Zrážky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.216.147.156 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Rios
dBez shrnutí editace
Značka: prvá úprava redaktora
Riadok 7:
 
Zrážky dosahujúce až na povrch Zeme vypadávajú len z niektorých typov [[oblak]]ov.
 
Pri poklese teploty vzduchu pod rosný bod dochádza ku kondenzácii vodnej pary a voda z plynného skupenstva prechádza na skupenstvo kvapalné až pevné a vznikajú zrážky. Zrážky rozdeľujeme podľa miesta vzniku na '''horizontálne''' a '''vertikálne'''.<ref name="zrazky">{{Citácia knihy |meno=Milan |priezvisko=Bumerl |titul=Hydrologie : učební text pro studenty 3.ročníku SOŠ OTŽP Veselí n.L. |rok=2003 | |miesto=Veselí nad Lužnicí |strany=6}}</ref>
 
'''Horizontálne''' zrážky vznikajú vo vrstve vzduchu bezprostredne nad povrchom zeme. Patrí sem hmla - vzduch sa ochladí na alebo pod teplotu rosného bodu a voda začne tvoriť drobučké mikrokvapôčky. Tvorbu hmly podporuje prítomnosť prachových častíc - kondenzačných jadier vo vzduchu. Preto v priemyslových oblastiach bývajú hmly častejšie. Rosa vzniká kondenzáciou vodnej pary pri stretnutí s chladným (pod rosným bodom) povrchom telies. Inovať vzniká pri pomalom tuhnutí - kryštalizácii vody na telesách pri teplotách pod bodom mrazu. Pokiaľ sa stretne relatívne teplý vlhký vzduch so silne podchladeným povrchom (v zime po dlhých silných mrazoch nastáva príliv teplého vzduchu), vznikne na povrchu námraza.<ref name="zrazky" />
 
'''Vertikálne''' zrážky sa tvoria vo voľnej atmosfére a padajú na zemský povrch ako dážď, sneh, mrholenie, krúpy, atď. Vlhký teplý vzduch stúpa do výšky, kde sa ochladzuje a vodná para kondenzuje a tuhne. Vzostupné vzdušné prúdy udržujú kvapky v mrakoch. Po zoslabnutí vzostupných prúdov sa už neudržia vo výške a padajú na zem. V lete keď je vzduch pri zemi veľmi teplý a obsahuje mnoho vodnej pary a vzostupné prúdy sú veľmi silné , dôjde k vyneseniu vody do veľkých výšok, kde je veľmi nízka teplota a voda ztuhne a vzniknú krúpy. Silné prúdy ich držia vo výške a krúpy môžu narastať do veľkých rozmerov než spadnú na zem. Preto je krupobitie miestne, plošne malého rozsahu.<ref name="zrazky" />
 
== Pozri aj ==
Řádek 18 ⟶ 24:
== Externé odkazy ==
* [http://www.1sg.sk/~pkubinec/dazd.html Pavol Kubinec, Ako vzniká dážď?]
 
== Referencie ==
<references/>
 
{{meteorologický výhonok}}