Alan Bartlett Shepard: Rozdiel medzi revíziami

Po zrušení misie Mercury-Atlas 10 bol sklamaný Shepard nominovaný do funkcie veliteľa, resp. veliaceho pilota prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]], pričom druhým pilotom sa stal [[Thomas Patten Stafford|Thomas P. Stafford]], jeden z členov tzv. novej deviatky astronautov.<ref>Thompson 2004, s. 345 – 346.</ref> Na jeseň 1963, približne šesť týždňov po začiatku výcviku na misiu [[Gemini 3]], sa u Alana začali výrazne prejavovať extrémne závraty a nevoľnosť,{{#tag:ref|Prvé príznaky choroby pocítil už v roku 1959 po konferencii, na ktorej bola predstavená sedmička astronautov Mercury. Vtedy hral so svojím otcom a jedným známym golf na Virginia Beach, pričom začal náhle pociťovať závraty a točenie hlavy. Epizóda nemala žiadne ďalšie následky, ale Alan pre istotu zakázal ostatným o tejto príhode hovoriť. Tá sa mu mierne pripomenula ešte počas výcviku, keď mu po každej jazde na centrifúge nevoľnosť ustupovala pomalšie než ostatným astronautom, ale inak nepociťoval žiadne iné zdravotné problémy. Na jar roku 1963 sa mu tieto problémy vrátili a epizódy závratov s nevoľnosťou sa stále stupňovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 36. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} sprevádzané hlasitým „zvonením“ v ľavom uchu. Tieto nepríjemné epizódy sa snažil spočiatku držať v tajnosti obávajúc sa o svoj letový status. Uvedomoval si však, že ak by došlo k ďalším závratom a nevoľnosti vo vzduchu alebo vo vesmíre, mohlo by sa mu to stať osudným. K ďalšej epizóde nakoniec došlo počas prednášky v Houstone[[Houston]]e, kam sa nedávno presťahoval z [[Virginia Beach]] v štáte [[Virgínia]]. Shepard tak musel oznámiť svoje prejavy neznámej choroby [[Deke Slayton|Dekovi Slaytonovi]], ktorý bol teraz riaditeľom letových operácií, a požiadať o pomoc lekárov NASA.<ref>Thompson 2004, s. 350 – 351.</ref>