole | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gréckokatolícke rehole | url = https://kvrps.sk/adresar/greckokatolicke-rehole/ | vydavateľ = kvrps.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensku rovnako k roku 2020 pôsobilo 43 registrovaných ženských cirkevných rádov, reholí, kongregácií a združení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícke ženské rehole | url = https://kvrps.sk/adresar/rimskokatolicke-zenske-rehole/ | vydavateľ = kvrps.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z nich tri (redemptoristky, baziliánky a sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie) spadajú ku gréckokatolíckej cirkvi, zvyšných 40 k rímskokatolíckej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gréckokatolícke rehole | url = https://kvrps.sk/adresar/greckokatolicke-rehole/ | vydavateľ = kvrps.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rády sa venujú prevažne práci s mládežou a vylúčenými komunitami vo vzdelávacej a sociálne oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kongregácia Školských sestier de Notre Dame | url = http://sestrynd.stranka.info/index.php?vid=J&JA=V&AK=V&AJ=V&AH=V&AG=V&AF=V&AE=V&AD=V&AC=V&AB=V&AA=V | vydavateľ = sestrynd.stranka.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
Okrem cirkevných rádov a združení pôsobia na Slovensku tiež viaceré [[Sekulárny inštitút|sekulárne inštitúty]]. Ich členovia z definície "chcú prežívať svoje zasvätenie sa Bohu vo svete zachovávaním evanjeliových rád v kontexte časných štruktúr, aby tak boli kvasom múdrosti a svedkami milosti vo vnútri kultúrneho, hospodárskeho a politického života."<ref name="sek inst">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zasvätení vo svete: Sekulárne inštitúty na Slovensku | url = https://www.kbs.sk/documents/pdf/sekularne_instituty/sekulinstituty2010.pdf | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sekulárne inštitúty potvrdil ako novú formu zasväteného života v Cirkvi pápež [[Pius XII.]] v roku [[1947]], aby zasvätení kresťania mohli pôsobiť aj mimo tradičnej sféry kláštorov.<ref name="sek inst"/> Do tejto kategórie sa zaraďujú napr. [[uršulínky]] sv. [[Angela Merici|Angely Merici]] alebo [[Inštitút Krista Veľkňaza]].
 
== Fotogaléria rímskokatolíckych katedrál ==
Řádek 243 ⟶ 253:
Špecifickým typom chrámov v rímskokatolíckej cirkvi sú [[Basilica minor|baziliky minor]]. Na Slovensku ich ku roku 2019 bolo 15.
 
[[Súbor:Spoved Jan Potas Krasny Brod 1996.jpg|náhľad|Pútnik sa spovedá u kňaza Jána Potáša OSBM počas púte do [[Krásny Brod|Krásneho Brodu]] v roku 1996.]]
Pre rímskokatolícke náboženstvo majú význam tiež [[Pútnické miesto|pútnické miesta]]. Najdlhšiu tradíciu majú a najväčšej obľube sa tešia mariánske púte, najmä do [[Levoča|Levoče]] - ku [[Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore|Bazilike Navštívenia Panny Márie]] na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]] a do [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Baziliky Sedembolestnej Panny Márie]]. Na levočskej púti na Mariánsku horu v roku 1995 sa pri návšteve vtedajšieho pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] zúčastnilo 650 000 veriacich, čo je predpokladané najväčšie zhromaždenie v dejinách Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 256 ⟶ 267:
| jazyk = sk
}}</ref>
 
== Hnutia a spoločenstvá ==
Pri RKC fungujú viaceré organizácie, hnutia a spoločenstvá, ktoré sa angažujú v duchovnej, diplomatickej či rodinnej oblasti a práci s mládežou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Hnutia a spoločenstvá | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/rehole-a-spolocenstva/p/hnutia-a-spolocenstva | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
=== Práca s mládežou ===
* [[eRKo|eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí]]: Katolícka detská a mládežnícka organizácia, člen siete [[Fimcap]]. V roku 2007 mala viac než 9 000 členov, čím sa zaraďovala medzi najpočetnejšie mládežnícke združenia na Slovensku. Medzi jej ťažiskové aktivity patrí kolednícka akcia [[Dobrá novina]], ktorej sa zúčastňuje okolo 25 tisíc koledníkov. Predsedom eRKa je [[Juraj Králik]], riaditeľom Dobrej noviny je [[Maroš Čaučík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Hnutia a spoločenstvá | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/rehole-a-spolocenstva/p/hnutia-a-spolocenstva/c/erko-hnutie-krestanskych-spolocenstiev-deti | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
== Referencie ==